Keď sa niekoho opýtaš, či je schopný odpustiť, väčšina ľudí ti povie, že oni vedia odpúšťať. Skoro každý ti však potom povie, že odpúšťa, ale nezabúda. A práve v tom vidím veľký problém.
Keď človek druhému človeku odpustí, daná skúsenosť z minulosti by už nikdy v budúcnosti nemala negatívne ovplyvniť jeho reakciu na daného človeka alebo jeho správanie. Zamysli sa teraz a buď k sebe úprimný – keď si v minulosti niekomu povedal, že mu odpúšťaš, čo urobil (alebo neurobil), naozaj si to už nikdy potom nespomenul? Podľa všetkého nie.
Keď človek druhému človeku odpustí, daná skúsenosť z minulosti by už nikdy v budúcnosti nemala negatívne ovplyvniť jeho reakciu na daného človeka alebo jeho správanie.
Moja veľmi osobná skúsenosť
V roku 2010 som sa počas štúdia v Austrálii dal dokopy s mojou priateľkou z Kórei. S Lucy sme spolu niekoľko týždňov chodili, no ja som sa s ňou potom rozišiel, pretože som z nejakého dôvodu stále túžil po iných dievčatách. Lucy to vtedy nesmierne ranilo.
Asi o dva alebo tri mesiace neskôr sme sa náhodne stretli na jednej párty nášho spoločného kamaráta a o niekoľko týždňov neskôr sme sa znovu dali dokopy. Lenže Lucy mi nebola schopná odpustiť, že som sa s ňou v minulosti rozišiel. Počas celých 3 rokov nášho komplikovaného vzťahu mi mnohokrát povedala, že mi už odpustila, no boli to iba prázdne slová. Väčšinu konfliktov v našom vzťahu a taktiež hlavný dôvod nášho finálneho rozchodu v roku 2013 môžem priradiť k tomu, že mi nebola schopná odpustiť a nedôverovala mi. Napriamo mi môj rozchod s ňou v úvode nášho vzťahu počas nášho vzťahu nevyčítala. Keď však nastal medzi nami nejaký konflikt, aj keď jeho téma bola úplne iná, na jej pozadí skoro vždy stálo, že mi vyčítala, že som ju v minulosti ranil tým, že som sa s ňou rozišiel.
Aké ponaučenie ide z tohto príbehu? Keď nie sme schopní skutočne odpustiť, tak tým sami ničíme to, po čom sami najviac túžime. S Lucy sme sa nesmierne milovali. Obaja sme do daného vzťahu investovali mnoho času a energie. Chceli sme, aby nám to fungovalo. Každý náš konflikt nás oboch veľmi bolel. Lenže ja som nedokázal ovplyvniť Lucy a ona sama mi nevedela odpustiť, a preto sme obaja trpeli.
Keď nie sme schopní skutočne odpustiť, tak tým sami ničíme to, po čom sami najviac túžime.
Keď sa rozhodneš niekomu odpustiť, urob tak raz a navždy, alebo tak nerob vôbec. Polovičné odpustenie ti nijako nepomôže. Ver však tomu, že ak chceš cítiť každý deň vnútorný pokoj, ak chceš žiť vyrovnanejší a spokojnejší život, musíš sa zbaviť všetkých negatívnych skúseností, ktoré držíš vo svojom podvedomí.
Prečo odpustiť iným
Lucy mi nebola schopná odpustiť, pretože sa bála toho, že sa stane tá istá (alebo podobná) situácia znova. Bála sa, že ju opäť raním. Lenže keď tvoje srdce koná na základe strachu, nemôže konať na základe lásky. Je svojím spôsobom uzatvorené. Keď sa budeš pozerať na iných ako snowboardujú, nikdy sa síce nezraníš, ale taktiež nikdy nezažiješ ten úžasný pocit z jazdy po snehu.
Dám ti ešte jeden trochu prehnaný príklad. Keď sa budeš na prvom rande bozkávať s plastovou maskou na svojej tvári, áno, ochrániš sa tým pred potencionálnym nakazením nejakým vírusom, avšak taktiež prídeš o ten úžasný pocit, keď sa tvoje pery spoja s perami osoby, ktorá ťa priťahuje. Úplne rovnako, keď bude tvoje srdce čo i len trochu uzavreté, schované za oceľovou stenou, ochrániš sa síce od potencionálneho zranenia, ale taktiež sa ukrátiš o možnosť zažiť skutočnú, otvorenú, neobmedzenú lásku.
Čo je však ešte horšie, ako je verím zjavné aj z príbehu o Lucy, ak sa budeš „chrániť“ pred potencionálnymi hrozbami, budeš trpieť ešte viac, ako keď sa otvoríš a riskneš to. Lode nie sú stavané na to, aby boli ukotvené v prístave. Opustiť prístav je riskantné, ale iba tak môžeš zažiť niečo nepoznané, úžasné, dobrodružné.
Ak sa budeš „chrániť“ pred potencionálnymi hrozbami, budeš trpieť ešte viac, ako keď sa otvoríš a riskneš to.
Cvičenie: Ako skutočne odpustiť iným
Odpustiť tým, ktorí nás ranili, nie je jednoduché. Je to však to najlepšie, čo môžeme urobiť. Nie ani tak kvôli nim, ale kvôli sebe. Pretože určite vieš, že držať vo svojom srdci negativitu škodí tebe a iba tebe. Lenže ako to urobiť? Ako skutočne odpustiť iným?
Opäť nám pomôže pero a papier. Zober jeden list papiera. Tentokrát je veľmi dôležité, aby si písal na papier a nie do počítača či do mobilu. Na daný papier napíš, kto ťa ranil. Popíš, čo urobil. Zamysli sa a napíš, prečo si myslíš, že to urobil. Čo bolo jeho vnútornou motiváciou. Pamätaj, že všetci ľudia sú vo svojej podstate dobrí a ak niekoho svojím správaním či slovami ranili, podľa všetkého za to mohla nejaká hlboká rana, negatívna skúsenosť, či trauma z ich minulosti. Zamysli sa nad tým, že možno ak by si ty bol na jeho/jej mieste, ak by si mal rovnaké životné skúsenosti, možno by si sa v danej situácii zachoval úplne rovnako.
Potom, ako popíšeš danú negatívnu skúsenosť, ktorá ťa ranila, popíš svoje pocity a to, čo konkrétne ťa na danej situácii ranilo. Prečo ťa daná situácia tak zobrala za srdce. Možno sa to udialo pred mnohými rokmi, no stále si to pamätáš. Prečo?
Keď všetko popíšeš a máš naozaj pocit, že už k tomu nemáš čo povedať, do posledného odstavca napíš: „Odpúšťam ti, MENO. Táto skúsenosť už viac negatívne neovplyvňuje môj život. Je za mnou a už sa k nej nikdy nevrátim. Nie preto, že chcem zabudnúť, ale preto, že si zaslúžim byť šťastný/á.“
Ten odstavec napíš v prítomnom, nie v budúcom čase. Vtedy ho tvoje podvedomie akceptuje ako aktuálnu realitu a nie ako nejaký abstraktný koncept – niečo, čo sa má stať v budúcnosti.
Na záver polož pero a celý ten list si pomaly a pozorne prečítaj. Potom ho pokrč vo svojich rukách a zahoď do koša. A je to, danému človeku si odpustil navždy, za čo ti tvoje podvedomie poďakuje.
Cvičenie: Ako skutočne odpustiť sám sebe
Postup z cvičenia „Ako skutočne odpustiť iným“ môžeš použiť aj na to, aby si odpustil sám sebe.
Každého z nás trápi niečo, čo sme v minulosti urobili. Nie len my sme boli ranení, ale aj my sami sme ranili – či už iných alebo samých seba. „Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom.“ Ak sa však neustále viníme za niečo, čo sme urobili v minulosti, uberáme sa o motiváciu, energiu a svoje sebavedomie. A mať zdravé sebavedomie je nevyhnutné k plnohodnotnému, naplnenému životu.
Výzva
- Urob cvičenie Ako skutočne odpustiť iným.
- Urob cvičenie Ako skutočne odpustiť sám sebe.
- Zapíš si, ako sa cítiš po splnení predchádzajúcich úloh.
Kvíz
Prečo je problémom, keď niekto „odpustí, ale nezabudne“.
- A) Pretože keď človek „odpustí, ale nezabudne“, tak vlastne nikdy neodpustil.
- B) Pretože zabúdať je ľudské.
- C) Pretože by sme nikdy nemali odpúšťať.
Prečo by sme mali odpustiť všetkým, ktorí nás v minulosti ranili?
- A) Pretože sme iba ľudia.
- B) Pretože nám to hovorí Biblia.
- C) Pretože negatívne myšlienky nám nijako nepomáhajú k tomu žiť šťastnejší a spokojnejší život.
Keď urobíme niečo, čo neskôr oľutujeme, čo by sme mali urobiť?
- A) Ísť za farárom.
- B) Naštvať sa na seba a vyčítať si svoj neúspech alebo svoju hlúposť.
- C) Poučiť sa zo svojej chyby, ale nič si nevyčítať.
(Správne odpovede: A, C, C)
Zdroje a podklady na stiahnutie
– Lubo Jurík, 2018, pôvodne publikované ako lekcia online kurzu Šťastný Ako Pán
Ako budú pribúdať nové lekcie, postupne sem budem pridávať odkazy.
- Usmej sa
- Buď vďačný
- Odpusti
- Želaj iným šťastie
- Definuj svoju životnú misiu
- Nemaj očakávania
- Urob dobrý skutok
- Vytvor si Zošity šťastia
- Nerieš, čo si o tebe myslia iní
- Vytvor si dobré návyky
- Bonus: Vytvor si svoj šťastný zoznam
Ja osobne mám tiež skúsenosti s odpúšťaním: že ja som odpúšťala a ten druhý to neustále zneužíval a využíval! Ranil ma stále a znovu, lebo vedel, že (ho veľmi milujem) a bude mu odpusteno. Taký typ človeka som bola celú mladosť, a veľa ľudí ma zranilo a zradilo! Takže ostala mi skúsenosť, že sa to neoplatí! A vobec, s človekom, ktorý ma raz ranil, netreba sa maznať: bude to robiť aj nabudúce. Mala som takého manžela, a mala som takú aj priateľku – ďakujem, nepotrebujem vo svojom živote takých ľudí! A psychológovia dokonca hovoria, že určitým typom (psychopatickým osobnostiam –… Celý komentár »
Ahoj Barbara. Odpúšťať neznamená nemať súdnosť, alebo slepo dúfať. Keď niekto robí pravidelne niečo, čo sa ti nepáči, ty si tá, ktorá musí konať a niečo zmeniť. Keď niekto urobí niečo, na základe čoho už danému človeku nemôžeš veriť, ty si tá, čo musí daný vzťah ukončiť, nie len odpustiť a dúfať, že sa „veci zmenia“. „možem odpúšťať maličké „hriechy“, ale veľké, čo ma príliš hlboko ranili, to nie! S takým človekom treba prerušiť kontakt a to čím skor“ Úplne súhlasím. Problémom je, že mnoho ľudí síce ukončí daný vzťah, ale AJ POTOM sa často v mysli vracia späť do… Celý komentár »
koncept odpustania je sice pekny ale je to nezmysel. v podstate nie je nikomu co odpustat. v skutocnosti cely problem je v tom ze dotycny clovek nedokaze akceptovat realitu taku aka je (konflikt medzi tym co chcem aby bolo a tym co realne naozaj je) a vytvara mentalny konstrukt ktorym sa snazi personifikovat objekt vlastneho ‚utrpenia‘ a tomu akoze odpustit. cize riesenie nie je odpustat. riesenie je brat realitu taku aka je. udalosti sa deju a budu sa diat. a vsetko zavisi od nasich reakcii na ne. a ak sa nenechame stiahnut do spiraly myslenia a emocii tak v podstate… Celý komentár »
Čauko. Díky za komentár.
V podstate s tebou súhlasím. Otázne je, čím všetkým si človek musí prejsť, aby sa dostal k tomu, že ho neovplyvňujú jeho vlastné emócie (ego) a pozerá sa na svet viac „budhistickým pohľadom“. Nie každý pravidelne medituje a číta knihy o Budhisme, alebo knihy od Sama Harrissa :)
„udalosti sa deju a budu sa diat. a vsetko zavisi od nasich reakcii na ne“ – Úplne súhlasím.
Na druhú stranu, mentálne konštrukty fungujú, keď sú správne použité. Stačí sa pozrieť na využívanie vizualizácií vrcholovými športovcami.
Lubo ahoj, no praveze nemam pocit ze pre tento stav uvedomenia toho treba vela urobit/prezit. na tuto temu sa skor pozeram z pohladu ako funguje mysel. a vobec mi to nepripada ako nieco budhisticke. a ono to je vlastne uplne jednoduche na pochopenie. otazka je ci si to clovek dokaze uvedomit a potom to aj zit v pritomnosti. osobne v zivote som nemeditoval (nekecam). poslednu knihu som cital mozno tak pred 10 rokmi. s budhizmom ma spaja tak akurat film Pokojny bojovnik. Sam Harriss netusim kto je. inac z mojho pohladu ego a emocie su dve rozne veci. ale to… Celý komentár »