Počas októbra a novembra 2017 som prednášal v desiatich mestách Slovenska s cestovateľským festivalom Cestou Necestou. V minulosti som už niekoľkokrát prednášal, no teraz som mal prvýkrát možnosť prednášať to isté až v desiatich rôznych mestách Slovenska. Medzi ne patrili väčšie mestá ako Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Žilina, ale aj menšie mestá ako Nové mesto nad Váhom, Brezno, Poprad či Pezinok. Bola to pre mňa zaujímavá, no taktiež poučná skúsenosť a v tomto článku sa dozvieš, čo som sa vďaka nej naučil.

Už je tomu niekoľko rokov – možno 2 alebo 3 – čo na počítači nesledujem Facebook. Na Facebook chodím často kvôli práci – či už pracujem na svojich facebookových stránkach, alebo na stránkach mojich klientov. Lenže vždy, keď som sa v minulosti na Facebook prihlásil, ma vyrušil nejaký status na mojej nástenke, nejaký článok, video, fotoalbum alebo niečo iné. A z toho prečítania jedného článku alebo pozretia jedného videa sa často stalo aj polhodinové vyrušenie, kedy som nepracoval, aj keď by som mal. Preto som si pred niekoľkými rokmi nainštaloval do môjho internetového prehliadača zásuvný modul, ktorý automaticky blokuje moju facebookovú nástenku. Môžem používať všetky funkcie Facebooku - môžem spravovať svoje facebookové stránky, môžem pridať nový status, môžem vyhľadať ľudí a ísť na ich profil atď. Moja nástenka je však prázdna. Nevidím nové príspevky mojich priateľov či skupín, ktorých som členom. Tento jednoduchý zadarmo modul výrazne zvýšil moju pracovnú produktivitu. Facebook som však mal nainštalovaný aj na mojom telefóne a tak keď som nepracoval na svojom laptope, tak som mal možnosť na telefóne vidieť, čo majú moji FB kamoši a kamošky nové. Lenže minulý rok, presne 30. novembra 2016, som sa rozhodol odinštalovať si Facebook aplikáciu z telefónu. Mojim cieľom ...

Čoskoro odchádzam do Thajska. V Taipei som po lete už tri mesiace, no spolu som tam strávil už celých dvanásť mesiacov. Posledných niekoľko týždňov vôbec nepoužívam Tinder, či OKCupid, a ani sa nijakým spôsobom nesnažím spoznať nové dievčatá. Stále mám však ďaleko od toho, aby som si mohol povedať, že som sám. S Iris sa stretávam zhruba dvakrát v týždni. Ona by sa rada stretla aj každý deň, ale to nechcem. Stále mi píše, že jej chýbam, a posiela srdiečka. Na druhú stranu však dobre zvláda nielen to, že čoskoro odchádzam z krajiny, ale aj to, že som v kontakte s inými dievčatami. Raz mi dokonca povedala, že nie je citlivá. Že má problém cítiť nejaké emócie. Možno práve preto zvláda náš neoficiálny, otvorený vzťah tak dobre. Prečo má stlmené emócie? Podľa všetkého za to môže jej detstvo. Jej rodičia sa rozišli ešte predtým, ako sa narodila. Doteraz sú spolu oficiálne v manželstve, ale nežijú spolu. Komunikujú, len keď musia. Iris bola vychovaná iba jej matkou a babkou, a mužský vzor v jej detstve chýbal. Jej prvý romantický vzťah s mužom skončil neuveriteľne zle – jej priateľ ju znásilnil.

Jedným z najväčších rizík blogovania a sociálnych médií všeobecne je potenciál vytvoriť si falošný self-image, falošný obraz o sebe samom. Každý jeden z nás, kto má nejakú verejnú online prezenciu - či už je to vlastný blog, alebo iba obyčajný profil na Facebooku či na Instagrame - si vytvára akýsi svoj verejný obraz tým, akým spôsobom sa na danom médiu prezentuje. Keď si však podobný verejný obraz vytvoríš, po určitej dobe začneš veriť v to, čo o sebe verejne prezentuješ. Ten image, ten obraz, ktorý si si o sebe vytvoril, začne byť súčasťou tvojej identity, tvojej osobnosti. Avšak svoje podvedomie neoklameš, respektíve nie na dlho. Začneš si uvedomovať, že ten obraz, ktorý si si vytvoril, nie je skutočný. Ľudia okolo teba ho akceptovali. Akceptovali ho, pretože veľakrát hovorené klamstvo sa stáva skutočnosťou - a to je vedecky podložený fakt (zdroj v angličtine). Problém je, že tvoje podvedomie vie, že klameš.

Hlavne na Slovensku a v Čechách stále prevláda takzvané myslenie nedostatku (scarcity mindset). Každý sa obáva toho, že niekto iný od neho ukradne jeho nápad a zarobí na ňom ešte skôr, ako to stihne daný človek, ktorý ten nápad dostal. Tak to ale nefunguje. Pozrime sa na to prečo.

Peťo Chodelka je jedným z najznámejších a najúspešnejších slovenských online podnikateľov a digitálnych nomádov. Dlhé roky žije v Prahe, zatiaľ čo na zimu zvyčajne odchádza na niekoľko mesiacov do teplých krajín juhovýchodnej Ázie. Vlastní niekoľko affiliate projektov a internetových obchodov. Za posledný rok navštívil 19 krajín, no ani to mu nestačí - má veľké plány. S Peťom sme sa rozprávali skoro hodinu, ktorá je plná Peťových skúseností a rád, ktoré môžu pomôcť každému začínajúcemu či pokročilému online podnikateľovi. Enjoy!

Peťo Hoferek, prezývaný aj Hogy, je 32-ročný chalan pôvodom z Liptovského Mikuláša, ktorý aktuálne žije v Rakúsku. Precestoval viac ako 50 krajín, z čoho vo väčšine z nich cestoval prevažne stopom. O svojich zážitkoch a lacnom cestovaní píše na svojom blogu hogy.sk, o lacnom cestovaní napísal knihu Okolo sveta s palcom hore a už druhý rok vlastní a prevádzkuje malé, nezávislé knižné vydavateľstvo Elist. Náš rozhovor má trochu pomalší začiatok (možno aj preto, že sme ho nahrávali skoro ráno), no potom sa rozbehne a verím, že prináša mnoho zaujímavých informácií. Rozprávali sme sa o cestovaní stopom, vzťahoch na cestách, o iných kultúrach, o strachu z neznáma a o písaní a vydávaní kníh. Neváhaj a počúvaj, možno Peťo inšpiruje aj teba.

Mišo Duchoň je 28-ročný kondičný tréner a bloger, ktorý pochádza z Prievidze, no momentálne žije v Bratislave. Na jeho blogu misoduchon.com píše o tom, ako byť efektívny či už v práci, v športe alebo v osobnom živote. Aktívne trénuje, o čom môžeš viac zistiť na stránke outdoorovej workout akadémie SOWA, a taktiež je súčasťou slovenského startupu Neseda.  Z Miša mám už od nášho prvého stretnutia pocit, že sa vyzná a vie, o čom rozpráva. Všetky naše stretnutia sú veľmi inšpiratívne a taký je verím aj tento podcast. Mišo je TOP a som si istý, že o ňom budeš ešte veľa počuť. Preto si teraz nenechaj ujsť náš podcast, v ktorom sme sa bavili o mnohých zaujímavých témach.

V máji 2017 so mnou redaktorka portálu Aktuality.sk, Ivana Hečková, urobila rozhovor na tému ADHD - hyperaktivity u dospelých. Publikovaný rozhovor bol výrazne skrátený, preto som sa rozhodol s odstupom času na mojom blogu publikovať jeho plnú, neupravenú verziu. Verím, že vám budú informácie z rozhovoru nápomocné.

Stretávame sa s tým denne. Niekto od nás chce, aby sme mu niečo priniesli. Pýta sa nás, či ho môžeme niekam odviesť. Či mu s niečím nepomôžeme. Či má čas. A milión iných vecí, ktoré ľudia od ľudí žiadajú na dennej báze. Otázka znie, pýtame sa správne? Pýtame sa tak, aby sme dostali to, čo chceme? Často to, čo žiadame, aj dostaneme, ale je potom ten človek, ktorý nám pomohol, v pozitívnom mentálnom stave, alebo v negatívnom? Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale často pre nás rodina, kamarát či známy niečo síce urobí, ale vo svojom vnútri si želá, aby si jeho či jej pomoc nežiadal. Má o tebe - aj keď len dočasne - negatívnu mienku. Dá sa to zmeniť? Dá sa žiadať o pomoc tak, aby sme toho druhého nedostali do situácie, kedy on voči nám cíti určitý odpor? Verím tomu, že áno, a dnes vám to ukážem.