„Som jeho matka, nemá sa tak ku mne správať.“
„Je moja priateľka, mala by vedieť, čo mám rád.“
Na daňovom úrade: „Veď sú tu pre nás, mali by byť ochotnejší, nápomocní, milší.“
Ak by som mal určiť iba jeden fenomén, ktorý spôsobuje najviac utrpenia, povedal by som, že je to fakt, že ľudia majú prehnané očakávania.
Ľudia očakávajú, že každý deň bude pekné počasie – čo samozrejme nie je štatisticky možné – a keď pekné počasie nie je, nadávajú. Očakávajú, že ich priateľ/priateľka bude vždy ku nim milý/milá, čo samozrejme taktiež nie je možné. Deti očakávajú, že ich rodičia sa budú správať určitým spôsobom, a keď sa tak nedeje, sú sklamané a smutné. Rodičia očakávajú, že sa ich deti budú správať určitým spôsobom, a keď sa tak nedeje, sú nahnevaní. Každý z nás niečo očakáva skoro od každej jednej situácie. A keď sa naše očakávanie nenaplní, sme nešťastní.
Ak by som mal určiť iba jeden fenomén, ktorý spôsobuje najviac utrpenia, povedal by som, že je to fakt, že ľudia majú prehnané očakávania.
Už len toto malé zamyslenie by nám malo pomôcť uvedomiť si, že mať od všetkého a od každého nejaké očakávanie neurobí tvoj život šťastnejším; práve naopak. Ale ako to zmeniť?
Riešenie je v tomto prípade jednoduché – nemaj žiadne očakávania. Viem však, že v teórii je to omnoho jednoduchšie ako v praxi. Ako sa teda naučiť nemať žiadne očakávania?
Ako sa naučiť nemať žiadne očakávania
Musíš si uvedomiť 2 fakty:
- Nikto ti nič nedlží.
- Nikto nie je zodpovedný za tvoje šťastie.
1. Nikto ti nič nedlží
Uvedom si, že ti nikto nič nie je dlžný
Tvoje deti ti nie sú dlžné za to, že si ich vychoval/a. Tvoji rodičia ti nie sú dlžní za to, že si si upratal izbu. Tvoj kamarát/priateľ/biznis partner ti nie je dlžný, pretože si pre neho niečo urobil/a.
Nedrž skóre – ani na papieri, ani v svojej hlave
To, že niečo pre niekoho urobíš, ešte neznamená, že ti to daný človek musí vrátiť. Správaj sa k iným ľuďom milo a rob dobré skutky, ale nezištne – preto, že chceš; nie preto, že sa to od teba očakáva, alebo preto, že ty očakávaš, že ti to daný človek jedného dňa vráti.
Väčšina ľudí sa k tebe bude správať tak, ako sa ty správaš ku nim
Keď budeš milý ku nim, oni budú milí k tebe. Keď pre nich niečo NEZIŠTNE urobíš, oni ti to budú chcieť sami vrátiť. Ak však budeš ku nim milý iba preto, že od nich niečo chceš, všimnú si to a nielen že to niečo neurobia, ale taktiež stratíš ich dôveru.
Buď k ľuďom milý, pretože veríš v dobro ľudí, no neočakávaj nič naspäť. Ak momentálne v dobro ľudí neveríš, v ďalších článkoch sa tomu budeme venovať detailnejšie.
Buď k ľuďom milý, pretože veríš v dobro ľudí, nie preto, že od nich niečo očakávaš.
2. Nikto nie je zodpovedný za tvoje šťastie
Na náš svet si prišiel sám a z tohto sveta aj sám odídeš. Počas svojho života stretneš množstvo ľudí. Niektorí z nich budú v tvojom živote celé desaťročia, iní niekoľko rokov, zatiaľ čo ďalší iba krátky okamih. Avšak nikto, rozumej NIKTO, nie je zodpovedný za to, ako sa cítiš – ani tvoji rodičia, ani tvoje deti, ani tvoj „životný“ partner. Za svoj život, za svoje emócie a teda aj svoju náladu si zodpovedný iba ty sám.
„Nahneval si ma, keď si mi povedal, že si po sebe neupraceš.“
„Naštvala si ma, keď si išla von bezo mňa.“
Nie, nie, nie. Ty sám si sa naštval. Presnejšia by bola veta: „Naštval som sa, keď si išla von bezo mňa.“ Totiž to si ma NEnahnevala ty, či tvoje správanie, ale nahneval som sa ja sám. Nemôžeš ovplyvniť, čo sa ti stane, ale máš plne pod svojou kontrolou to, ako zareaguješ.
Nemôžeš ovplyvniť, čo sa ti stane, ale máš plne pod svojou kontrolou to, ako zareaguješ.
Outsoursovanie (prenesenie zodpovednosti) je skvelé v podnikaní a v práci, ale outsoursovať svoje šťastie je obrovskou chybou, ktorú robí (v západnom svete) možno 95% ľudí.
„Budem šťastný, keď sa mi bude môj otec ozývať častejšie.“
„Budem šťastný, keď bude mať moja mama odo mňa menej očakávaní.“
„Budem šťastný, keď ma bude dané dievča ľúbiť.“
Toto všetko sú vety, ktoré som si v minulosti hovoril ja sám. Ako mi to pomohlo? Nijako! Len ma to deprimovalo – pretože vždy, keď som si povedal, že chcem niečo viac, svojmu podvedomiu som vlastne hovoril, že to, čo mám momentálne, nie je dostačujúce. Deprimoval som sám seba, a to úplne zbytočne.
Vždy, keď som si povedal, že chcem niečo viac, svojmu podvedomiu som vlastne hovoril, že to, čo mám momentálne, nie je dostačujúce.
Buď viac ako pes
Teraz sa snažím byť viac ako pes. Úplne vážne.
Psy nemajú od svojich pánov žiadne očakávania. Psy jednoducho akceptujú, čo im dáme. Keď sa so svojím psom nechceš v danom momente hrať, po chvíli ho prestane baviť ťa prosiť a pôjde sa hrať sám (alebo robiť čokoľvek iné). Keď však neskôr budeš mať náladu sa s ním zahrať, tvoj pes celý nadšený pribehne a dá ti všetku lásku sveta. Nebude na teba mrzutý, pretože naposledy si sa s ním nehral. On si to síce pamätá, ale je mu to jedno. Psy totiž nežijú v minulosti – ako väčšina ľudí. Pes ťa má rád stále rovnako a akceptuje toľko lásky, koľko od teba dostane. Buď viac ako pes a budeš so svojom živote šťastnejší.
Výzva
- Popíš situáciu, kedy si mal/a nejaké očakávania a tie neboli naplnené. Ako si sa vtedy cítil/a?
- Popíš situáciu, kedy si nemal/a žiadne očakávania a realita ťa pozitívne prekvapila. Ako si sa vtedy cítil/a?
- Popíš, ako sa môže tvoj život zlepšiť, keď budeš mať od ľudí menšie či žiadne očakávania.
Kvíz
Prečo nie je dobré mať očakávania?
- A) Pretože kto čaká, ten dostane.
- B) Pretože mať očakávania znamená, že vieš, že sa v budúcnosti sklameš.
- C) Pretože nikoho nebaví čakať.
- D) Pretože mať očakávania výrazne zvyšuje pravdepodobnosť toho, že budeme sklamaní. Kto nemá očakávania, nemôže byť sklamaný.
Prečo by sme mali byť milí aj k cudzím ľuďom?
- A) Pretože veríme v Boha.
- B) Pretože od nich niečo chceme.
- C) Pretože nás to naučili rodičia.
- D) Pretože väčšina ľudí sa ku nám bude správať tak, ako sa my správame ku nim.
Kto je zodpovedný za tvoj život a tvoje šťastie?
- A) Moji rodičia.
- B) Môj Boh.
- C) Môj zamestnávateľ.
- D) Môj partner.
- E) Ja sám.
Čo sa vieme naučiť od správania domácich psov?
- A) Že treba pravidelne chodiť von.
- B) Že nie všetko, čo sa dá zjesť, je na jedenie.
- C) Že by sme nemali žiť v minulosti, ale vážiť si to, čo máme v prítomnosti.
- D) Že mäso je lepšie ako zelenina.
(Správne odpovede: D, D, E, C)
Zdroje a podklady na stiahnutie
- Kniha: Don Miguel Ruiz – 4 dohody (vydanie 2016, vydanie 2012)
– Lubo Jurík, 2018, pôvodne publikované ako lekcia online kurzu Šťastný Ako Pán
Ako budú pribúdať nové lekcie, postupne sem budem pridávať odkazy.
Očakávania od druhých má len ten, kto nedokázal prijať seba samého taký aký je. Hnev ktorý prichádza pri nesplnení očkávania je mylne pripisovaný následku spôsobeného nenaplneným očakávaním. V skutočnosti je ten hnev len zrkadlovou reakciou na vnímanie takej negatívnej vlastnosti u druhého, ktorú sami máme, ale nedokázali sme ju doposiaľ spracovať a prijať. To že s prejavom tejto negatívnej vlastnosti je sekundárne spojený aj nejaký negatívny následok či stav neznamená, že problém je v nesprávne nastavenom očkávaní a následnom hneve na následok. Príčina je v neprijatí a nespracovaní svojej negatívnej vlastnosti. To všetko ostatné sú len následky nesprávne zamieňané s… Celý komentár »
Ahoj Eduard. Celý život sa snažíme prijať samých seba. Niekomu sa to podarí skôr, inému neskôr, a väčšine asi nikdy.
Hovoríš o očakávaniach na druhých ľudí. A čo v prípade očakávaní budúcnosti, nejakej udalosti, alebo miesta? Tam sa už nedá hovoriť o tom, že sa človek nahneval na iných preto, lebo sa vlastne hnevá sám na seba (svoje chyby). Či?
skvely clanok, dakujem. Velmi podnetne uvahy. vdaka
„To, že niečo pre niekoho urobíš, ešte neznamená, že ti to daný človek musí vrátiť.“ – Mudra veta. Zial v destve som bol vychovavany inak. Ked som nieco dostal, bud som to nemal prevziat, aby nevznikla potreby vratit to, byt dlzny…alebo okamzite vratit. Raz som dostal na Vianoce knihu od cloveka, pre ktoreho moji rodicia nic nekupili. Uplne mali pokazeny den, lebo co teraz? Rychlo nieco zabalit a rychlo chod za nim, ze aj ty nieco mas….prislo mi to zvlastne. Vsak presne,ako si pisal, ak nieco davam, pomaham, robim to preto, lebo chcem a ten pocit ze darujem, pomozem ma… Celý komentár »
presne takto som bol vychovany aj ja. Ked nieco dostanes tak si zaviazany tomu druhemu a treba mu to splatit. Cisty obchod. A ked nevies vratit (aby si nikomu nebol nic dlzny) tak mas vycitky svedomia. A tento pocit/postoj mam nasiaknuty az pod kozu. Samozrejme, budme vdacni, vdacnost je skvela vec, ale nie tak, zeby ma to odrovnalo a prenasledovalo neustale ten pocit dlzoby. Snazim sa to zmenit, pomalicky sa to meni, ale hroooozne pomalicky. :-)
Ivan, poznám to tiež. Viac som to rozpísal vyššie v odpovedi Romanovi.
Presne tak, Roman. Mne samému tiež dlho trvalo byť schopný prijať dar a byť jednoducho vďačný, bez toho, aby som mal nutkanie hneď to tomu druhému vrátiť. Na Slovensku je to bežné s platením napr. za kávu, pivo a pod. Ľudia sa predbiehajú, kto koho pozve a ani jeden nechce/nevie prijať byť jednoducho ten pozvaný.