Pred 15 mesiacmi som napísal a publikoval na tomto blogu článok s názvom Ako som zámerne „zbankrotoval“, aby som mohol vybudovať biznis svojich snov. V článku som písal o tom, prečo po 11 rokoch končím s freelancingom – tvorbou web stránok a grafiky pre klientov. Teraz je však moja situácia úplne iná a opäť prijímam nové zákazky. V článku sa dočítaš, čo som sa naučil za posledných 15 mesiacov o podnikaní, práci pre klientov a budovaní firmy.
Jarek Mikeš je úspešný český internetový podnikateľ, ktorý vlastní alebo spoluvlastní okolo 10 rôznych projektov, od webdizajnérskej firmy, cez platobnú bránu či trhovisko s mikroponukami práce, až po platformu pre podnikateľov či digitálnych asistentov. Jarek taktiež stojí za akciou Festival digitálních nomádů, ktorá sa prvýkrát uskutočnila v decembri 2017 a druhý ročník sa bude konať na jeseň tohto roku.
S Jarkom sme sa bavili o podnikaní, o tom, ako sa k podnikaniu dostal, o niektorých z jeho projektov, no taktiež o jeho osobnom živote (Jarek má ženu, 3-ročnú dcérku a 9-mesačného syna), o tom, čoho sa obáva, či ako vidí svoju budúcnosť v podnikaní a v súkromnom živote.
V poslednej dobe som omnoho šťastnejší ako som býval posledné mesiace. Tú zmenu nespôsobila jedna vec, ale mnoho drobností, ktoré sa nazbierali a spoločne dokázali ovplyvniť moje emócie a moju každodennú náladu. To ma inšpirovalo tieto drobnosti spísať do jedného dokumentu, ktorý som nazval Šťastným zoznamom.
Najväčšou chybou, ktorú som pri práci na GDPR urobil bolo, že som tak trochu spanikáril. Skoro celý internet bol plný článkov o tomto novom európskom nariadení, ktoré je nesmierne komplikované, no keď ho nejaká firma nedodrží, čakajú ju devastačné pokuty. Mesiace a mesiace nás médiá masírovali tým, že musíme splniť všetky zákonné náležitosti do 25. mája 2018, inak nás čaká peklo.
Keď som sa o tomto zákone dozvedel, začal som panikáriť, podobne ako mnoho iných malých online podnikateľov z môjho okolia. Panika však nikdy nie je dobrá, pretože ti zahmlí myseľ a nie si schopný jasne myslieť, vďaka čomu začneš robiť zlé rozhodnutia.
Posledné dni a mesiace je digitálne nomádstvo nesmierne v móde. Ľuďom sa idea „zbaľ si počítač a cestuj po svete“ nesmierne páči. Niet sa čomu čudovať. Ľudia žijú na Facebooku a Instagrame a každodenne nevidia skoro nič iné ako statusy a predovšetkým fotky ich kamarátov a novodobých Instagram celebrít, ktorí cestujú po svete a užívajú si život. Všetko to vyzerá tak nádherne. Jednoducho. Zábavne. Kto by to nechcel? Digitálni nomádi, cestovatelia a travel bloggeri sa živia tým, že robia cestovanie a prácu cez internet dostupné pre všetkých. Veď aj môj kurz je presne o tom. Kde je v tom všetkom problém?
Počas októbra a novembra 2017 som prednášal v desiatich mestách Slovenska s cestovateľským festivalom Cestou Necestou. V minulosti som už niekoľkokrát prednášal, no teraz som mal prvýkrát možnosť prednášať to isté až v desiatich rôznych mestách Slovenska. Medzi ne patrili väčšie mestá ako Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Žilina, ale aj menšie mestá ako Nové mesto nad Váhom, Brezno, Poprad či Pezinok. Bola to pre mňa zaujímavá, no taktiež poučná skúsenosť a v tomto článku sa dozvieš, čo som sa vďaka nej naučil.
Už je tomu niekoľko rokov – možno 2 alebo 3 – čo na počítači nesledujem Facebook.
Na Facebook chodím často kvôli práci – či už pracujem na svojich facebookových stránkach, alebo na stránkach mojich klientov. Lenže vždy, keď som sa v minulosti na Facebook prihlásil, ma vyrušil nejaký status na mojej nástenke, nejaký článok, video, fotoalbum alebo niečo iné. A z toho prečítania jedného článku alebo pozretia jedného videa sa často stalo aj polhodinové vyrušenie, kedy som nepracoval, aj keď by som mal.
Preto som si pred niekoľkými rokmi nainštaloval do môjho internetového prehliadača zásuvný modul, ktorý automaticky blokuje moju facebookovú nástenku. Môžem používať všetky funkcie Facebooku – môžem spravovať svoje facebookové stránky, môžem pridať nový status, môžem vyhľadať ľudí a ísť na ich profil atď. Moja nástenka je však prázdna. Nevidím nové príspevky mojich priateľov či skupín, ktorých som členom. Tento jednoduchý zadarmo modul výrazne zvýšil moju pracovnú produktivitu.
Facebook som však mal nainštalovaný aj na mojom telefóne a tak keď som nepracoval na svojom laptope, tak som mal možnosť na telefóne vidieť, čo majú moji FB kamoši a kamošky nové. Lenže minulý rok, presne 30. novembra 2016, som sa rozhodol odinštalovať si Facebook aplikáciu z telefónu. Mojim cieľom bolo existovať bez Facebooku 1 mesiac – celý december. Mal to byť akýsi test. Lenže keď prišiel 1. január 2017, Facebook som si nenainštaloval – a neurobil som tak doteraz. Už je tomu viac ako rok, čo som nevidel na facebooku svoju nástenku. V tomto článku vám rozpoviem, čo som sa vďaka tejto skúsenosti naučil.
Čoskoro odchádzam do Thajska. V Taipei som po lete už tri mesiace, no spolu som tam strávil už celých dvanásť mesiacov. Posledných niekoľko týždňov vôbec nepoužívam Tinder, či OKCupid, a ani sa nijakým spôsobom nesnažím spoznať nové dievčatá. Stále mám však ďaleko od toho, aby som si mohol povedať, že som sám.
S Iris sa stretávam zhruba dvakrát v týždni. Ona by sa rada stretla aj každý deň, ale to nechcem. Stále mi píše, že jej chýbam, a posiela srdiečka. Na druhú stranu však dobre zvláda nielen to, že čoskoro odchádzam z krajiny, ale aj to, že som v kontakte s inými dievčatami. Raz mi dokonca povedala, že nie je citlivá. Že má problém cítiť nejaké emócie. Možno práve preto zvláda náš neoficiálny, otvorený vzťah tak dobre.
Prečo má stlmené emócie? Podľa všetkého za to môže jej detstvo. Jej rodičia sa rozišli ešte predtým, ako sa narodila. Doteraz sú spolu oficiálne v manželstve, ale nežijú spolu. Komunikujú, len keď musia. Iris bola vychovaná iba jej matkou a babkou, a mužský vzor v jej detstve chýbal. Jej prvý romantický vzťah s mužom skončil neuveriteľne zle – jej priateľ ju znásilnil.
Jedným z najväčších rizík blogovania a sociálnych médií všeobecne je potenciál vytvoriť si falošný self-image, falošný obraz o sebe samom. Každý jeden z nás, kto má nejakú verejnú online prezenciu – či už je to vlastný blog, alebo iba obyčajný profil na Facebooku či na Instagrame – si vytvára akýsi svoj verejný obraz tým, akým spôsobom sa na danom médiu prezentuje.
Keď si však podobný verejný obraz vytvoríš, po určitej dobe začneš veriť v to, čo o sebe verejne prezentuješ. Ten image, ten obraz, ktorý si si o sebe vytvoril, začne byť súčasťou tvojej identity, tvojej osobnosti.
Avšak svoje podvedomie neoklameš, respektíve nie na dlho. Začneš si uvedomovať, že ten obraz, ktorý si si vytvoril, nie je skutočný. Ľudia okolo teba ho akceptovali. Akceptovali ho, pretože veľakrát hovorené klamstvo sa stáva skutočnosťou – a to je vedecky podložený fakt (zdroj v angličtine). Problém je, že tvoje podvedomie vie, že klameš.
Hlavne na Slovensku a v Čechách stále prevláda takzvané myslenie nedostatku (scarcity mindset). Každý sa obáva toho, že niekto iný od neho ukradne jeho nápad a zarobí na ňom ešte skôr, ako to stihne daný človek, ktorý ten nápad dostal. Tak to ale nefunguje. Pozrime sa na to prečo.
Peťo Chodelka je jedným z najznámejších a najúspešnejších slovenských online podnikateľov a digitálnych nomádov. Dlhé roky žije v Prahe, zatiaľ čo na zimu zvyčajne odchádza na niekoľko mesiacov do teplých krajín juhovýchodnej Ázie. Vlastní niekoľko affiliate projektov a internetových obchodov. Za posledný rok navštívil 19 krajín, no ani to mu nestačí – má veľké plány.
S Peťom sme sa rozprávali skoro hodinu, ktorá je plná Peťových skúseností a rád, ktoré môžu pomôcť každému začínajúcemu či pokročilému online podnikateľovi. Enjoy!
Peťo Hoferek, prezývaný aj Hogy, je 32-ročný chalan pôvodom z Liptovského Mikuláša, ktorý aktuálne žije v Rakúsku. Precestoval viac ako 50 krajín, z čoho vo väčšine z nich cestoval prevažne stopom. O svojich zážitkoch a lacnom cestovaní píše na svojom blogu hogy.sk, o lacnom cestovaní napísal knihu Okolo sveta s palcom hore a už druhý rok vlastní a prevádzkuje malé, nezávislé knižné vydavateľstvo Elist.
Náš rozhovor má trochu pomalší začiatok (možno aj preto, že sme ho nahrávali skoro ráno), no potom sa rozbehne a verím, že prináša mnoho zaujímavých informácií. Rozprávali sme sa o cestovaní stopom, vzťahoch na cestách, o iných kultúrach, o strachu z neznáma a o písaní a vydávaní kníh. Neváhaj a počúvaj, možno Peťo inšpiruje aj teba.
Mišo Duchoň je 28-ročný kondičný tréner a bloger, ktorý pochádza z Prievidze, no momentálne žije v Bratislave. Na jeho blogu misoduchon.com píše o tom, ako byť efektívny či už v práci, v športe alebo v osobnom živote. Aktívne trénuje, o čom môžeš viac zistiť na stránke outdoorovej workout akadémie SOWA, a taktiež je súčasťou slovenského startupu Neseda.
Z Miša mám už od nášho prvého stretnutia pocit, že sa vyzná a vie, o čom rozpráva. Všetky naše stretnutia sú veľmi inšpiratívne a taký je verím aj tento podcast. Mišo je TOP a som si istý, že o ňom budeš ešte veľa počuť. Preto si teraz nenechaj ujsť náš podcast, v ktorom sme sa bavili o mnohých zaujímavých témach.
