Pomôžem ti prekonať

Toto jednoduché cvičenie je jedným z tých najefektívnejších a najrýchlejších spôsobov, ako začať myslieť pozitívne, prebudiť v sebe vďačnosť a lásku, a urobiť svoje dni podstatne šťastnejšie.

Keď sa niekoho opýtaš, či je schopný odpustiť, väčšina ľudí ti povie, že oni vedia odpúšťať. Skoro každý ti však potom povie, že odpúšťa, ale nezabúda. A práve v tom vidím veľký problém.

Vďačnosť. Byť vďačný. Za posledné roky je táto fráza jednou z tých najčastejšie zmieňovaných na mnohých "chcem sa cítiť dobre" blogoch či magazínoch. Ak na Facebooku alebo Instagrame sleduješ nejakých blogerov či Instagram "modelky" či "celebrity", možno si si tiež všimol, že mnohí z nich do svojich statusov píšu, ako sú za niečo vďační. Je to všetko iba hype? Je to iba populárna bublina, ktorá čoskoro praskne? Alebo je vďačnosť niečím, čomu by sme naozaj mali venovať pozornosť?

Ľudia veria tomu, že emócie ovplyvňujú naše telo. Že keď sa cítim smutný, tak mám smutný výraz v tvári a možno aj schúlené telo. Že keď sa cítim neistý alebo zahanbený, tak sa vyhýbam očnému kontaktu a pozerám smerom na zem. To, že emócie ovplyvňujú reč nášho tela je síce pravda, ale iba čiastočná. Platí to totiž aj naopak – reč nášho tela ovplyvňuje naše emócie.

Lukáša som spoznal pred ôsmimi rokmi práve vďaka tomuto blogu. Síce sme sa osobne za ten čas videli iba pár krát a v kontakte sme boli sporadicky, keď sme sa nedávno opäť stretli osobne, bolo to akoby sme sa nevideli iba pár týždňov. Lukáš je pohodový, priateľský, zábavný a inteligentný chalan, s ktorým vždy rád pokecám. Urob si šálku niečoho dobrého a pridaj sa k nám v Lukášovej obývačke. Budeme sa baviť o všemožných témach, od cestovania a dobrovoľníctva cez kariéru, podnikanie a peniaze až po slobodu, sebanaplnenie a šťastný život.

Nie je tomu tak dávno, čo sme všetci používali ICQ a písali sme si v reálnom čase. Pokojne aj hodinu. Alebo sme dokonca telefonovali. Pamätáš si na tie časy, keď si nepremýšľal nad tým, či kamošovi zavoláš, alebo nie, lebo možno je busy a nechceš ho otravovať? Pamätáš?

Mišo Duchoň je jedným z mojich top kamarátov. Niekedy mi príde, že ak by som mal dvojičku, volal by sa Mišo. Naposledy sme sa spolu rozprávali v podcaste pred piatimi rokmi. Odvtedy ubehlo mnoho času a tak som sa tešil, keď sme sa s Mišom dohodli, že nahráme nový podcast. Mal som pripravené dve strany otázok, no nakoniec sme sa dostali možno len k polovici z nich. Tento podcast má 1 hodinu, 42 minút, no ak by sa Mišo neponáhľal kvôli povinnostiam, pokojne mohol mať aj štyri hodiny. Rozprávať sa s Mišom ma vždy baví, či už máme pred sebou mikrofón, alebo nie. Teší ma, že tentokrát som mal možnosť náš rozhovor nahrať, a dokonca prvý krát aj na video, a tak si ho môžete teraz vypočuť (alebo pozrieť) aj vy.

Zvyčajne to prebieha takto: Ona dostane nejakú negatívnu emóciu, ktorá nemá nič spoločné s ním, či jeho správaním. On jej dá najavo, že by takú emóciu nemala mať. Ona presmeruje svoj hnev na neho. On sa bráni a argumentuje. Ona je ranená, pretože on ju nechápe. Občasný bonus: Ona svoje sklamanie zakončí plačom. Tak kto je na vine? A čo s tým vieme urobiť?

Twitter som naposledy aktívne používal ešte keď som žil v Austrálii. Nástenku na Facebooku nesledujem už vyše 5 rokov. Instagram nesledujem už viac ako 1,5 roka. A teraz som sa rozhodol prestať sledovať aj YouTube. Prečo? Ako? Dočítaš sa v článku.

Kvôli nízkym príjmom som bol neustále pod stresom z toho, že nebudem mať dostatočné množstvo peňazí na život - nájom, jedlo a tak ďalej. V tej dobe, v rokoch 2017 a 2018 som skoro úplne prestal pracovať pre klientov. Venoval som sa iba blogu, písaniu a vydaniu mojej knihy a online kurzom. Kniha a online kurzy mi prinášali zárobky, ktoré na začiatku vyzerali sľubne. No ako čas plynul...