Téma digitálneho nomádstva sa stáva aj na Slovensku veľmi populárnou. Svedčia o tom aj mnohé články napísané v tých najznámejších slovenských magazínoch a novinách (napríklad EMMA, SME, Hospodárske noviny, či univerzitný Webjournal). Ja som v tomto a minulom roku žil v Ázii po dobu 16 mesiacov. Žil som a pracoval v krajinách ako Thajsko, Malajzia, Južná Kórea a Srí Lanka. Tento článok je o tom, čo som sa za ten čas naučil a aké chyby som urobil. Zaujíma ťa to? Čítaj ďalej.
Pre digitálnych nomádov nie sú vhodné všetky krajiny sveta
Môj život v Ázií som začal v Thajsku, v jednej z najpopulárnejších krajín u digitálnych nomádov z celého sveta. Thajsko bolo úžasné, ale jeho pravú silu som si začal uvedomovať až potom ako som žil v iných krajinách Ázie. Napríklad taká Srí Lanka nie je pre digitálnych nomádov príliš vhodná, a nebude vhodná až dovtedy, pokiaľ v krajine nezačnú internetoví provideri ponúkať neobmedzený internet. To podľa môjho názoru tak skoro nebude. Taktiež jedlo je monotónne – všade ponúkajú to isté – a verte mi, po 2 týždňoch už toho budete mať dosť.
Thajsko je pre digitálnych nomádov ideálne, lacné jedlo je dostupné všade, internet je skvelý a všade okolo vás je množstvo iných digitálnych nomádov, ktorí pracujú na svojich online projektoch. Malajzia sa dá, v Kuala Lumpur sú dobré podmienky na podnikanie a na networking. Južná Kórea je ako krajina super, ale je príliš drahá, namiesto digitálnych nomádov tam budete stretávať učiteľov angličtiny a namiesto práce budete po večeroch jesť a piť s kamošmi.
Keď dlhodobo cestuješ, skôr či neskôr zažiješ nejaký medzinárodný románik
Verím, že tento bod mi potvrdia všetci cestovatelia. Ľudia, ktorí cestujú alebo žijú v inej krajine, sú iní ako tí, ktorí nikdy nikde neboli. A je také ľahké sa zaľúbiť, keď si človek užíva slnko, more a drinky a nemá žiadny stres z práce. Niektoré romániky trvajú hodiny, niektoré dni, niektoré týždne a niektoré sa pretransformujú na reálne vzťahy, ktoré trvajú až do smrti.
Takýmto románikom sa netreba vyhýbať, ale treba ich brať za to, čo sú – romániky. Ak budeš očakávať vážny vzťah s niekým, koho poznáš 3 dni alebo týždeň, s najväčšou pravdepodobnosťou budeš sklamaný, tak ako som bol sklamaný aj ja. Teraz jednoducho idem s prúdom. Ak príde niekto milý a je nám spolu dobre, tak si náš spoločný čas úžívam naplno. Neočakávam ale nič viac. Ak sa z toho niečo viac stane, ak budeme obaja chcieť, super, ale ak nie, nebudem plakať.
Nie vždy je jednoduché sústrediť sa na prácu
Keď stretneš super dievča a chceš byť s ňou, práca trpí. Ver mi, stalo sa mi viac ako jeden krát. Keď všetci okolo teba cestujú a nemusia pracovať, tvoja práca trpí. Ver mi, stalo sa mi to viac ako jeden krát. Keď cestuješ a často meníš lokalitu a ubytovanie, tvoja práca trpí. Ver mi, stalo sa mi to viac ako jeden krát.
Na digitálnom nomádstve, na tom byť schopný zarobiť peniaze kdekoľvek sa nachádzaš, mi pripadá najťahšia práve nutnosť vedieť sa sústrediť v prostredí s množstvom rozptýlení a lákadiel.
Na to, aby si zarobil peniaze alebo budoval svoj biznis, musíš tomu venovať čas a energiu, a je jedno, či si vo veľkomeste s bujarím nočným životom alebo na plážach tropického ostrova.
Ak nepracuješ, nezarobíš peniaze. Ak nezarobíš peniaze, nebudeš schopný žiť a cestovať v zahraničí. Ty chceš žiť a cestovať v zahraničí a preto musíš pracovať.
Ako sa prinútiť pracovať v zahraničí ako digitálny nomád? Musíš si vytvoriť svoju rutinu
Napríklad ja ráno vstanem, najlepšie do 7:00, dám si raňajky, urobím hygienu, zalejem si kávu a pracujem. Po 1,5 hodine práce si dám malý snack – niečo zdravé a rýchle – ako napríklad 2 banány. Potom pracujem ďalších 1,5 hodiny. Môj cieľ je doobeda odpracovať okolo 3 hodiny čistého pracovného času (bez prestávok). Po 3 hodinách sústredenej práce som už veľmi unavený, zatváram laptop a utekám do posilňovne. Po 60 minútach v posilňovni idem na obed, doma dám sprchu, upracem či operiem, urobím si ďalšiu kávu a idem si čítať nejakú inšpiratívnu biznis knižku. Počas čítania buď dostanem nejaký kreatívny nápad a vtedy hneď zapínam počítač a idem na ňom pracovať, alebo po 60 minútach čítania zapínam počítač bez kreatívneho nápadu a idem robiť na projektoch podľa plánu. Mimochodom, mnoho z mojich článkov pre Sám Sebe Pán som napísal presne v tomto období, po obede, s kávou v ruke. Po večeri zvyčajne odpisujem na pracovné alebo súkromné emaily, kedy zvyčajne odpovedám aj na vaše otázky, ktoré mi posielate cez Facebook alebo na email.
Samozrejme, takto nefungujem každý deň, ale v závislosti od toho kde som a s kým som v kontakte. Je to ale príklad môjho ideálneho produktívneho dňa. Som produktívny, no pritom som mal čas aj na cvičenie a čítanie, 2 aktivity, ktoré má robia zdravším a šťastnejším.
Cestovať sám nie je to isté ako cestovať s niekým. Sólo cestovanie (momentálne) nie je pre mňa
Rád cestujem sám. Nemám problém s dlhými cestami vlakom či lietadlom. Vždy, keď cestujem sám, niekoho zaujímavého stretnem. A ak nestretnem nikoho zaujímavého, viem sa zabaviť čítaním na mojom Kindle, prácou na laptope alebo niečím iným.
Rád cestujem do nových miest a rád sa tam zdržím aspoň 3 mesiace, aby som mal dostatok času spoznať lokálnych a vytvoriť si priateľstvá na celý život. Vidíš, cestujem sám, ale nie som samotár. Samota je niekedy fajn a nemám s ňou problém, ale všeobecne vyhľadávam spoločnosť ľudí, s ktorými sa cítim dobre.
Rád cestujem sám, ale iba nedávno som si uvedomil, že ma nebaví chodiť po turistických atrakciách osamote. Prechádzky po meste a obzeranie si historických budov či mrakodrapov ma nebaví a ísť na safari alebo do vodného parku osamote si už vôbec neviem predstaviť. Možno to niekomu vyhovuje, ale mne nie.
Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu.
Viem, čo ako digitálny nomád chcem, a čo nie
Po 16 mesiacoch v Azii už viem, čo chcem, a čo príliš nemusím. A podľa toho sa zariadím, keď po lete opäť vycestujem.
Meniť každý druhý či tretí deň ubytovanie a medzi tým si prehľadávať možnosti dopravy a hľadať ubytovanie ma nebaví. Rád ostávam na jednom mieste mesiace.
Vtedy si môžem prenajať vlastný bytík alebo izbu, môžem si vytvoriť svoju rutinu a sústrediť sa na prácu, na cvičenie, a môžem naozaj spoznať lokálnu kultúru, získať miestnych kamarátov a prípadne sa naučiť aj ich jazyk. To je to čo chcem, a pôjdem si za tým.
Všade sa nájdu milí ľudia, ale aj blbci
Pre mňa je jednou z najlepších vecí na živote za hranicami možnosť spoznať množstvá skvelých ľudí z rôznych krajín a kultúr. Som vďačný za každého skvelého človeka, ktorého som za posledných 16 mesiacov spoznal.
Bohužiaľ, cestovatelia si musia zvyknúť aj na to, že kde je veľa turistov, tam je zvyčajne aj mnoho ľudí, ktorí sa ich snažia obrať o peniaze. V niektorých častiach Thajska vedia byť Thajci k turistom veľmi nepriateľskí či sa dokonca vyhrážať. Na Srí Lanke sú ku vám milí, no o peniaze vás oberú tak či tak.
Ešte som Áziu ani poriadne neopustil a už mi chýba
Nachádzam sa na vlakovej stanici v Budapešti a čakám na odjazd vlaku do Bratislavy. Ešte teda nie som v Európe ani 3 hodiny, no už teraz mi Ázia chýba. Samozrejme, teším sa na rodinu a na kamarátov, ktorých som dlho nevidel, a tešil som sa na to niekoľko posledných týždňov. Neviem čím to je, ale už teraz cítim silnú túžbu ísť naspäť do Ázie, a viem že opäť pôjdem. Musím. Nemôžem neísť.
Doplnenie 28.9.2015: Ako už podľa všetkého viete, som opäť na cestách. Tento krát v Taipei v Taiwane, kde budem až do začiatku decembra 2015.
Iba ty si zodpovedný za svoje vlastné ciele
16 mesiacov v Ázií ma naučilo ísť si za tým, po čom túžim a čo chcem. Keď si za tým nepôjdem sám, nedosiahnem to. Nikto mi nič nedá zadarmo a nikto nedosiahne svoje ciele bez toho, aby na nich nepracoval.
Keď som odchádzal z Austrálie v roku 2012, vedel som, že nechcem ostať na Slovensku. Túžil som po živote v Ázii. Aj preto, lebo som mal v tom čase priateľku z Južnej Kórei, ale aj preto, že som túžil zarábať peniaze online a byť nezávislý na lokalite. Odísť do Ázie mi trvalo skoro 2 roky, ale podarilo sa mi to. Túžil som aj o tom vyskúšať si život v Južnej Kórei. Síce to nebolo jednoduché, tiež sa mi to poradilo. Prečo? Pretože som to veľmi chcel a išiel si za tým. Ty môžeš urobiť to isté. Máš na to, choď si za svojimi cieľmi.
Plánuj dopredu
Ja som bol nútený plánovať si dopredu kvôli financiám. Keďže mám nepravideľný zárobok, nikdy neviem koľko zarobím v daný mesiac, a keďže som neustále v inej krajine či na inom mieste, nikdy na 100% neviem, koľko peňazí budem potrebovať a koľko v reále miniem. Cashflow je dôležitý a zbankrotovať v Ázií sa mi naozaj nechce, a preto sa snažím o to, aby sa to nestalo. V Kórei som mal ale na mále. Klienti meškali s platbali a v Kórei som míňal viacej ako som predpokladal. S bratovou pomocou som ale túto krízu zvládol (díky braši!) a odvtedy som sa v podobnej situácii neocitol.
Stanovuj si ciele, ale nepreháňaj to
Ak nevieš, kam ideš, ako sa tam chceš dostať? A ešte lepšia otázka, ako budeš vedieť, že už si tam?
Ak chceš v živote dosiahnuť čokoľvek, akúkoľvek banálnu vec, pokiaľ si to nenapíšeš na papier a pri to nedáš dátum, podľa všetkého to nikdy nedosiahneš. Prečo? Pretože to budeš vždy odkladať na zajtra a zajtra nikdy nepríde.
Pokiaľ si stanovíš cieľ, aj keď ho v stanovenom čase nedosiahneš, určite budeš úspešná aspoň z časti. A hlavne, budeš vedieť, že si na správnej ceste. A ak svoj cieľ nedosiahneš za mesiac, dosiahneš ho za dva mesiace, alebo za tri. Ak ho nedosiahneš za rok, dosiahneš ho za dva roky, alebo za tri.
Ak si na správnej ceste, je iba otázkou času, kedy do svojho cieľa dorazíš. Nevzdávaj sa a preskakuj prekážky ako prídu, a budeš úspešná.
Čo myslím tým „neprehánaj to“? V skratke, ak si stanovíš príliš veľký cieľ, je veľká šanca, že ho tak rýchlo nedosiahneš a tvoj pomalý postup ťa demotivuje natoľko, že sa vzdáš. Je dobré mať veľké plány a ciele. Je dobré mať víziu a veriť si. Nečakaj ale zázraky zo dňa na deň. Ak chceš schudnúť, nesnaž sa schudnúť 10 kg za mesiac, lebo za mesiac schudneš iba 1 kg a budeš sa cítiť akoby si prehrala. Ak chceš zarobiť zo svojho podnikania viac peňazí, nesnaž sa zarobiť hneď 5000 €, ak doteraz zarábaš menej ako 500 €. Ako cieľ si stanov 1000 €, a potom 2000 € atď.
Vedieť (aspoň trochu) lokálnu reč je na nezaplatenie
Akonáhle vieš aspoň základné frázy v jazyku danej krajiny alebo daného človeka, hneď spadáš do možno 1% ľudí. Hneď si výnimočný. Vždy, keď sa prihovorím ku niekomu po kórejsky, ich reakcia je prekvapenie a úžas.
Počas letu z Dubaja do Budapešti som sa tak prihovoril kórejskej letuške a tá mi hneď venovala plnú pozornosť a so záujmou so mnou komunikovala. To isté sa mi počas toho istého letu stalo aj s jednou japonskou letuškou. Opäť bola prekvapená a zaujímala sa o mňa.
3 dni predtým, počas môjho letu z Kolomba do Dubaja, som rozoznal, že jedna letuška pochádza z Taiwanu na základe vlajočky pri jej menovke. Vraj som bol prvý, kto jej správne povedal, že je z Taiwanu a nie z Číny či Hong Kongu. Opäť mi venovala plnú pozornosť a potom, ako som jej povedal, že mám v pláne ísť do Taipei v Taiwane, sama sa ponúkla a napísala mi 3 lístočky tipov o danom meste. Plus sme si vymenili kontakty.
V Thajsku sa na mňa vždy usmiali, keď som ich pozdravil či poďakoval v thajčine. Po thajsky viem nie viac ako 10 fráz, ale aj to stačí na to, aby som sa aspoň trochu odlíšil od vačšiny. A keď komunikuješ vždy s úsmevom, o to je tvoja snaha braná lepšie.
Ako digitálny nomád som sa dopustil aj niekoľkých chýb.
Chyby, ktorých som sa ako digitálny nomád dopustil
Zobral som si na krk príliš veľa projektov
Som kreatívny typ. Vizionár. Ale naozaj nemám rád papierovačky, zákony, príkazy a pravidlá. Mám víziu a chcem ju naplniť, ale vždy sa až príliš dlho motám ohľadom toho ako. „Ako“ ma až tak nebaví ako „prečo“. A tak sa stalo, že som za 16 mesiacov kúpil niekoľko domén a vytvoril niekoľko nových projektov. Lenže spustiť nový projekt je iba začiatok. V podstate je to to najjednoduchšie. Ale prevádzkovať alebo naozaj rozbehnúť projekt trvá minimálne mesiace, ak nie roky. A to sa nedá s viacerými projektmi naraz. A tak mám teraz 8 projektov, z ktorých ani jeden nefunguje na 100%. Teraz to už ale viem a idem to riešiť, jeden projekt po druhom.
Doplnenie 28.9.2015: Z tohto dôvodu som sa rozhodol predať moje projekty Asiatiq.com a SlováciNaCestách.com (vrátane domény ČešiNaCestách.com). Ak máte niekto záujem, napíšte mi na lubo@samsebepan.sk a dohodneme sa.
Je to buď práca, alebo dievčatá. Oboje sa nedá
Deň má iba 24 hodín. Z toho 8 hodín spíme, 3 hodiny jeme či pripravujeme jedlo a ďalších niekoľko hodín sa staráme o domácnosť, nakupujeme či upratujeme. Voľného času mnoho neostane. A tu nastáva problém. Naháňať či baliť dievčatá si vyžaduje množstvo času a energie, ktorá môže byť využitá inak, kreatívne, buď na budovanie podnikania a zvyšovania príjmov, alebo na budovanie svojej osobnej legendy – teda niečoho, čo na svete ostane aj potom ako ty z neho odídeš.
Verím, že ľudia, ktorí majú fungujúci vzťah, majú z tohto dôvodu veľkú výhodu. Nemusia míňať svoju kreatívnu energiu na získanie partnera, či už to má byť na jednu noc, alebo na vážny vzťah. Majú niekoho, o koho sa môžu oprieť. Niekoho, kto ich podporí a podrží vtedy, keď sa cítia emocionálne slabí. A majú čo robiť a s kým tráviť čas, keď aktuálne nepracujú.
Ja som počas môjho pobytu v Ázii venoval značnú pozornosť dievčatám. Jedným z dôvodov bolo to, že som bol po dlhej dobe opäť nezadaný, a druhým dôvodom bolo to, že sa mi ázijské dievčatá jednoducho páčia. Keďže som zvyčajne býval sám, aj napriek tomu, že som sa stretával s inými ľuďmi a nebol som neustále zavretý doma, často som sa cítil osamelý. A tak som naháňal ženy. Lenže, ako som písal vyššie, randenie a práca spolu veľmi dobre nevychádzajú.
Okrem stráveného času a míňania drahocennej energie je tu ešte jeden veľký problém spojený s randením – emócie. Keď sa ti v randení nedarí, necítiš sa dobre. Nemáš náladu a nič sa ti nechce. A vtedy sa nedá byť produktívny. Keď sa mi to stalo, celé dni som trávil pozeraním filmov a seriálov, prípadne som sa šiel opíjať s kamarátmi.
Na druhú stranu, v Kuala Lumpur, keď som bol 3 mesiace v (neoficiálnom) vzťahu, všetko bolo ideálne. Veľa som pracoval, veľa cvičil, a bol som produktívny a šťastný zároveň.
Doplnenie 28.9.2015: Je tomu iba niekoľko týždňov, čo som oficiálne znova vo vzťahu. Aktuálne sme každý niekde inde, ale už o týždeň moja priateľka príde za mnou do Taipei, takže som sám veľmi zvedavý ako to bude vplývať na moju produktivitu.
Záver
Môžem s určitosťou povedať, že digitálne nomádstvo zmenilo môj život. Nesmierne si vážim, že mám tú možnosť žiť tam, kde sa mi páči a kde mi to vyhovuje, a pracovať vtedy, kedy mi to vyhovuje. Že mám tú možnosť stretávať nových, zaujímavých, inšpiratívnych a často aj veľmi úspešných ľudí. Že sa môžem venovať tomu, čo ma baví. Že môžem rásť a budovať nie len svoj biznis, ale aj sám seba.
Som digitálny nomád.
– Lubo Jurík, 13. mája 2015, vo vlaku z Budapešti do Bratislavy. Aktualizované 28. septembra 2015 z Taipei v Taiwane
dobry clanok.. som zvedavy na ten Taiwan :)
Dakujem Tino. Taiwan je super, aj ked akurat teraz tu mame obrovsky tajfun…