V našej aktuálnej situácii je jednoduché myslieť iba na negatíva. Ako mám prežiť, keď firmu zatvorili a „zarobím“ iba polovicu svoju platu? Ako mám vyplatiť nájom a zamestnancov, keď mi všetci rušia zákazky? Čo mám robiť doma s deťmi tak dlho? Ako ich mám vzdelávať, keď sú školy zatvorené? Ako sa nemám cítiť osamelo, keď sa nemôžem stretnúť s kamošmi/s priateľkou. Ako sa mám starať o svoje zdravie, keď nemôžem ísť do posilňovne? A tak ďalej a tak ďalej. Určite máš vo svojej mysli mnoho podobných otázok aj ty...

Jedným zo skvelých spôsobov, ako žiť o niečo šťastnejší a naplnenejší život, je byť vďačný aj za drobnosti. Byť vďačný za chutné jedlo, za stretnutie s dobrým kamarátom, za čas strávený s rodinou. Pre väčšinu ľudí je to náročné, vrátane mňa. Prišiel som však na trik, ktorý mi pomáha viac si vážiť „obyčajné“ veci a zážitky.

Martin Šimko niekoľko rokov pracuje ako sprievodca pre cestovnú kanceláriu BUBO, ktorá sa špecializuje na organizovanie aktívnych zážitkových zájazdov po celom svete. Sprevádzal na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, na miestach ako Juhoafrická republika, Svazijsko, Zanzibar, Nepál, Japonsko, Francúzska Polynézia, Mikronézia, Tahiti, Bora Bora, Veľkonočný ostrov a mnoho, mnoho iných.

Som na návšteve univerzity v Linkou, kam som prišiel na pozvanie mojej poľskej kamarátky Natálie prednášať o blogovaní. Počas obednej prestávky sedím u nej v kancelárii. Natália je ku svojim študentom priateľská a vždy ich rada uvíta, a tak niektorí študenti za ňou občas počas prestávky prídu na návštevu. Jedným z takých študentov je aj Hope, ktorú mi Natália predstavuje ako svoju najlepšiu študentku. Hope má oblečené jednoduché biele šaty s tmavomodrým vzorom, má rozpustené vlasy, okuliare, a trochu priveľké, neupravené obočie. Vyzerá viac ako dieťa než žena, ale je roztomilá. Za niekoľko rokov z nej bude žena, po ktorej sa budú muži na ulici otáčať...