Učiteľkám na základnej škole som často spôsoboval stres. Moje neustále otázky prečo niečo funguje tak, ako to funguje, alebo prečo je to tak, ich nútili rozmýšlať a často sa kvôli nim cítili hlúpo, keď nevedeli logicky odpovedať. Odpoveď „preto“, alebo „lebo“ mi nikdy nestačila.
Prečo? v predškolskom veku
Malé deti sú prirodzene zvedavé. Dospelí ich k zvedavosti na začiatku aj tlačia, no postupom času im to tiež začne byť otravné. Berú to totiž osobne. Malé deti sa nepýtajú na všetko preto, aby otrávili svojich rodičov, alebo preto, lebo ich odpoveď na danú otázku úprimne zaujíma. Otázka prečo nám pomáha učiť sa a vzdelávať.
Ten, kto sa nepýta, nikdy nedostane odpoveď.
Prečo? na strednej škole
Stredná škola v živote väčšiny z nás znamenala zmenu. Pýtať sa učiteľa otázky nie je cool. Veď keď sa pýtaš, tak ťa daný predmet zaujíma, nie? Not cool!
Učitelia si veľa krát mylne myslia, že žiak, ktorý sa pýta, problému nerozumie, a preto je zlým žiakom. A tí žiaci, ktorí sa nepýtajú a iba prikyvujú hlavou, všetkému určite rozumejú. Lenže presný opak je pravdou. Takýmto prístupom zabíjame zvedavosť žiakov a ich možnosť dozvediať sa toho viac o téme, ktorá ich zaujíma.
Prečo? v práci
A po škole príde na rad dospelácky život. Práca.
Celý systém na Slovensku je založený na tom, že musíš robiť to, čo ti povie tvoj nadriadený. A najlepšie sa ani nepýtať prečo, ale slepo robiť to, čo ti povedia. Takto to funguje v škole, kde sú tvoji nadriadení učitelia, alebo v práci, kde sú tvoji nadriadení šéf a rôzni manažéri, alebo vedúci pracovníci.
Nikomu sa nechce vysvetlovať prečo treba niečo urobiť, alebo prečo sa to robí tak, ako sa to robí, pretože je to náročné. Núti ich to premýšlať a často táto jednoduchá otázka prezradí, že samotná úloha je úplne nelogická, alebo dokonca hlúpa.
Prečo sa nadriadení vyhýbajú odpovedi na otázku prečo
- Myslia si, že vďaka ich autorite odpovedať nemusia. „Moji podriadení by mali robiť to, čo ja poviem. Bodka. Sú predsa moji podriadení a musia ma poslúchať“. Tento postoj vychádza ešte z čias socializmu, kedy sa vládlo formou sily a zastrašovania. „Urob čo ti poviem, inak máš padáka“. „Obliekaj sa slušne, inak ťa vyhodíme zo školy.“ Keby sa človek opýta prečo, autority by nemali odpoveď a preto by sa jej vyhli.
- Nechce sa im hľadať odpoveď, alebo vysvetlovať. Tento dôvod je často spojený s prvým bodom. Keď sa niekomu nechce hľadať na otázku prečo odpoveď a myslí si, že vďaka svojmu postaveniu ani odpovedať nemusí, jednoducho sa odpovedi vyhne.
- Sami odpoveď nepoznajú. Možno im tiež bolo nakázané, že je potrebné niečo urobiť, a tiež nevedia prečo. Jednoducho musia vykonať príkaz, ktorý potom posunú ďalej svojim podriadeným.
Už vieme, prečo nám ľudia často nechcú odpovedať na otázku prečo. Teraz sa pozrime na to, prečo by sme sa ich predsa len mali pýtať a domáhať sa odpovedí.
7 dôvodov, prečo by si sa mal pýtať „Prečo?“ čo najčastejšie
1. Prečo? ti vysvetlí dôvod
Odpoveď na otázku prečo ti vysvetlí dôvod, prečo je niečo potrebné urobiť, alebo prečo sa to robí takým spôsobom, a nie iným. Neviem ako vy, ale ja vždy musí vedieť dôvod, prečo mám niečo urobiť, alebo prečo to mám urobiť takto a nie inak. Dôvod prečo dáva úlohe význam a logiku.
2. Pomôže ti samostatne myslieť
Keď nerozumieš dôvodu, prečo sa niečo robí daným spôsobom, nikdy nebudeš vedieť, čo urobiť, keď sa niečo pokazí, alebo nepôjde podľa plánu. Dôvod prečo ti umožní kreatívne myslieť.
3. Pomôže ti vylepšiť zabehnuté postupy a systémy
Pretože ti porozumenie problému a postupu umožní kreatívne myslieť, budeš mať možnosť systém upraviť, alebo vylepšiť tak, aby vyhovoval viac tebe a tvojmu štýlu práce, alebo spoločnosti.
4. Pomôže ti porozumieť
Ak niečomu nerozumieš, nemáš moc veľké predpoklady byť v tom úspešný. Je to ako hrať šach, no pritom netušíš, prečo sa veža pohybuje iba horizontálne a strelec diagonálne. Tento bod je hlavným dôvodom, prečo sa malé deti pýtajú na všetko okolo – sú totiž zvedavé a chcú porozumieť. Je smutné, že ľudia v dospelosti sa „naučili“ radšej mlčať, aby náhodou nevyzneli hlúpo.
5. Pomôže ti zamýšľať sa nad statusom quo
To, že nejaký zákon, alebo pravidlo existuje ešte neznamená, že nemôžeme pochybovať o jeho kvalite, alebo správnosti. Iba nedávno bolo celkom „normálne“ využívať na prácu otrokov, alebo slúžky a väčšina ľudí sa nad tým nepozastavovala. Keby sa však nenašli ľudia ako Lincoln, alebo King, veci by sa nikdy neboli zmenili k lepšiemu.
6. Pomôže ti posúvať hranice tvojho chápania
Ten, kto sa nepýta prečo, si často myslí, že všetko vie a na všetko má odpoveď. Nikto ale nevie všetko. Môžeš byť expert na nukleárnu fyziku, ale nevieš ako vypestovať zeleninu v záhrade. Môžeš byť expert na počítače a elektroniku, ale máš problémy so vzťahmi.
Každý jeden človek ťa dokáže naučiť niečo nové. Musíš iba chcieť, mať otvorenú myseľ a byť pripravený počúvať a dávať dobré otázky.
7. Pomôže ti preukázať vzbudený záujem
Ľudia, ktorí sa nepýtajú, neprejavujú žiadny záujem. Konverzácia s takými ľuďmi je nudná, lebo pravdepodobne oni sú tými, ktorí rozprávajú a nemajú záujem počúvať. A keď si niečo vypočujú, neprejavia záujem a opäť pokračujú vo svojom bľabotaní.
Otázka prečo vyjadruje tvoj záujem v človeka, s ktorým sa rozprávaš, alebo v predmet, o ktorom sa bavíte.
Záver
Byť zaslepeným, pasívnym prijímateľom všetkého, čo nám niekto iný navelí, sa stalo akýmsi štandardom nie len tu na Slovensku, ale aj v iných vyspelých krajinách sveta. Skúste sa zamyslieť nad tým, prečo je tomu tak? Prečo iní chcú, aby sme nepoužívali náš mozog, ale iba slepo nasledovali a prijímali to, čo nám oni dávajú.
Naozaj sa chceme iba nečinne prizerať, alebo chceme byť strojcami svojich vlastných životov a tvorcami svojich vlastných osudov? Ja si vyberám to druhé a som nesmierne šťastný za každého jedného, kto sa ku mne pridal, alebo pridá.
Ak sa chceš pridať aj ty a byť sám sebe pánom, tým najjednoduchším spôsobom je začať odoberať môj newsletter. Prihlasovací formulár nájdeš v pravom hornom rohu tejto stránky. Každý jeden človek s otvorenou mysľou a iným pohľadom na svet je vítaný.
zabudol si na jednú doležitu vec. ak sa veľa pýtaš, potom si za vrtáka. inak, súhlasim z článkom, až na vetu „Tento postoj vychádza ešte z čias socializmu, kedy sa vládlo formou sily a zastrašovania.“ nemyslim si, že je to doménou socializmu.skor je to tým, že na vedúce miesta sa dostanú dosť často nekonpetentný ľudia (rodinkárstvo,známosti,príslušnosť k strane). a ďalší fenomén, ktorý sa často týka podnikateľov a vedúcich pracovníkov: keďže majú postavenie, moc a peniaze, tak si myslia, že sú najkrajší, najlepší a najmúdrejší a tým pádom im neprísluši zaoberať sa nejakými otázkami svojích podriadených. trošku som to prehnal, ale… Celý komentár »
Ano, mas pravdu Jano, ale otazkou je, ci byt radsej za vrtaka (a zaujimat sa o to, co si druhi o tebe myslia) alebo sa radsej dozvediet pravdu ci pravy dovod.
Dik za komentare pani a dama, tolko som ich ani necakal :) Suhlasim. Lukas, tvoja posledna veta mi dava Slovensku nadej a nam zase motivaciu pisat dalej, je tak? :)
Dano, mas pravdu. Casto som sa docital, ze ludia, co nieco v zivote dosiahli, sa zvycajne nestotoznovali s tym, ako system pracoval, a mali potrebu to zmenit. A ked sa im to podarilo, dosiahli uspech a zrazu ich vsetci obdivovali, aki su skveli.
Alex, jj, aj ked ty mas dost skusenosti aj s odpovedanim mam taky pocit. V poslednej dobe s tebou vsade vidim same rozhovory ;)
Ja sa rada pytam, je to fakt super :)
Ja by som mozno vedel preco je tomu tak. Asi si to uz aj vo svojich clankoch spominal. Jednoducho lebo ludia su pohodlni. A nechce sa im vystupit z tej zony komfortu. Chcu mat svoj klud a s nicim sa neotravovat. Kto nic nerobi (ani sa nic nepyta) ani nic nepokazi. A ludia maju dost tendenciu sa spravat ako stado. Pridat sa ku nejakej skupine, lebo sa v nej citia bezpecne. Urcite to ma korene aj v dalekej minulosti a evolucii. Strach sa jednoducho vyclenit, lebo zostanu sami. Niekde som zas cital o strachu, ze si skus predstavit svoj zivot,… Celý komentár »
Skvely clanok :) a velmi pravdivy, vela ludi, ktori ma inspirovali a dosiahli nieco v zivote, to dosiahli aj preto, ze sa neuspokojili s beznym vysvetlenim „lebo je to tak“.
Zil som uz vo viacerych krajinach, a na Slovensku je tento pristup akceptovania status quo ako jedinej moznosti, dost zakoreneny. Ale spoznavam stale viac ludi, ktori to menia :)