Čo som sa naučil za mesiac na Filipínach

Po deviatich mesiacoch na Taiwane som mal namierené domov na Slovensko, na svadbu môjho jediného brata. Urobil som si však jednu menšiu zachádzku a z Taiwanu som na Slovensko letel cez Filipíny, na ktorých som strávil úžasných 30 dní. Tento článok je o tom, čo som sa za ten čas naučil.

Filipínci sú veľmi priateľskí

Keď kráčaš po ulici, ľudia sa na teba usmievajú a zdravia ťa. Minimálne zdvihnú obočie, čo je na Filipínach populárny spôsob pozdravu, ktorí sa nehanbia použiť ani dievčatá. Deti na teba na ulici kričia a pýtajú sa ťa na meno. Dospelí sa ťa pýtajú odkiaľ pochádzaš a ako sa ti páči na Filipínach.

Ponúknu ti odvoz či alkohol. Raz sa mi stalo, že mi ponúkli oboje naraz. Samozrejme som odmietol. Posledná vec, ktorú chcem, je viesť sa bez prilby na motorke, ktorú šoféruje človek, ktorý predtým pil.

Keď sa mi pár krát stalo, že som nemal drobné a z veľkej bankovky mi nemali vydať, dali mi zľavu alebo mi dali danú vec úplne zadarmo. Neboli to síce veľké sumy, ale predsa. Filipíny sú chudobná krajina a tak ma vždy mrzelo, keď sa mi stalo, že som nemal drobné a zaplatil som nakoniec menej.

Filipínci sú nesmierne slušní

Trvalo mi skoro celý mesiac, kým som si zvykol, že ma neustále všetci volajú “pane” (v angličtine “sir”). Filipínci sú pri komunikácií veľmi slušní. Vo svojej kultúre majú niečo podobné slovenskému vykaniu, ale keďže v angličtine sa nevyká na priamo, Filipínci pridávajú na koniec každej vety “pane” alebo “pani”.

Na začiatku mi to prekážalo, pretože som mal pocit, akoby ja som bol niečo viac ako oni. V prípade, keď som zákazník, je to ešte pochopiteľné, no v prípade stretnutia niekoho na ulici mi to filipínske vykanie prišlo zvláštne.

Taktiež, keď som niekoho poznal niekoľko dní a predstavili sme sa, keď ma stále oslovovali “pane”, vadilo mi to. Mal som pocit, že sme stále vo vzťahu “zákazník – zamestnanec”, a nie vo vzťahu “kamarát – kamarát”. V jednom hosteli som bol ubytovaný až 10 dní. Mal som však pocit, že keď som sa k zamestnancom správal ako ku kamarátom, bolo im to nepríjemné, pretože nevedeli ako reagovať.

V slovenčine máme možnosť “si potykať” – kedy danému človeku jednoducho povieš, že ti môže tykať. Keď som to ale urobil na Filipínach, nerozumeli tomu a občas sa ma dokonca opýtali prečo to od nich žiadam.

Filipíny sú chudobnejšie ako som čakal

Pred príchodom na Filipíny som mal určité očakávania. Predstavoval som si, aké to tam asi bude. Tomu sa nedá zabrániť. No realita ma prekvapila. Predpokladal som, že Filipíny budú podobné Thajsku. Pritom z krajín, ktoré som doteraz navštívil, bolo Filipíny najpodobnejšie chudobnej Srí Lanke.

Filipíny sú, na rozdiel od Thajska, stále veľmi chudobnou krajinou. Keďže krajina sa rozprestiera na vyše 7000 ostrovoch, obchod a budovanie krajiny je väčšinou možné iba lokálne. A keďže väčšina z tých 7000 ostrovov je malých, trh nie je veľký a preto je progres pomalý.

Čím menej štátu, tým sú ľudia šťastnejší

Už 3 roky žijem v rôznych krajinách Ázie. Nejaký čas som si myslel, že čím sú ľudia chudobnejší, tým sú šťastnejší. Na Filipínach som si však uvedomil, že existuje ešte jedna vec, ktorá výrazne ovplyvňuje šťastie ľudí žijúcich v rozličných krajinách. Je to množstvo zákonov, nariadení, byrokracie a vynucovanie dodržiavania zákona štátom.

Verím tomu, že čím menej sa štát zapája do života ľudí, tým majú ľudia viac slobody a menej stresu. Toľko rôznych vecí, ktoré sú v Ázii úplne normálne, by bolo vo väčšine – ak nie vo všetkých štátoch Európy – nelegálnych alebo minimálne pokutovaných. Viac štátu znamená viac stresu a menej šťastia pre ľudí.

Filipínci sú vzdelaní

Nie je náhodou, že jednou z najpopulárnejších krajín pre outsoursovanie sú práve Filipíny. Filipínci sú vzdelaní, vedia perfektne po anglicky, majú vysokú pracovnú morálku, nemajú problém s autoritami a sú schopní konať ako im je povedané. Naša krajina by sa mohla ich vzdelávacím systémom inšpirovať.

Keby väčšina ľudí na Slovensku hovorila plynulo po anglicky, som si istý tým, že by na Slovensko prišlo mnoho nových zahraničných spoločností. Mnoho firiem sa pomaly presúva z outsoursovania v juhovýchodnej Ázii (Filipíny) a južnej Ázii (India, Bangladéš) do krajín východnej a juhovýchodnej Európy. Ich podmienkou je ale plynulá angličtina, ktorá nám na Slovensku stále chýba.

Povinné kvóty na púšťanie slovenských pesničiek v rádiu sú absolútna hlúposť. Mali by sme robiť presný opak a tlačiť angličtinu do života ľudí všade, kde sa dá.

Tým najhorším na Filipínach je jednoznačne jedlo

Som si istý tým, že ak by bolo jedlo na Filipínach také chutné ako napríklad v Thajsku či iných ázijských krajinách, na Filipínach by žilo podstatne viac cudzincov. Zlé jedlo je sťažnosť číslo jedna, ktorú majú voči Filipínam digitálni nomádi.

Keď nevaria doma, Filipínci jedia v akýchsi vývarovniach. Iba ťažko to nazvať reštauráciou, pretože všetko jedlo je pred-pripravené vo veľkých hrncoch, z ktorých si môžeš vybrať. Preto je zvyčajne všetko jedlo okrem ryže a polievky studené.

Problémom ale nie je fakt, že sa na Filipínach stravuje v týchto vývarovniach, čo sú zvyčajne drevené búdky s plastovými stoličkami, v ktorých majitelia aj bývajú. Problémom je samotná kvalita jedla. Niektoré jedlá, ktoré som na Filipínach jedol, by som dal maximálne tak psovi. Keďže Filipínci nemajú veľa peňazí, v jedlách je zvyčajne minimum mäsa, no pritom mnoho kostí, tuku a kože. Problémom mnohých jedál je aj chuť, pretože často okrem soli často necítiš nič iné.

Aby som ale Filipíncom nekrivdil, niektoré ich jedlá chutili naozaj skvelo. Taktiež, pokiaľ nemáš problém platiť turistické ceny, môžeš sa stravovať v reštauráciách, kde je jedlo často chutnejšie – ale za 5 až 6-násobnú cenu ako vo vývarovni.

Taktiež, na Filipínach sú populárne pekárne, v ktorých nájdeš rôzne druhy sladkého pečiva za naozaj smiešne sumy. Niektoré druhy s akousi želé plnkou som miloval. Kus stál 10 centov.

Ovocie a orechy sú na Filipínach čerstvé a lacné

Na lokálnych trhoch vždy nájdeš chutné, čerstvé a super lacné ovocie. Asi polovicu toho, čo som na Filipínach zjedol, preto tvorili avokáda, mangá, banány a kokosové orechy. Taktiež boli na Filipínach prekvapivo lacné orechy, hlavne v porovnaní s krajinami východnej Ázie.

Filipínky sú na Aziatky veľmi sebavedomé

Na rozdiel od dievčat z iných krajín juhovýchodnej a východnej Ázie sa filipínske dievčatá skoro vôbec nehanbia. Nemajú problém usmiať sa na chalana na ulici, či s ním dokonca držať pohľad. To sa ti stane v iných krajinách Ázie maximálne tak s gaymi. Filipínske ženy taktiež nemajú problém ťa osloviť ako prvého, či s tebou flirtovať.

Všetci na Filipínach hovoria plynulo po anglicky

Je jedno, či si v hlavnom meste alebo v dedine bez elektriny. Je jedno, či hovoríš s dieťaťom alebo so starým človekom. Všetci na Filipínach hovoria po anglicky.

Toto je najväčší rozdiel medzi cestovaním na Filipínach a v iných krajinách Ázie. Keď niečo hľadáš, opýtaš sa prvého človeka, ktorého zbadáš, a ten ti poradí. Porozprávať sa vieš s každým, nie len s ľuďmi v turistických oblastiach, a tak sa toho o lokálnej kultúre dozvieš podstatne viac. A je extrémne jednoduché získať nových kamarátov.

Filipínci nie sú takí podvodníci ako Thajci

S výnimkou Manily, kde sú podvody a krádeže na bežnom poriadku, je na Filipínach bezpečne. No predovšetkým sa ťa ľudia nesnažia na každom rohu oklamať. Neviem, možno to má niečo spoločné s ich silnou katolíckou vierou. A možno to je iba tým, že sú Filipínci jednoducho dobrí ľudia.

V Budhu veriaci Thajci sú taktiež silno nábožensky založení, no podvádzať a klamať im neprekáža. Na druhú stranu, Thajsko je omnoho populárnejšou turistickou destináciou ako Filipíny a ročne ho navštívi výrazne viac turistov. Taktiež, na Filipíny chodia skôr cestovatelia, zatiaľ čo Thajsko je plné dovolenkárov, ktorí majú zvyčajne viac peňazí.

Filipínky sú krásne a obliekajú sa sexi

Neviem ako to tie ženy na Filipínach robia, ale aj napriek horúčavám majú skoro stále oblečené obtiahnuté tričko a obtiahnuté dlhé nohavice. Filipínky sa jednoznačne obliekajú inak ako dievčatá v iných ázijských krajinách.

Filipínske dievčatá majú skvelú postavu. Na Aziatky majú mnohé z nich veľké prsia a pevný zadok, pričom majú ale úzky pás a štíhle nohy. Neviem, čo beriete za sexi vy, ale pre mňa takáto postava v tesných nohaviciach a tričku jednoznačne sexi je.

Filipínci vyzerajú oproti iným Ázijcom staršie

Zaujímavosťou pre mňa bolo, že dievčatá či chalani na Filipínach často vyzerali staršie, ako som si myslel. S ázijskými kultúrami mám bohaté skúsenosti, a na to, že Ázijci vyzerajú na ich vek mlado som si už zvykol. Preto ma na Filipínach prekvapilo, že som v mnohých prípadoch nesprávne odhadol ich vek.

Netuším, prečo Filipínci vyzerajú staršie ako iní Ázijci v tom istom veku. Možno je to ich tmavšou pokožkou. Možno ich inými črtami tváre. Možno tým, že sa inak obliekajú a dievčatá aj inak maľujú. Na rozdiel od krajín východnej Ázie sa Filipínky obliekajú a maľujú viac západným štýlom, s výnimkou výrazného červeného rúžu, aký je už dlhšie populárny v Južnej Kórei a najnovšie aj na Taiwane. A možno je to niečím úplne iným.

Filipíny sú nádherná, no pritom stále autentická krajina

Tento bod verím ovláda každý jeden z vás. Väčšina ľudí totiž berie Filipíny ako tropickú, exotickú dovolenkovú destináciu. Filipíny sú však omnoho, omnoho viac.

Verím tomu, že nikto nenavštívil všetkých 7000 filipínskych ostrovov. Ich počet znie neuveriteľne, aj keď najviac ostrovov má Indonézia – až 14000. Každopádne, každý z hlavných filipínskych ostrovov má čo ponúknuť. Nádherné tropické pláže, čisté prostredie (Filipíny sú omnoho čistejšie ako napríklad Thajsko či Srí Lanka), divá príroda a málo dovolenkárov. Keďže Filipíny sú tak ďaleko, skoro odviazané od sveta, väčšinu turistov tvoria cestovatelia a backpackeri, na rozdiel napríklad od Thajska.

Filipíny sú stále autentické. Práve kvôli veľkej chudobe ešte nie sú celé zastavané rezortmi a nákupnými centrami, ako sa deje každým rokom viac a viac v Thajsku či iných krajinách juhovýchodnej Ázie.

Záver

Ak máš tú možnosť, Filipíny jednoznačne navštív aspoň na niekoľko týždňov. Čím skôr pôjdeš, tým lepšie. Obávam sa toho, že z Filipín sa o niekoľko rokov stane to, čo sa stalo s Thajskom. Trend je jasný. A turizmus, ten čaro krajiny postupne zničí. Filipíny sú ešte stále autentické, tak túto jedinečnú možnosť využi a navštív ich čím skôr. Nebudeš ľutovať.

– Lubo Jurík, 29. jún 2016, v lietadle z Manily do Prahy