Ako som zámerne „zbankrotoval“, aby som mohol vybudovať biznis svojich snov

K tvorbe webstránok a grafiky som sa dostal náhodou. Môj otec študoval v Bratislave za tlačiara a odkedy skončil školu, pracoval v tlačiarni. Keď som sa rozhodoval, kam pôjdem na strednú školu, hovoril mi o škole, ktorú navštevoval on sám. Nechcel však, aby som sa vyučil za tlačiara. Sám vedel, že pracovať osem hodín denne v hlučnom prostredí nie je zdravé. V tlačiarni však pracujú aj tlačoví grafici, ktorí pripravujú podklady do tlače. Tí na rozdiel od tlačiarov sedia v tichej kancelárii a nemusia pobehovať okolo často až príliš hlučných strojov.

„Môj“ prvý počítač

Iba rok predtým moji rodičia kúpili náš prvý počítač, a tak som mal možnosť si vyskúšať Photoshop 6. Retušovať fotky a robiť všelijaké zábavné koláže ma bavilo a tak som si vedel predstaviť, že by som na počítači aj pracoval. Prihlásil som sa teda na tú istú školu, na ktorú chodil zhruba 20 rokov predtým aj môj otec.

Štúdium digitálnej grafiky na strednej škole

Na školu ma prijali, no zhodou náhod bol práve môj ročník tým prvým na Slovensku, v ktorom sa vyučovala digitálna grafika – tvorba webstránok a rôznej digitálnej grafiky. Tí, ktorí mali na základnej škole najlepšie známky, si mohli vybrať, či budú študovať tlačovú grafiku, alebo úplne nový odbor digitálnej grafiky. Váhal som, no nakoniec som sa rozhodol na základe toho, že digitálna grafika bolo niečo nové a originálne. Vybral som si odbor digitálnej grafiky, aj keď v roku 2002 ešte väčšina ľudí ani len netušila, že na internete sa dajú zarobiť nejaké peniaze.

Maturita a začiatok podnikania

V roku 2006 som zmaturoval a začal podnikať. Pôvodne som chcel ísť študovať na vysokú školu. Z mojej blízkej rodiny nikto vysokú školu nemá, a tak som si hovoril, že ja budem tým prvým. Na Slovensku však v tej dobe neexistoval odbor, aký by ma zaujímal. Mohol som si vybrať buď programovanie, alebo umelecký smer. Programovať ma nebavilo a kresliť ceruzkou ma taktiež príliš nelákalo. Chcel som študovať to, čo ma baví – digitálnu grafiku. Keďže však žiadny taký odbor na Slovensku neexistoval, rozhodol som sa nezabíjať zbytočne roky svojho života štúdiom niečoho, čo ma nebaví a nezaujíma, a začal som namiesto toho podnikať na voľnej nohe.

Prvé platené zákazky

K mojej prvej veľkej zákazke som sa dostal cez hip-hopovú komunitu. Počas strednej som rapoval a vo voľnom čase som urobil web nie len našej rapovej skupine Téma dňa, ale taktiež vytvoril aj nový prievidzský hip-hopový informačný portál Čistá produkcia, ktorý mal v čase jeho najväčšej slávy na tú dobu celkom slušných 300 návštev denne. Pritom celý web bol nakódovaný v html a nemal žiadny redakčný systém, čo znamenalo, že som každý jeden nový článok či novú fotogalériu musel nahadzovať manuálne cez kód.

Predovšetkým vďaka týmto dvom webstránkam sa mi ozvali dvaja mladíci z Bratislavy. Jordan chcel urobiť nový hip-hopový internetový obchod, a Idaina chcela vytvoriť web pre jej hip-hopovú reláciu 4 elementy. Tieto dva projekty mi zarobili dostatok peňazí na zhruba pol roka života, počas ktorého som mohol zháňať ďalšie zákazky.

Postupne som začal robiť aj komerčnejšie webstránky a projekty predovšetkým pre firmy z Prievidze a okolia. Klienti boli s mojou prácou spokojní a tak ma odporúčali ďalej. Okrem jednej výnimky, kedy ma cez telefón prehovoril nejaký obchoďák, aby som investoval 5000,- Sk do reklamy v nejakom slovenskom katalógu (ktorá mi nepriniesla ani jedného klienta), som doteraz nezaplatil za reklamu nič. Klienti sa mi ozývali sami, pretože sa o mne dozvedeli od svojich známych, či obchodných partnerov.

 Odchod do Austrálie a strata klientov

V roku 2009 som sa rozhodol odísť študovať a pracovať do Austrálie. Pracoval som aj z Austrálie, no väčšina mojich klientov po čase prešla ku konkurencii. Okrem 10 či 12-hodinového časového posunu sa im z pochopiteľných dôvodov nepáčilo, že mi všetko dlho trvalo. V Sydney som totiž študoval, pracoval, no chcel si aj trochu užiť a nie tráviť celý svoj voľný čas za počítačom.

Príchod na Slovensko a obnova podnikania

Na moje prekvapenie, keď som sa v roku 2012 vrátil späť na Slovensko, ozvalo sa mi hneď niekoľko mojich starých klientov, ktorí chceli prerobiť ich zastarané webstránky. Za krátky čas bol môj biznis opäť v plnom prúde a robil som jeden web za druhým.

Odchod do Ázie a digitálne nomádstvo

Po dvoch rokoch doma som v januári 2014 odišiel do Ázie, v ktorej som mimo dvoch letných prestávok na Slovensku strávil 3 roky. Tento krát som si však dal pozor, aby sa mi nestalo to, čo sa mi stalo v Austrálii, a svojim klientom som sa naplno venoval.

O svojej ceste životom som blogoval, čo spôsobilo, že sa mi začalo ozývať ešte viac ľudí. Čo bolo ešte lepšie, neozývali sa mi majitelia tradičných kamenných firiem, ale mladí ľudia, ktorí chceli vytvoriť niečo originálne či zaujímavé. Začal som robiť s ľuďmi, s ktorými som si mal čo povedať aj mimo práce. Z väčšiny mojich klientov sa stali moji kamaráti.

Neúspešný pokus o vybudovanie firmy

Počas môjho pobytu v Ázii som si začal stále viac uvedomovať, že nemôžem neustále robiť všetko pre klientov iba ja sám. Robil som od rána do večera, no stále som nemal dosť peňazí na pohodlný život. A pohodlným životom nemyslím jachty a 5-hviezdičkové hotely. Myslím tým, že by som nemusel premýšľať nad tým, či si môžem dovoliť jesť v tejto reštaurácii s turistickými cenami, alebo by som mal ísť radšej do nejakej lacnejšej. Aby som nemusel riešiť, či budem mať dosť peňazí na nájom na budúci mesiac. Aby som nemusel riešiť, či vyžijem aj v drahších krajinách ako napríklad Japonsko alebo Južná Kórea.

Ak ste čítali môj nedávny článok Ako som sa dostal do najväčšej depresie svojho života, viete, že sa mi webdizajnérsku firmu vybudovať nepodarilo. V skratke, problémom bolo, že je náročné nájsť niekoho schopného, kto bude robiť pre teba niečo, čo môže robiť aj sám, bez teba, a zarobí pri tom viac.

Prečo robím to, čo robím

Zamyslel som sa nad tým prečo robím to, čo robím, a zistil, že som na zlej ceste. Webdizajn bol roky mojím hlavným zdrojom príjmu. Už pred niekoľkými rokmi som si však uvedomil, že ma už tak veľmi nebaví. Stále som s tým však bojoval a snažil sa vybudovať firmu, aby som mal istotu pravidelného príjmu a mohol teda viac času venovať svojim vlastným projektom.

Zamyslel som sa nad tým prečo robím to, čo robím, a zistil, že som na zlej ceste.

Uvedomil som si aj to, že chcem pomáhať jednotlivcom, nie firmám. Že ak pomôžem jednému človeku vytvoriť webstránku, trvá mi to niekoľko týždňov. Za ten čas by som však mohol pomôcť desiatkam, ak nie stovkám iných ľudí, ak by som nezarábal ako freelancer – výmenou svojho času za peniaze.

Každý týždeň dostanem minimálne niekoľko ďakovných emailov či správ od fanúšikov blogu Sám Sebe Pán™ či online kurzov Zarábaj Ako Pán™, ktorí sú mi vďační za to, čo robím. Vždy odpíšem na každý jeden email či správu, no nemôžem sa týmto ľuďom venovať viac, pretože na to jednoducho nemám čas. Ten musím totiž venovať zarábaniu, aby som mal z čoho zaplatiť nájom či jedlo.

Nedávno mi niekto povedal, že keď chcem nezištne pomáhať ľuďom, mal by som to robiť zadarmo. Moja otázka znie, kto za mňa v tom prípade zaplatí nájom, jedlo a oblečenie? Každý potrebuje určité minimálne množstvo peňazí. Dokonca aj thajskí mnísi, ktorí by nemali používať peniaze a nemali by nič vlastniť, majú svoje vlastné mobilné telefóny. Prečo ja by som mal byť samaritánom, ktorý žije z milodarov iných ľudí?

Prečo po 11 rokoch dobrovoľne bankrotujem svoju webdizajnérsku firmu

Už niekoľko rokov pracujem na svojich vlastných projektoch pomedzi prácu pre klientov, ktorá ma živí. Mám mnoho klientov a mohol by som pre nich pracovať na plný úväzok každý deň po zvyšok svojho života. Vďaka tomu sa však nemôžem stopercentne sústrediť na svoje vlastné projekty. Projekty, ktoré ma napĺňajú radosťou. Projekty, vďaka ktorým sa neviem dočkať ďalšieho rána. Projekty, ktoré už teraz inšpirujú stovky či tisíce ľudí, a ktoré majú potenciál pomáhať desaťtisícom či stotisícom.

To je dôvod, prečo som sa po troch rokoch v Ázii vrátil späť na Slovensko, a prečo dobrovoľne bankrotujem svoju webdizajnérsku firmu. Chcem mať dostatok času na to vytvoriť niečo výnimočné. Niečo, čo si budú ľudia pamätať aj potom ako jedného dňa z tohto sveta odídem. Nikto si nebude pamätať, že som raz niekomu vytvoril nejaký eshop alebo urobil logo. Ľudia si však budú pamätať niekoho, kto navždy zmenil ich vnímanie sveta. Niekoho, kto vybudoval platformu, ktorá žije svojim vlastným životom, a ktorá inšpiruje a motivuje tisíce a tisíce ľudí aj bez jeho priamej pomoci. To je moja životná misia, a krach mojej webdizajnérskej firmy je jej nevyhnutnou súčasťou.

To je dôvod, prečo som sa po troch rokoch v Ázii vrátil späť na Slovensko, a prečo dobrovoľne bankrotujem svoju webdizajnérsku firmu. Chcem mať dostatok času na to vytvoriť niečo výnimočné.

PS: Odkaz pre mojich aktuálnych klientov

To, že „ruším“ svoju webdizajnérsku firmu ešte neznamená, že si zo dňa na deň prišiel o svojho grafika a musíš si ihneď nájsť niekoho iného. Ak chceš, samozrejme môžeš, no ešte nejaký čas sa budem svojim dlhoročným klientom venovať. Nové projekty od nových klientov zo zásady odmietam už viac ako rok. Väčšinu prác pre aktuálnych klientov budem outsourcovať, čo zčasti už aj robím. Na zvyšku sa dohodneme osobne. Ak chceš, pokojne mi ohľadom toho napíš.

Doplnenie máj 2018

Po viac ako roku od napísania tohto článku som sa rozhodol opäť rozbehnút svoju dizajnérsku firmu a spúšťam Sám Sebe Pán^® Branding. Prečo? Pretože som si uvedomil, že dizajnovať a predovšetkým tvoriť nové logá a firemné identity ma baví a napĺňa.

PPS: A čo ty?

Spoznal si sa v mojom príbehu? Našiel si konflikt medzi tým, čomu sa venuješ teraz, a čomu by si sa chcel venovať v budúcnosti? A robíš s tým niečo?  Napíš mi do komentára pod článkom.

– Lubo Jurík, 9. marec 2017, kaviareň Café Café, Prievidza