Nie je tomu tak dávno, čo sme všetci používali ICQ a písali sme si v reálnom čase. Pokojne aj hodinu. Alebo sme dokonca telefonovali. Pamätáš si na tie časy, keď si nepremýšľal nad tým, či kamošovi zavoláš, alebo nie, lebo možno je busy a nechceš ho otravovať? Pamätáš?

Mišo Duchoň je jedným z mojich top kamarátov. Niekedy mi príde, že ak by som mal dvojičku, volal by sa Mišo. Naposledy sme sa spolu rozprávali v podcaste pred piatimi rokmi. Odvtedy ubehlo mnoho času a tak som sa tešil, keď sme sa s Mišom dohodli, že nahráme nový podcast. Mal som pripravené dve strany otázok, no nakoniec sme sa dostali možno len k polovici z nich. Tento podcast má 1 hodinu, 42 minút, no ak by sa Mišo neponáhľal kvôli povinnostiam, pokojne mohol mať aj štyri hodiny. Rozprávať sa s Mišom ma vždy baví, či už máme pred sebou mikrofón, alebo nie. Teší ma, že tentokrát som mal možnosť náš rozhovor nahrať, a dokonca prvý krát aj na video, a tak si ho môžete teraz vypočuť (alebo pozrieť) aj vy.

Zvyčajne to prebieha takto: Ona dostane nejakú negatívnu emóciu, ktorá nemá nič spoločné s ním, či jeho správaním. On jej dá najavo, že by takú emóciu nemala mať. Ona presmeruje svoj hnev na neho. On sa bráni a argumentuje. Ona je ranená, pretože on ju nechápe. Občasný bonus: Ona svoje sklamanie zakončí plačom. Tak kto je na vine? A čo s tým vieme urobiť?

Twitter som naposledy aktívne používal ešte keď som žil v Austrálii. Nástenku na Facebooku nesledujem už vyše 5 rokov. Instagram nesledujem už viac ako 1,5 roka. A teraz som sa rozhodol prestať sledovať aj YouTube. Prečo? Ako? Dočítaš sa v článku.

Kvôli nízkym príjmom som bol neustále pod stresom z toho, že nebudem mať dostatočné množstvo peňazí na život - nájom, jedlo a tak ďalej. V tej dobe, v rokoch 2017 a 2018 som skoro úplne prestal pracovať pre klientov. Venoval som sa iba blogu, písaniu a vydaniu mojej knihy a online kurzom. Kniha a online kurzy mi prinášali zárobky, ktoré na začiatku vyzerali sľubne. No ako čas plynul...

Na konci roku 2015, tesne po tom, ako som sa rozišiel so svojou kórejskou priateľkou, som si vytvoril zoznam, ktorý mal popísať moju ideálnu ženu. Presne takú ženu, po akej túžim. Moju vysnívanú životnú partnerku.

V našej aktuálnej situácii je jednoduché myslieť iba na negatíva. Ako mám prežiť, keď firmu zatvorili a „zarobím“ iba polovicu svoju platu? Ako mám vyplatiť nájom a zamestnancov, keď mi všetci rušia zákazky? Čo mám robiť doma s deťmi tak dlho? Ako ich mám vzdelávať, keď sú školy zatvorené? Ako sa nemám cítiť osamelo, keď sa nemôžem stretnúť s kamošmi/s priateľkou. Ako sa mám starať o svoje zdravie, keď nemôžem ísť do posilňovne? A tak ďalej a tak ďalej. Určite máš vo svojej mysli mnoho podobných otázok aj ty...

Jedným zo skvelých spôsobov, ako žiť o niečo šťastnejší a naplnenejší život, je byť vďačný aj za drobnosti. Byť vďačný za chutné jedlo, za stretnutie s dobrým kamarátom, za čas strávený s rodinou. Pre väčšinu ľudí je to náročné, vrátane mňa. Prišiel som však na trik, ktorý mi pomáha viac si vážiť „obyčajné“ veci a zážitky.

Martin Šimko niekoľko rokov pracuje ako sprievodca pre cestovnú kanceláriu BUBO, ktorá sa špecializuje na organizovanie aktívnych zážitkových zájazdov po celom svete. Sprevádzal na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, na miestach ako Juhoafrická republika, Svazijsko, Zanzibar, Nepál, Japonsko, Francúzska Polynézia, Mikronézia, Tahiti, Bora Bora, Veľkonočný ostrov a mnoho, mnoho iných.

Som na návšteve univerzity v Linkou, kam som prišiel na pozvanie mojej poľskej kamarátky Natálie prednášať o blogovaní. Počas obednej prestávky sedím u nej v kancelárii. Natália je ku svojim študentom priateľská a vždy ich rada uvíta, a tak niektorí študenti za ňou občas počas prestávky prídu na návštevu. Jedným z takých študentov je aj Hope, ktorú mi Natália predstavuje ako svoju najlepšiu študentku. Hope má oblečené jednoduché biele šaty s tmavomodrým vzorom, má rozpustené vlasy, okuliare, a trochu priveľké, neupravené obočie. Vyzerá viac ako dieťa než žena, ale je roztomilá. Za niekoľko rokov z nej bude žena, po ktorej sa budú muži na ulici otáčať...