Čo som sa naučil za 7 rokov podnikania
(ako web dizajnér)

Strednú školu som skončil v júni 2006. Vtedy som sa stal dospelým oficiálne, aj keď som už v tom čase mal 19. Vtedy sa všetko zmení, však? Keď človek skončí strednú, alebo vysokú školu a zrazu je zodpovedný sám za seba.

Aj keď som na začiatku som plánoval zamestnať sa v nejakej firme, tak ako to robí väčšina, osud to chcel inak. Posledný rok na strednej som chodil na externú prax do jednej bratislavskej firmy, ktorá mi na konci štúdia ponúkla trvalú pozíciu. Dohodli sme sa teda, že v septembri 2006 nastúpim. A tak sa aj stalo. Začiatkom septembra som si vybavil ubytovanie, presťahoval sa do Bratislavy a nastúpil do firmy. Keď som však vošiel dnu, všetci sa na mňa pozerali tak trochu divne – štýlom „Čo tu ten robí?“. Konateľ firmy mi povedal, že už so mnou nepočítali, ale že sa so mnou stretne a preberieme to. Mali akurát míting a tak mi povedal, nech idem na hodinu do mesta, že sa mi ozve. Samozrejme, že sa neozval. Ani v ten deň, ani ten ďalší, a moje telefonáty tak isto nezdvíhal.

Po pár dňoch som sa zbalil o odišiel naspäť domov do Prievidze. Nadšený som z toho nebol ani ja, no hlavne môj otec, ktorý ma tlačil do toho nájsť si zamestnanie čo najskôr.

Ja som to však videl inak. V tej dobe som dostal moju prvú zákazku. Ozvali sa mi ľudia z Bratislavy, ktorí potrebovali urobiť 2 internetové stránky. Prácu som urobil doma. Na komunikácie sme používali email a občasný telefonát. Pracovať na projekte som mohol kedy som chcel a ako dlho som chcel, a zarobené peniaze mi vtedy vystačili asi na pol roka života.

Presne vtedy mi to došlo. Toto je to, čo chcem robiť. Nemusím sa predsa zamestnať, tak ako väčšina ľudí. Môžem robiť sám pre seba a byť sám sebe pán :)

Odvtedy prešlo 7 rokov. Počas tohto obdobia som žil 3 mesiace v Anglicku (Bristol) a 3 roky v Austrálii (Sydney), ale web dizajn a grafika boli stále súčasťou môjho života. V Austrálii som síce veľa projektov pre klientov neurobil, stále som však pracoval na mnohých mojich súkromných projektoch.

Čo som sa naučil za 7 rokov v biznise (ako web dizajnér)?

1. Prezentácia je dôležitá

Na tom, ako človek pôsobí a aký dojem vytvára v biznise veľmi záleží.

Toto som na začiatku až tak moc neriešil. Vtedy web dizajn a práca na počítači neboli také populárne, ako sú teraz. Bral som to tak, že som kreatívny umelec a preto sa môžem obliekať akokoľvek chcem.

Teraz to vidím trochu inak. Keď chceš, aby ťa ľudia a firmy brali ako drobného živnostníka, je to fajn. Musíš si ale uvedomiť, že niektoré firmy ťa nikdy nebudú rešpektovať, alebo budú dokonca zneužívať fakt, že vedia, že si živnostník. Firmy si totižto veľakrát myslia, že živnostníci (a hlavne tí, ktorí pracujú z domu, z počítača) nemajú žiadne náklady. Myslia si, že 100% ceny, ktorú im fakturuješ, ide tebe ako zisk. Preto veľa krát očakávajú extrémne nízke ceny. „Veď on musí byť rád, že má aspoň nejaký biznis“, v duchu si hovorí klient.

Ak chceš byť ohodnotený lepšie a byť braný ako rovnocenný partner, musíš tak aj pôsobiť.

Toto nie je až také jednoduché, ako sa môže zdať. Ja osobne s tým mám ešte stále niekedy problém.

2. Treba sa poučiť zo svojich vlastných chýb

Veľa krát som urobil chybu. Každý, kto začína, chyby robí. Čo je dôležité, je chybu si uznať a zapamätať, tak aby ju človek neurobil opäť.

3. Na Slovensku je väčšina firiem a menších podnikateľov zvyknutá na staré spôsoby podnikania

Progres ide do biznisu na Slovensku veľmi pomaly. Hlavným nástrojom väčšiny majiteľov firiem je ešte stále telefón. Mnoho ľudí rieši všetko telefonicky, aj keď mnoho krát to nie je ten najlepší komunikačný prostriedok. Jeden krátky telefonát je vynikajúcim vtedy, keď potrebujú obchodní partneri prebrať jednu vec a potrebujú sa rozhodnúť pre jedno riešenie. Alebo pre zodpovedanie jednoduchej otázky. Vtedy je email zdĺhavý.

Majitelia firiem však veľa krát používajú telefón vtedy, keď sa snažia niečo vysvetliť, alebo povedať svoj názor. Príkladom je vyjadrenie názoru (kritika) na odvedenú prácu.

Nevýhody telefonátu

1. príjemca kritiky si musí všetko počas telefonátu zapisovať
2. telefonát zvyčajne trvá dlho, pretože klient nevie problém presne/dôkladne opísať
3. o tom, že telefonát prebehol, neexistuje žiadny oficiálny záznam a preto je veľmi ťažké dokázať, kto čo počas telefonátu povedal, alebo prisľúbil

Email všetky tieto problémy rieši elegantným spôsobom. Môj osobný názor je, že niektorí (väčšina) podnikateľov sa rozhodnú k telefonátu preto, lebo nedokážu presne vyjadriť svoje myšlienky do emailu. Počas hovoru je totiž jednoduché vyjadriť sa niekoľko krát, až pokiaľ prijímateľ hovoru nepotvrdí, že všetkému rozumie. Toto pri emailovej komunikácii nie je možné, a preto je dôležité, aby autor emailu čo najpresnejšie vysvetlil, o aký problém sa jedná, prípadne aké je očakávané riešenie.

Hlavný dôvod, prečo nemajú kreatívci radi telefonáty

Hlavným dôvodom, prečo nemajú web dizajnéri, grafici, programátori (a všetci tí, čo pracujú kreatívne) radi telefonáty od klientov, je tento. Kreatívny proces je veľmi odlišný od procesu manažovania. Majitelia firiem a manažéri fungujú štýlom stretnutí, neustálych telefonátov a častého prechodu z jednej veci na druhú. Toto je ale obrovským problémom pre kreatívne pracujúcich.

Predstavte si, že ste spisovateľ a snažíte sa dokončiť svoju novú knihu. V tom vám však vyvolávajú z vydavateľstva, kedy bude kniha hotová, a že treba upraviť starú knihu, pretože niektoré časti už nevyhovujú, aj keď predtým vyhovovali. Okrem toho vám volajú iné vydavateľstvá, či napíšete knihu aj pre nich a koľko by ste za to chceli. Takto by spisovateľ svoju knihu nikdy nedokončil.

No v biznise to od nás podnikatelia očakávajú. Chcú, aby sme dokončili prácu čo najskôr, najlepšie zajtra, no pritom nás často vyrušujú telefonátmi, emailami a stretnutiami oni a iní klienti.

Dostať sa do kreatívneho procesu tvorenia nie je jednoduché.

Trvá priemerne 30 až 60 minút, kým je človek 100% sústredený na prácu, ktorý robí a nevníma nič iné.

Keď vtedy kreatívec dostane telefonát s tým, že treba niečo súrne urobiť, hneď je z kreatívneho procesu vonku a bude mu trvať ďalších 30 až 60 minút, kým sa tam opäť dostane. Ak sa mu to vôbec podarí a nevpadne do hlbokých vôd prokrascinácie (odkladania veci na neskôr).

Akékoľvek vyrušovanie zabíja kreativitu. Pokiaľ podnikatelia od grafikov a programátorov kreativitu očakávajú, malo by byť v ich vlastnom záujme čo najmenej ich vyrušovať. Očakávať preto, aby sme boli neustále pri telefóne, nedáva logiku.

4. Na cene sa treba vždy dohodnúť dopredu

Nemám rád vytváranie kalkulácií. Najradšej by som bol, keby sa tomu dalo vyhnúť, no to nie je možné. Pri niektorých mojich dlhodobých klientoch sme sa dostali do situácie, kedy som nerobil kalkuláciu za každý nový projekt. Zvyčajný dôvod bol ten, že klient chcel mať prácu odvedenú čo najskôr a kalkulácie by veci zdržiavala.

Mám niekoľko klientov, s ktorými takto fungujeme. S niektorými to naozaj funguje a nikdy sme nemali problém. Iní to začali časom trochu zneužívať a chceli zakaždým zľavu. A verte mi, nie je jednoduché argumentovať, keď už je celá práca dokončená a odovzdaná. Preto je najlepšie zakaždým sa dohodnúť vopred. Ak chce klient prácu dokončenú čo najskôr, je v jeho vlastnom záujme, aby cenu a podmienky odsúhlasil čím skôr.

5. Keď človek urobí chybu, mal by ju priznať a ospravedlniť sa

Ten, kto hovorí, že chyby nerobí, jednoducho klame.

Všetci sme ľudia a všetci robíme chyby. Keď kreatívec nejakú chybu urobí, mal by to klientovi povedať a ospravedlniť sa. Ja som to pár krát v minulosti neurobil a doplatil som na to. Získať dôveru trvá roky, ale stratiť sa dá v priebehu minút.

6. Vzťahy, ktoré nefungujú, treba ukončiť

Nie všetci ľudia na svete si rozumejú. V biznise to funguje úplne rovnako – niektorí ľudia si rozumejú viac, ako iní. V prípade, že to medzi firmou a kreatívcom nefunguje, treba si to uznať a ísť ďalej, každý svojou cestou. Zlé vzťahy alebo nespokojnosť s prácou za tie peniaze jednoducho nestojí.

7. Treba vždy prekonať očakávania

Vždy sa snažím o to, aby som doručil viac, ako som sľúbil. Niekedy sa to ťažko meria a verím, že často si to moji klienti ani nevšimnú. Tí, ktorí si to však všimnú, to určite ocenia.

Na druhú stranu si treba dávať pozor, aby to niektorí nezačali zneužívať. Aj to sa stáva, a najmä na Slovensku sa to bohužiaľ stalo akousi zvyklosťou mnohých.

8. Treba si vážiť klientov, ktorí dokážu oceniť dobre odvedenú prácu

Podnikateľov, ktorí dokážu oceniť dobre odvedenú kreatívnu prácu, nie je až tak mnoho. Preto si ich treba nesmierne vážiť a dávať si veľký pozor, aby ste nikdy nepodkopali ich dôveru.

2 typy klientov

Potom tu je ešte rozdelenie na klientov, ktorí vás berú skôr ako experta na počítače, a nie kreatívneho digitálneho umelca. Títo väčšinou majú akú takú predstavu o výsledku vo svojej hlave a od vás očakávajú, aby ste vytvorili to, čo by najradšej urobili oni sami, keby vedeli, ako to urobiť. Úprimne, tento typ klientov je ten najhorší možný. Človek urobí návrh podľa podkladov a predstáv, aké dodal, o klient nakoniec celý návrh zmetie zo stola s nejakým abstraktným vysvetlením štýlu „Nepáči sa mi to“, „Nie je to dobré“, alebo „Skúste niečo živšie“. Tento typ klientov si nedá tak ľahko poradiť a dá sa ľahko ovplyvniť ich vlastným názorom.

Grafik podnikateľovi nehovorí, ako má riadiť jeho firmu, tak prečo podnikateľ hovorí grafikovi, ako má vyzerať dobrá webová stránka

Potom je tú druhý typ klientov, ktorí rozumejú tomu, prečo si vás najali. Vedia, že vy ste ten expert na grafiku či web dizajn, teda podľa všetkého viete, čo robíte. Títo klienti rešpektujú váš názor a „dajú si poradiť“. Títo klienti vedia, že čo poviete, nie je váš osobný názor, ale názor odborníka podložený faktami, odbornými článkami, výskumom, alebo vlastnými skúsenosťami. Tento typ klientov je podľa mojej osobnej skúsenosti veľmi vzácny – a všetko vzácne si treba vážiť.

9. Veľké množstvo podnikateľov má problém s organizáciou ich vlastného času a dokumentov

Z mojich skúseností viem, že len mizivé percento malých podnikateľov sa vzdeláva. Väčšina z nich si podľa všetkého myslí, že keďže sú v biznise už dlhú dobu a biznis im funguje, všetko, čo potrebujú, už vedia. Opak je však podľa mojich skúseností pravdou.

Mnoho majiteľov (malých) firiem na Slovensku má problém s organizáciou svojho vlastného času. Väčšinou to je tým hlavným dôvodom, prečo „majú veľa roboty“, alebo prečo „nestíhajú“ odpisovať na emaily. Ani jeden z podnikateľov, s ktorými som bol v kontakte, nepraktizuje „Inbox Zero“, resp. ani nevie, čo to vlastne je. (Ak sa mýlim, dajte mi vedieť, rád svoje vyhlásenie upravím.)

10. Osobné stretnutia sú dôležité (hlavne na začiatku vzťahu)

Za 7 rokov môjho pôsobenia som mal len veľmi málo projektov a zákaziek, ktoré prebehli bez úvodného osobného stretnutia. Osobné stretnutie na začiatku vzťahu je dôležité, pretože dokáže o osobe toho povedať omnoho viac, ako riadky emailu, alebo telefonický hovor.

Slovná komunikácia tvorí iba 10-40% všetkej ľudskej komunikácie. Zvyšných 60-90% tvorí výraz tváre, očný kontakt, gestikulácia, držanie tela a iné časti bezslovnej komunikácie. Preto je osobný kontakt na začiatku každého nového vzťahu dôležitý.

11. Osobné stretnutia sú často úplne zbytočné

Na začiatku spolupráce je osobné stretnutie veľmi dôležité, ako sme si povedali v predchádzajúcom bode. Bohužiaľ, na Slovensku sú osobné stretnutia stále v móde aj počas práce na projekte, alebo hocikedy, keď si na to klient zmyslí.

Často sa mi stalo, že som išiel na stretnutie za klientom iba preto, aby som si za 30 minút vypočul niečo, čo mohlo byť napísané v jednom emaily do piatich viet. Môj klient zabil 30 minút namiesto piatich, a ja som zabil 60-90 minút (vrátane cesty na stretnutie), ktoré som mohol využiť na kreatívnu prácu na projekte pre klienta, alebo na mojich osobných projektoch.

Dôvody, prečo majú majitelia firiem potrebu sa stretávať:

1. Sú na to zvyknutí. Mítingy sú štandardnou súčasťou firemnej kultúry už dlhú dobu.
2. Berú to ako samozrejmosť, ktorú očakávajú. Základom tejto domnienky je taktiež bod číslo 1.
3. Boja sa, že do emailu sa nevyjadria dostatočne jasno, alebo že daný problém dokážu vyjadriť lepšie osobne.

Najhorším z týchto bodov je bod číslo 2. Keďže stretnutia hocikedy, keď si na to majiteľ firmy zmyslí, berú ako samozrejmosť, neočakávajú, že by mali za stretnutia platiť. Lenže časté stretnutia berú čas, ktorý grafikovi nikto naspäť nedá, a ktorí mohol byť použitý na prácu, za ktorý by grafik dostal zaplatené.

12. Slovensko je pozadu oproti svetovým trendom minimálne o niekoľko rokov

Slovensko je oproti svetovým trendom tradične pozadu o niekoľko rokov a to je vidieť hlavne v sfére využívania digitálnych technológií.

2 hlavné dôvody, prečo je Slovensko pozadu oproti svetovým trendom

1. Veľmi málo ľudí a podnikateľov hovorí plynulou angličtinou. Nie sú preto schopní dostať sa k relevantným, hodnotným informáciám z prvej ruky.
2. Slováci milujú svoju zónu komfortu a neradi sa učia novým veciam. To platí hlavne pre zamestnancov, ale aj pre majiteľov firiem. Veď „keď niečo funguje, prečo to meniť“, nie? Lenže s takýmto myslením sa človek, ani jeho biznis nikdy neposunie vpred.

13. Musíš sa neustále vzdelávať

Stagnácia neexistuje. Človek/firma buď napreduje, alebo upadá

Túto pravdu som sa naučil tým tvrdým spôsobom. Keď sa mi najviac darilo a zákazky sa hrnuli, pomaly som sa prestal zaujímať o nové technológie a pracovné postupy. Nesledoval som vývoj môjho odvetvia a svetové trendy. Doslova som zaspal dobu. Vedel som robiť perfektne veci, ktoré pomaly upadali do zabudnutia. Celý svet totiž začal používať nové technológie a nové grafické postupy, o ktorých som ja nič nevedel.

Trvalo mi nejakú dobu, kým som si to uvedomil a určite som vďaka tomu stratil mnoho klientov. Začal som sa preto opäť zaujímať o dianie v mojom odvetví, vzdelávať sa a skúšať nové pracovné postupy. Za niekoľko mesiacov som bol späť v hre a produkoval som kvalitu, ako nikdy predtým.

Odvtedy som sa neprestal vzdelávať. Patrí to k súčasti mojej práce s modernými digitálnymi technológiami, ktoré starnú tak neuveriteľne rýchlo. „Adapt or die!“, hovorí sa a je to absolútnou pravdou.

Záver

Človek sa učí celý život. Platí to v súkromnom živote, ako aj v biznise. Mojich prvých 7 rokov v biznise bolo plných úspechov, aj pádov. Naučil som sa toho mnoho a som si istý, že toho na mňa ešte mnoho čaká. Som pripravený ísť ďalej, na ďalší level :)

Máš aj ty nejaké skúsenosti s podnikaním? Na internete, alebo offline? Aká je najväčšia skúsenosť, ktorú ti podnikanie dalo? Podeľ sa s nami v komentári pod článom.