Začínam mať taký pocit, že mám akúsi super schopnosť „namotať“ sa na dievčatá s ťarchou. Vyzerá to asi takto.
- Ona sa rozíde z dlhého/vážneho vzťahu a je ranená a zmätená.
- Chce sa preniesť cez rozchod, ale nedarí sa jej. Preto sa začne obzerať a spoznávať nových ľudí.
- Nejakou zhodou náhod stretne mňa. Zhodou náhod sa mi zapáči.
- Moja prítomnosť sa jej taktiež páči. Cíti sa dobre, pretože pri mne zabúda na jej bývalý vzťah a pretože sa o ňu zaujímam.
- Čím viac času spolu trávime, tým viac sa na ňu „namotám“.
- Keď ona zistí, že chcem niečo viac ako len kamarátstvo alebo „letný románik“, stopne to a povie, že som super chalan (milý, dobrý, blah blah), ale teraz chce byť sama.
Toto sa mi nestalo ani prvý a ani druhý krát.
V minulosti som ani len netušil, že to dievča ťahalo za sebou nejaké bremeno z predchádzajúceho vzťahu a preto ma to ranilo omnoho viac (Poznámka pre baby: Prosím nerobte to. Ak ešte nie ste ready na vzťah, tak sa s chalanmi nehrajte. Nie všetci chalani sú svine a na toto väčšinou doplatia tí dobrí).
Tento krát som vedel, že ešte nebola vnútorne vysporiadaná s rozchodom, no išiel som do toho, pretože sa mi hrozne páčila, rozumeli sme si a mal som pocit, že je jej so mnou taktiež veľmi dobre. Včera som sa ale opäť dostal k dobu číslo 6. Opäť sklamanie.
Ja naozaj nechcem byť tým dobrým chlapcom, ktorý pomôže babám na nohy, keď ich niekto iný raní, aby mi potom iba „poďakovali“ a poslali ma k vode, pretože teraz už sú samostatné a nepotrebujú nikoho.
Prečo sa mi to stáva tak často? To naozaj neexistujú dievčatá v mojom veku, ktorú sú single a nie sú čerstvo rozídené?
Cestovanie všetko ešte viac komplikuje
Áno, keďže cestujem, stretávam omnoho viac ľudí, ako by som stretol v mojom malom meste na Slovensku (kde sú aj tak už všetci v mojom veku dávno popárikovaní a mnohí aj s deťmi na krku). To, že nie som na jednom mieste dlhšie ako niekoľko mesiacov, ale veci nesmierne komplikuje.
Ako som písal vyššie, tento krát som vedel, že sa ona iba čerstvo rozišla a že ešte stále s tým nebola úplne vyrovnaná. Čo som mal ale robiť, keď už mám v Kórei iba 5 týždňov? Normálne by som jej nechal čas a počkal, ako sa veci vyvinú. Ale ak mám iba 5 týždňov do odchodu a musím sa tento týždeň rozhodnúť, či tu chcem ostať dlhšie alebo na isto odídem, nemohol som čakať. Musel som konať.
Teraz už viem, že som konal zavčasu, pretože ona ešte nebola pripravená. Nemal som ale moc na výber. Takto aspoň viem, že nemá význam tu ostávať dlhšie a je čas zmeniť prostredie.
Iné miesto, rovnaký problém
Tam, kam pôjdem, sa to ale môže opakovať. Mám to šťastie, že môžem žiť v podstate kde chcem. Ak sa mi páči v Thajsku, ostanem dlhšie v Thajsku. Ak sa mi páči v Kórei, ostanem dlhšie tam. A naozaj som ochotný to urobiť kvôli dievčaťu, ktoré sa mi páči. Aj keď mi to veci skomplikuje, či už finančne alebo inak. Pre takýto krok je ale potrebné, aby aspoň nejaký vzťah existoval a to aspoň niekoľko týždňov (ak nie mesiacov). Ak je to stále neurčité ako v tomto prípade, čakať naozaj nemôžem.
Záver
Naozaj netuším, kedy, kde a ako stretnem moju budúcu ženu a koľko krát sa ešte popálim, kým ju nájdem. Ale určite sa nevzdám. Stojí to za to a ja tomu naozaj verím. Verím, že jedného dňa publikujem na tomto blogu článok, kde popíšem celú moju históriu a môj boj so vzťahmi, ktorý som nakoniec vyhral. Bude to deň, kedy sa zasnúbim.
Kedy to bude? Netuším. Ale viem, že sa raz dočkám a nájdem tú pravú, ktorá ocení všetky moje dobré stránky.
PS: Úvodná fotka je iba ilustračná. V tomto článku nepíšem ani o jednom z týchto dievčat.
