Keď som odchádzal z Austrálie, vedel som, že som sa na Slovensko nechcel vrátiť na stálo. Vedel som, že mojím snom bolo cestovať po svete a spoznávať nepoznané – nové miesta, ľudí a ich kultúru.
Vedel som, že musím niečo vymyslieť, pretože cestovanie po svete a žitie v zahraničí vyžaduje peniaze. Je to menej peňazí, ako si väčšina ľudí myslí, no stále to nie je zadarmo. Preto je nevyhnutný určitý, najlepšie pravidelný príjem.
Keďže som webový grafik a pracujem na počítači, toto som videl ako najväčšiu možnosť, ako si zarábať na cestách. Okrem toho pracujem na ďalších menších online projektoch, ktoré by mi mohli priniesť peniaze a zárobok online.
Lenže už som na Slovensku 1,5 roka a zatiaľ to nevyzerá tak, že by som odchádzal.
Prvé leto na Slovensku
Na Slovensko som priletel začiatkom mája 2012. Pôvodný plán bol taký, že moja vtedajšia priateľka z Južnej Kórei príde v lete na 6 týždňov za mnou a ja potom na jeseň odídem niekam do zahraničia. S priateľkou sme si leto užili, precestovali Európu a Slovensko, no takisto sme minuli mnoho peňazí.
V tomto čase som dokončoval redizajn internetového portálu polnoinfo.sk a začínal pracovať na redizajne internetového obchodu BoardParadise.sk. Obe firmy boli mojimi dlhoročnými klientmi a keďže som sa vrátil po 3 rokoch z Austrálie, chceli využiť situáciu a vylepšiť ich časom zastaralé webové prezentácie. Ja som rád pomohol.
Jeseň a nový perspektívny projekt
Na jeseň, ešte predtým, ako som stihol niekam odísť, sa mi otvorila nová príležitosť pracovať na zaujímavom projekte, ktorý by mi umožnil zarábať online. Tak isto som v tej dobe začal vyučovať angličtinu v škôlke (deti vo veku od 3 do 6 rokov), pretože som si týmto spôsobom plánoval privyrábať v Južnej Kórei, kam som plánoval ísť za mojou priateľkou.
Práce na projekte pokračovali, ale všetko sa akosi naťahovalo. Trvalo mi vyše 3 mesiace, kým som prišiel na to, že z danej spolupráce nič nebude, pretože môj vtedajší partner nemyslel na nič iné, iba na to ako získať čo najviac zadarmo. Nebolo to teda win-win, ale skôr win-lose partnerstvo. Preto som to ukončil hneď ako sa dalo, aj keď som do daného projektu investoval veľké množstvo času a energie.
Prvá zima na Slovensku
Nakoľko sme sa s mojou vtedajšou priateľkou videli naposledy v lete, potrebovali sme byť opäť spolu. Ja som nemal istý pravidelný príjem cez internet a život v Kórei je naozaj drahý, preto som tam ísť nemohol. Nakoniec však prišla moja priateľka počas jej zimných prázdnin opäť ku mne na Slovensko. Väčšinu toho, čo sme minuli, som platil ja, pretože ona v tom čase ešte stále študovala na univerzite (to bol hlavný dôvod, prečo sme boli vo vzťahu na diaľku) a nemala teda ušetrené skoro nič. Takže som opäť raz minul všetky svoje úspory.
Jar a opätovný rozbeh biznisu s web stránkami
Na jar sa mi ozvalo niekoľko nových, v meste Prievidza dobre známych klientov. V tom čase som rozmýšľal nad odchodom do Anglicka, pretože všetky ušetrené peniaze som minul na letenku mojej priateľke a na náš spoločný pobyt.
Nakoniec som sa rozhodol vďaka veľkým projektom ostať v Prievidzi. Začali sme spoluprácu s firmou Mäsiarstvo Borko a vytvorili pre nich internetové obchody NozeDick.sk a KavaCaje.sk. Tak isto sme začali jednať so spoločnosťou, ktorá má na starosti správu majetku mesta Prievidza.
Práce na daných projektoch sa z mnohých dôvodov naťahovali. Na projekte pre mestskú firmu pracujeme doteraz a spúšťať by sa mala až 1. januára 2014. Okrem toho som v tomto čase dokončil pár drobných, šablónových webov pre firmy a niekoľko blízkych priateľov. Išlo o projekty PolnoProjekt.sk, RestauraciaSedmicka.sk, MarioNovotka.sk, Agrion.sk a FotoVideoStudio.sk.
Nový projekt svetového formátu
Potom som sa dostal k jednému projektu svetového unikátu, ktorému už niekoľko mesiacov venujem veľké množstvo môjho času a energie. Verím, že moja investícia do tohto projektu sa zhodnotí, nikto však nevie kedy. Dovtedy musím pracovať v podstate „na sekeru“ :).
Letný odchod do Južnej Kórei
Vychádzalo mi to tak, že po dokončení rozbehnutých projektov pre mojich klientov by som mal dostatok peňazí na rozbeh môjho života v Južnej Kórei. Kúpil som teda letenku. Všetko bolo nachystané. Nachystané, až pokiaľ som sa nedozvedel, že moje krčné mandle spôsobujú v mojom tele neustály zápal (ktorého najhorším prejavom bola moja chronická únava) a preto musia ísť čím skôr von. To bolo 2 týždne pred mojim plánovaným odletom.
Mal som na výber. Buď odísť do Kórei bez operácie a čakať, kedy sa mi zhorší môj zdravotný stav, alebo zrušiť let a ísť na operáciu hneď, ako to bude možné. Vybral som si tú druhú možnosť a prišiel tým nie len o 2 krčné mandle, ale aj o 250 € na poplatkoch za zrušenie letenky. Ale zdravie je prvoradé, že?
Operácia a rozchod
Týždeň pred operáciou sme sa s mojou dlhoročnou priateľkou definitívne rozišli. Každý sme mali iné ciele v živote, iné hodnoty a jednoducho si nepasovali tak, ako sme si mysleli na začiatku nášho vzťahu.
Náš rozchod znamenal dve veci. Tou prvou bol fakt, že už som nemal taký silný dôvod ísť práve do Južnej Kórei. Tou druhou bol fakt, že som v podstate mohol ísť hocikam. Nevedel som ale kam, keďže som nemal žiadny silný dôvod, prečo ísť práve na jedno miesto a nie na iné. A tak som tápal.
Dnes
Dnes som už skoro 3 mesiace bez vzťahu, 50 dní som nemal ani kvapku alkoholu a 24 dní som vegan (nejem mäso, vajcia a žiadne mliečne výrobky). Dosť veľa zmien za tak krátku dobu, čo poviete?
Leto sa skončilo a nastúpila sychravá jeseň, ktorá mi ničí náladu každým dňom. Celý rok som si hovoril, že túto zimu už budem tráviť niekde na pláži, alebo aspoň niekde, kde je nad 20 stupňov. Zatiaľ to tak ani zďaleka nevyzerá.
A pointa?
Moja pointa je, že život väčšinou nejde presne podľa predstáv. Ja som na Slovensku nakoniec omnoho dlhšie, ako som plánoval. Stále však verím tomu, že skôr či neskôr sa mi podarí odísť a opäť budem cestovať a spoznávať nové krajiny a nových ľudí. Robím totiž všetko preto, aby tomu tak bolo.
Snažím sa vytvoriť si príjem, ktorý nebude viazaný na moju fyzickú prítomnosť. Tým pádom budem môcť byť hocikde na svete a stále riešiť biznis, pomáhať mojim klientom a pritom si zarábať na život na cestách, alebo na život v inej krajine.
Kedy sa mi to naozaj podarí? Netuším, ale nemienim iba čakať. Idem si za svojim cieľom. Niekedy sa mi hlavou mihne myšlienka, že je to ťažké a bojím sa, že sa mi to nepodarí. V zápätí si ale uvedomím, že to je to, čo naozaj chcem, a idem ďalej za dosiahnutím svojho cieľa.
Teraz je rad na tebe
Pointou tohto článku je jedna vec. Netreba sa vzdávať. Nikdy! Väčšinou sa človeku nepodarí dosiahnuť to, čo chce, hneď na prvý krát. A čím je tvoj sen väčší a odvážnejší, tým náročnejšie bude jeho dosiahnutie. Ale dá sa to! Ak to naozaj chceš.
Aký je tvoj sen? Čo by si chcel jedného dňa dokázať, alebo urobiť? Urobil si nejaké kroky, ktoré ťa dostali bližšie k dosiahnutiu daného cieľa? A prečo nie? Čo ťa drží? Napíš mi do komentárov a ja sa pokúsim pomôcť toľko, koľko budem môcť.
