O randení a vzťahoch som toho napísal na tomto blogu dosť. Moja 400-stranová kniha o vzťahoch a randení s Aziatkami bola akýmsi vyvrcholením. Od jej dopísania však prešlo už 1,5 roka a ja som o niečo starší a pevne verím, že aj o niečo skúsenejší a vyzretejší.
Čo sa stalo po dopísaní mojej knihy
Návrat na Slovensko
Lásku k Aziatkám som dopísal v januári 2017, keď som bol ešte v Thajsku. Koncom januára som sa však na rok vrátil späť na Slovensko. Počas pobytu doma som sa sústredil hlavne na vydanie svojej knihy, na prednášanie a všeobecne na svoje podnikanie, podcast a blog. Okrem toho som trávil veľa času so svojou rodinou. Na randenie mi teda veľa času neostávalo a ani nebolo mojou prioritou. Párkrát som bol na rande, ale nedošlo k ničomu viac ako k niekoľkým pusám.
Odchod do Južnej Kórei
Môj život sa opäť raz výrazne zmenil, keď som koncom januára 2018 odišiel žiť do Južnej Kórei – krajiny, ktorej ženy sú pre mňa tie najkrajšie na svete. Keď som sa v minulosti zamýšľal nad tým, s dievčaťom z ktorých krajín by som si vedel predstaviť život a založenie rodiny, Kórea bola vždy na prvom mieste daného fiktívneho zoznamu. Moja terajšia 6-mesačná skúsenosť z Južnej Kórei však bola pre mňa extrémne frustrujúca.
Randenie v Južnej Kórei (v meste Busan)
Keď som bol v Kórei 3 roky predtým, bol som vychudnutý, obliekal som sa podstatne horšie a o ženách a všeobecne o psychológii som nevedel skoro nič. S dievčatami sa mi však vtedy celkom darilo a tak som sa tešil na to, aké to bude tentokrát – keď vyzerám lepšie, pôsobím lepšie a mám viac skúseností nie len z interakcií so ženami, ale aj s ľuďmi všeobecne. Moja reálna skúsenosť však bola nečakaným kopancom do zadku.
S dievčatami sa mi vôbec nedarilo. Mnohé mali prvotný záujem, no potom zvyčajne bez slova zmizli. Keď som na ne neskôr zatlačil, aby mi povedali, čo sa stalo, dávali mi samé výhovorky. Ak si dobre pamätám, za asi 3 mesiace randenia mi ani jedna žena nepovedala konkrétny dôvod, prečo nemala záujem.
Po čase som začal byť frustrovaný. Chcel som vedieť, kde je problém. Čo robím zle. Stále som hľadal chybu v sebe. Nič však nefungovalo. A práve to bol ten problém – môj prístup.
Niekedy stačí k zmene iba jedna myšlienka
Začal som čítať knihu, ktorá všetko zmenila. Vedel som o nej už dávno, no vždy som jej kúpu odkladal. Na základe jej názvu som mal iné očakávania toho, o čom tá kniha je, no teraz som vďačný za to, že som sa v Kórei rozhodol si ju zakúpiť. Vďaka nej som si totiž uvedomil, že bol môj prístup k ženám a vzťahom nesprávny.
Chyby, ktoré som robil so ženami pri randení
1. Prvá chyba, ktorú som robil so ženami
Mojim najväčším problémom so ženami bolo, že som bol ochotný sa odkloniť od svojich hodnôt a toho, čo od ženy chcem, iba preto, aby som ju dostal. Získať ju bolo pre mňa dôležitejšie ako to, či je skutočne takým typom dievčaťa, ktoré chcem.
Mojim najväčším problémom so ženami bolo, že som bol ochotný sa odkloniť od svojich hodnôt a toho, čo od ženy chcem, iba preto, aby som ju dostal.
Často som premýšľal nad technickými aspektami randenia. „Čo mám povedať, aby som sa jej páčil?“ „Prečo ma odmietla?“ „Čo som urobil zle?“ Keďže som na reálne dôvody prečo nikdy neprišiel, začal som si domýšľať. Všetko som analyzoval. „Tejto babe som povedal niečo, čo ju naštvalo. Nemal som to povedať.“ „Tejto som písal príliš často. Musím písať menej.“ „Tejto podľa všetkého prekážalo, že nie som Američan, alebo Brit.“ „Tejto sa páčim, ale má predsudky voči cudzincom.“
Bol som frustrovaný a občas aj naštvaný. Ženám v Kórei som vyčítal, že sú tradičné a majú od chlapov mnoho kultúrnych očakávaní, alebo ich zaujímajú iba chalani z bohatých krajín, kde sa hovorí po anglicky. Tiež som vyčítal sebe, že neviem prísť na to, prečo aj keď sa mnohým dievčatám v Kórei páčim, nakoniec o mňa nemajú záujem.
Vtedy som dostal po tvári knihou, ktorú som spomínal pred chvíľou. Mojim problémom s dievčatami bol po celý čas nesprávny prístup. Avšak nebolo to o nejakej konkrétnej technike, ani o vizualizáciách, či o tom, ako byť vtipnejší. Bolo to o celom koncepte toho, prečo to vlastne robím. Prečo randím. Čo je mojim hlavným cieľom v tejto oblasti môjho života.
Mojim ultimátnym cieľom so ženami bolo nájsť si úprimný, hlboký, zmysluplný trvalý vzťah. V minulosti som randil veľa a zažil som toho taktiež dosť (moja kniha hovorí sama za seba). Veril som, že som pripravený na viac.
V Kórei som však išiel proti sebe. Chcel som trvalý vzťah, ale keď som spoznal niekoho, s kým som vedel, že nechcem ísť do vzťahu, dočasne som znížil svoje požiadavky. „Chcem vzťah, ale aktuálne ho nemám a tak nateraz si vystačím aj s nezáväzným randením.“ Alebo: „Nepáči sa mi jej osobnosť, ale zobrať ku mne domov by som ju zobral.“
Chcel som viac, ale bol som ochotný akceptovať podstatne menej – úplne rovnako, ako keď nejaký zamestnanec chce zarábať 1500 eur mesačne, no potom akceptuje prácu, v ktorej mu ponúkli 700 eur. Alebo keď niekto chce pracovať ako manažér, no potom príjme prácu predavača. Veď „mať nejakú prácu je lepšie ako nemať žiadnu“, no nie? „Mať aspoň nejaké dievča na sex či na vzťah je predsa lepšie, ako nemať žiadne, no nie?“ „Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche“, hovorili nám naše babky. Že?
Nie. Ak chceš jazdiť na koni, začať trénovať psy ti nijako nepomôže. Ak miluješ umenie, ale nájdeš si prácu manažéra nákupného centra, vo svojom vnútri budeš vedieť, že ideš sám proti sebe. Presne to isté som robil aj ja sám, keď som znižoval svoje nároky vždy, keď sa mi naskytla príležitosť.
2. Druhá chyba, ktorú som robil so ženami
Druhou veľkou chybou, ktorú som robil bolo, že som bral každé odmietnutie ako osobnú prehru. Vďaka knihe Models: Attract women through honestysom pochopil, že ženy majú milión dôvodov, kvôli ktorým muža odmietnu, no väčšina z nich sa netýka priamo jeho.
Druhou veľkou chybou, ktorú som robil bolo, že som bral každé odmietnutie ako osobnú prehru.
Možno ona má aktuálne nejaký problém, možno nie je ten správny čas, a možno sa jej predsa len z nejakého dôvodu nepáčiš ty. V tom poslednom prípade by si však mal byť za to vďačný. Keď ťa ona odmietla, jednoducho to znamená, že existuje nejaký dôvod, prečo by to nefungovalo. Ak by si sa snažil a naháňal ju, iba by si zabíjal čas. Omnoho lepšie je akceptovať, že táto žena nie je pre teba, zabudnúť na ňu a ísť ďalej bez toho, aby si to bral osobne. Ešte lepšie, mal by si byť vďačný za to, že ťa odmietla, pretože vďaka tomu si zase o kúsok bližšie k nájdeniu tej, s ktorou budeš skutočne šťastný. Keď budeš totiž naháňať ženy, ktoré pred tebou utekajú, nebudeš mať čas alebo mentálnu kapacitu všimnúť si tú, s ktorou si kompatibilný.
Pozri sa okolo seba, koľko ľudí je v nefunkčných, či dokonca toxických vzťahoch. Myslíš, že si nájdu niekoho lepšieho, keď sú vo vzťahu? Ja by som nechcel ženu, ktorá by kvôli mne opustila iného muža. Také správanie je totiž dobrým ukazovateľom niekoľkých kritických negatívnych vlastností – predovšetkým nízkeho sebavedomia a nedostatočnej sebalásky.
Znamená to, že mám iba pasívne čakať na tú pravú?
Samozrejme, že nie. Stále platí, že keď aktívne ideš za svojim cieľom, tak tým rapídne zvyšuješ pravdepodobnosť jeho dosiahnutia. Taktiež stále platí, že by sme mali pracovať na sebe a snažiť sa stať sa našou najlepšou možnou verziou. Maj však neustále na pamäti, čo je tvojim skutočným cieľom a neznižuj svoje nároky – ani dočasne.
Ako táto zmena myslenia ovplyvnila môj život
Keď som si uvedomil, že nemôžem znižovať svoje nároky a že nemôžem brať odmietnutia osobne, ale s vďakou, môj život sa zmenil. Uvedomil som si, že síce sa mi kórejské dievčatá nesmierne páčia, s možno 99,5% z nich nie sme kultúrne kompatibilní. Mnohým dievčatám v Kórei som sa páčil, ale buď nehovorili po anglicky, alebo mali od chlapa a vzťahu iné očakávania ako ja, alebo to dievča nebolo úplne tým, po čom som túžil ja. A tak som sa jedného dňa rozhodol prestať hľadať a kúpil si letenku na Taiwan.
Naspäť do Taipei som však neišiel „iba“ kvôli ženám. Na živote v Kórei sa nepáčilo viac vecí, ktoré mi prišli na Taiwane lepšie, a tak som sa o 3 mesiace presťahoval do Taipei, odkiaľ teraz píšem.
Nauč sa ženy polarizovať
Mark Manson vo svojej knihe chlapom odporúča ženy polarizovať. Tento koncept je presným opakom toho, čo odporúča väčšina guru na balenie žien. Tí zvyčajne mužom podsúvajú rôzne techniky a stratégie, vďaka ktorým sa muži budú ženám páčiť viac. Konečne som však pochopil, že ja sa nechcem páčiť viac žene, s ktorou nie som kompatibilný. Nechcem sa správať inak, nechcem hrať hry preto, aby som sa jej páčil.
Konečne som pochopil, že ja sa nechcem páčiť viac žene, s ktorou nie som kompatibilný.
V minulosti, keď nejaké dievča zobralo nejaký môj vtip osobne, bral som to ako môj osobný neúspech v mojej technike balenia. Teraz to však beriem ako úspech – práve som totiž prišiel na to, že daná žena so mnou nie je kompatibilná a nikdy by som s ňou nebol šťastný. Nechcem byť vo vzťahu, v ktorom sa musím báť toho, či niečo môžem povedať, pretože ona to možno zoberie osobne a naštve sa na mňa. Nechcem byť vo vzťahu, kde musím cenzurovať sám seba iba preto, aby ona bola spokojná.
Buď so ženami autentický, svojský
Odvtedy som v interakciách so ženami 100% svojský. Keď sme na prvom rande niekde v parku a ja mám zrazu chuť si pospevovať alebo pár sekúnd beatboxovať, tak to urobím. Keď mám nejakú šialenú myšlienku, tak ju poviem. Keď sa mi páčia jej topánky, tak jej to poviem tiež. Nie preto, že jej chcem dať kompliment, aby som sa jej páčil, ale preto, že sa mi jej topánky jednoducho páčia. Keď sa mi nepáčia jej farebné kontaktné šošovky, tak jej to taktiež poviem. Nie preto, lebo je to stratégia, ako znížiť jej sebavedomie a tým zvýšiť v jej očiach svoju hodnotu, ale preto, že si myslím, že sa jej jednoducho nehodia, alebo že by bez nich vyzerala krajšie.
Viackrát sa mi stalo, že sa nejaké dievča na mňa urazilo, keď som jej vyjadril nejaký svoj názor a ona to zobrala ako urážku. V minulosti som sa obraňoval a snažil sa to vysvetliť. Teraz sa však iba pousmejem, pretože som práve prišiel na to, že o ňu nemám záujem. Ďalšia, prosím!
Nie, nie som k ženám hnusný. Stále som milý a priateľský, rovnako ako keď sa stretnem s kamarátmi, či napríklad aj fanúšikmi tohto blogu a členmi mojich kurzov. Som však úprimný a necenzurujem sa iba preto, aby som sa tomu druhému páčil. Na svete je v 21. storočí až príliš veľa fake-u – až príliš veľa faloše a málo a úprimnosti. Stačí si otvoriť Instagram.
– Lubo Jurík, 15. septembra 2018, napísané v kaviarni Louisa Coffee, Taipei, Taiwan
– Autor fotky: Peťo z cestujposvete.sk(fotka je iba ilustračná)
