Prečo robiť dobré skutky a ako začať ešte dnes 7. lekcia z kurzu Šťastný Ako Pán

Ani už neviem, ako som sa k robeniu dobrých skutkov dostal. Či som niekde čítal o výhodách toho, prečo byť k ľuďom milý, alebo som to iba spontánne začal robiť. Pamätám si však, že v minulosti som veľakrát chcel niečo urobiť, napríklad nejakej staršej pani pomôcť s taškami po schodoch, alebo dať bezdomovcovi drobné, no vždy som tú príležitosť premeškal, pretože som zaváhal.

Zvyčajne som zaváhal preto, že som v tom momente začal premýšľať nad tým, čo si o tom pomyslia iní ľudia. Ako som sa však postupne prestal zaujímať o to, čo si myslia iní ľudia, začal som tieto „momenty pre vykonanie dobrého skutku“ využívať. Ten pocit po vykonaní dobrého skutku je taký skvelý, že som začal chcieť viac a možnosti urobiť nejaký dobrý skutok som začal vyslovene vyhľadávať.

Moje osobné skúsenosti s dobrými skutkami

Mám mnoho spomienok na skutky, ktoré som v minulosti urobil. Tu sú na ukážku niektoré z nich.

Medzinárodný deň žien v Thajsku

Veľmi dobre si pamätám na to, ako som sa v Thajsku na Medzinárodný deň žien spontánne rozhodol darovať náhodným ženám na ulici darček. Kúpil som 10 malých textilných sloníkových príveskov, kráčal po ulici a náhodne si vybral 10 žien, ktorým som jedného daroval.

Niektoré boli z Thajska, iné boli cudzinky. Niektoré boli mladé, iné staré. Niektoré hovorili po anglicky, iné nevedeli povedať ani slovo (úsmevom sa toho však dá komunikovať veľa). Niektoré výzorom vôbec neboli môj typ, iné boli nádherné. Bolo mi to však jedno. Chcel som vylepšiť deň zopár ľuďom, a to sa mi verím aj podarilo. Úsmev na tvárach daných dievčat a žien mi to potvrdil.

Keď som sa rozhodol urobiť túto aktivitu, značne som znervóznel. Vôbec som netušil, ako na to budú ľudia reagovať. No ich reakcie predčili moje očakávania. Nie len že som zlepšil deň desiatke ľudí, zároveň som spravil krásny deň sám sebe. A stálo ma to iba niekoľko eur a možno 2 hodiny môjho času.

Darovanie obedu bezdomovcovi v Malajzii

Keď som býval v Kuala Lumpur, hlavnom meste Malajzie, vždy, keď som išiel do obchodu, som na jednom mieste videl nečinne sedieť jedného bezdomovca. Časom mi ho začalo byť ľúto. Nikdy som ho totiž nevidel jesť, či piť. Povedal som o tom mojej vtedajšej priateľke a navrhol jej, že keď pôjdeme nabudúce okolo, mohli by sme mu kúpiť čerstvý, teplý obed v neďalekej reštaurácii.

Prvýkrát, keď sme išli okolo miesta, kde zvyčajne vysedával, zhodou okolností tam práve vtedy nebol. Keď sme išli o pár dní neskôr znovu, opäť tam nebol, ale na ceste naspäť sme ho už zazreli. Utekali sme teda rýchlo do neďalekej reštaurácie, kde sme objednali pre neho čerstvé jedlo. Mojej priateľke som vtedy povedal, že to zaplatím ja. Ona však chcela prispieť tiež a tak sa rozhodla ísť do neďalekého stánku a kúpiť mu aj studený nápoj.

Ten pán bol vďačný, ale ani sa na nás nepozrel. Podľa všetkého sa cítil zahanbene. Nám to však neprekážalo a mali sme dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli.

Keď som neskôr z Malajzie odišiel, moja potom už bývalá priateľka mi párkrát spomenula, že ho opäť stretla, kúpila mu jedlo a dokonca sa s ním aj chvíľu rozprávala. Je úžasné vidieť, ako sa dobré skutky šíria. Jeden človek dokáže inšpirovať ďalších k tomu urobiť niečo dobré z vlastnej iniciatívy.

Je úžasné vidieť, ako sa dobré skutky šíria. Jeden človek dokáže inšpirovať ďalších k tomu urobiť niečo dobré z vlastnej iniciatívy.

Darovanie jablka bezdomovcovi v Prievidzi

Keď som doma v Prievidzi, občas na námestí vidím spávať bezdomovcov. Viackrát som si hovoril, že by som im rád kúpil nejaké ovocie, niečo zdravé, čo ich poteší, no viackrát som od toho nápadu upustil, pretože som si myslel, že si o mne budú okoloidúci ľudia myslieť nepekné veci.

V jeden deň som sa však konečne odhodlal, keď som uvidel na lavičke spiaceho muža v strednom veku. Išiel som do neďalekého obchodu a kúpil jedno jabĺčko. Vyšiel som z budovy na námestie a kráčal k nemu, zatiaľ čo som premýšľal nad tým, čo si asi tak ľudia o mne pomyslia. On spal a tak som to jablko položil na zem pred neho, aby ho uvidel, keď sa zobudí. Ako som odchádzal, musel som sa na široko usmievať. Predstavoval som si totiž jeho výraz, keď sa preberie a pred sebou nájde krásne, voňavé jablko.

Iba tak málo?

Možno si teraz povieš, že čo tu machrujem s jedným jablkom, alebo obedom. Keď chcem pomáhať, tak som mu dal dať 10 eur, alebo 100 eur. S tým však nesúhlasím.

Verím tomu, že niekedy má úsmev podstatne väčšiu hodnotu ako peniaze. Niekedy môže obyčajné jablko urobiť človeku väčšiu radosť ako desiatky eur. Ide o symboliku – o to, čo to znamená. Samozrejme, že každého bezdomovca poteší 100 eur. Inšpiruje ho to však k niečomu? Iba ťažko.

Osobne verím tomu, že mnohí ľudia, ktorí sa stanú bezdomovcami, nimi ostatnú po zvyšok svojho života predovšetkým preto, že sa zmieria s tým, že sú spodinou spoločnosti. Že ich nikto nemá rád. Že ak sa na nich niekto pozrie, tak zvyčajne iba zazerá. Ako sa môže taký človek cítiť ako ľudská bytosť? Akú má taký človek motiváciu urobiť niečo so svojou situáciou, keď jediné, čo vidí, je hnusný svet?

To som už však zašiel trochu mimo našej témy dobrých skutkov. Podstatné pre nás je, že robením drobných dobrých skutkov máme možnosť niekoho inšpirovať, a zároveň urobiť aj svoj vlastný deň krajším. Pre robenie dobrých skutkov neexistuje žiadna nevýhoda.

Iné malé dobré skutky

Veľa cestujem a tak sa často nachádzam na letiskách, vlakových či autobusových staniciach. Už roky žijem vo veľkomestách Ázie a tak taktiež často používam metro. Stalo sa mi mnohokrát, že som uvidel staršiu pani alebo pána, ako sa nadrapujú so svojou ťažkou batožinou hore alebo dole schodmi. Na vlakovej stanici v Bratislave som s kuframi pomohol už x ľuďom. Nechce sa mi ani veriť, že tam nie sú eskalátory či výťahy. Taktiež pri nasadaní či vysadaní z vlaku alebo autobusu to nemajú starší ľudia jednoduché.

Rád nosím vo svojom ruksaku drobné sladkosti a keď sa mi naskytne vhodná príležitosť, niekomu nejakú drobnosť darujem. Len tak, bezdôvodne. Napríklad v Kórei som dal nejaký cukrík alebo malý keksík rôznym zamestnancom kaviarní či reštaurácií, ktoré som často navštevoval.

Keď cestujem z krajiny do krajiny, zvyčajne pred odchodom kúpim niekoľko malých suvenírov, ktoré neskôr v tej novej krajine venujem ľuďom, ktorým uznám za vhodné – napríklad niekomu novému, koho spoznám a za koho som vďačný.

Podržať výťah alebo dvere človeku, ktorý ide za tebou, by malo byť pre každého úplnou samozrejmosťou. Nie preto, že nám to káže etiketa – fuck that – ale preto, že sme všetci ľudia a že byť milí k iným ľuďom sa nám vždy skôr či neskôr vráti.

Podobných drobných dobrých skutkov som za posledné roky urobil mnoho. Verím, že tu nemusím popisovať všetky a podstata je ti jasná. Teraz prišiel čas na teba.

Cvičenie: Urob počas najbližšieho týždňa každý deň jeden dobrý skutok

Urobiť dobrý skutok vôbec nie je náročné. Možností sa nám naskytne každý deň mnoho.

• Ak si napríklad v práci a zakaždým po obede si robíš kávu, môžeš kávu urobiť aj svojej kolegyni, ktorá vieš, že si taktiež zvykne poobede dať kávu.
• Ak chodíš na obed niekam mimo práce, môžeš v jeden deň pri ceste naspäť doniesť pre svojich kolegov napríklad nejaké sladké pečivo.
• Ak chodíš z práce hromadnou dopravou, netvár sa, že ju nevidíš a uvoľni svoje miesto tej staršej pani alebo tej mladej slečne s malým dieťaťom. No a čo, že si unavený. Keď jej uvoľníš miesto, stále budeš unavený, ale budeš sa cítiť lepšie.
• Ak ťa niekto predbehne v rade na pošte alebo v obchode, nesťažuje sa, ale pousmej a povedz si, že si práve urobil dobrý skutok. Keď sa nahneváš, pokazíš tým deň sám sebe. Keď sa však s úsmevom na daného človeka pozrieš, uvidíš, možno sa ti aj ospravedlní. Stalo sa mi to mnohokrát.
• Daj niekomu úprimný kompliment. Keď sa ti páčia šaty tej servírky v kaviarni, povedz jej to. Nie preto, že ju chceš zbaliť, alebo iba preto, že ju chceš potešiť. Nedávaj falošné komplimenty. Ak sa ti nič úprimne nepáči, tak nič nevychvaľuj a počkaj na situáciu, kedy budeš môcť pochváliť niečo, čo ťa naozaj zaujalo. Ja to robím nie len s dievčatami, ale aj s mužmi. Naposledy som v Kórei chalanovi, ktorí išiel oproti mne, pochválil jeho čiapku, ktorá sa mi páčila. V prvom momente bol zaskočený a sucho povedal, že ďakuje, no o moment neskôr sa už na široko usmieval. Podobné veci sa ľuďom často nestávajú. Garantujem ti, že v ten deň o tom niekomu povedal.

Napadá ti niečo iné? Nejaký iný malý dobrý skutok, ktorý by si mohol urobiť, alebo možno v minulosti už aj urobil? Prečo nerobíš dobrých skutkov viac? Čo ti v tom bráni?

Výzva

1. Počas najbližších siedmych dní urob každý deň aspoň jeden dobrý skutok.
2. Ak chceš inšpirovať ostatných, môžeš pridať svoje dobré skutky aj priamo do komentárov k tomuto článku. Čo je ešte lepšie, ak sa bude dať, svoj dobrý skutok aj zdokumentuj – či už urobíš fotku, alebo video.

Dodatok pre tých, ktorí mali negatívne myšlienky počas čítania tohto článku

Ak si si počas čítania tohto článku v duchu (alebo možno aj nahlas) hovoril, že iba frajerím a vychvaľujem sa, úplne ti ušla podstata toho, prečo som v článku hovoril o mojich skúsenostiach, a podľa všetkého máš ty sám nejaký hlbší problém. Možno nemáš až tak rád ľudí, a to možno preto, že v hĺbke svojej duše nemáš rád sám seba. Byť tebou, vrátil by som sa k predchádzajúcim článkom, predovšetkým k článku Odpusti sebe a ostatným a Želaj šťastie iným.

Kvíz

Zdroje a podklady na stiahnutie

• [EN] Video: Andrej Staš – Čo sa stane, keď ľuďom v Turecku ponúkneš zadarmo melón

– Lubo Jurík, 2018, pôvodne publikované ako lekcia online kurzu Šťastný Ako Pán