Čo som sa naučil za 9 mesiacov na Taiwane o živote, láske, vzťahoch a sebe samom

Doteraz sa mi ešte nestalo, že som mal v pláne ostať na jednom mieste 3 mesiace, no nakoniec som tam ostal až 3 krát dlhšie. A ak by som nešiel na Slovensko kvôli bratovej svadbe, ostal by som na Taiwane ešte dlhšie. Prečo sa mi na Taiwane tak páčilo? A hlavne, čo som sa za posledných 9 mesiacov naučil? To všetko sa dozviete v tomto článku.

Doplnené 15.8.2016: Väčšinu môjho času na Taiwane som strávil v Taipei, takže moje skúsenosti a názory sa týkajú skôr mesta Taipei ako Taiwanu všeobecne. Po Taiwane som síce cestoval, ale dlhodobo som žil iba v meste Taipei.

 

Prvý dojem často klame

Môj článok o tom aké je Thajsko úžasné, je skvelým úkazom toho, o čom hovorím. Na daný článok mi niekoľko ľudí napísalo, že je prehnane optimistický, a že na Thajsku je aj mnoho nepekných či dokonca veľmi zlých vecí. Vtedy bolo mojim argumentom to, že sa snažím sústrediť na to pozitívne. Problémom je ale fakt, že keď niekde žiješ dlhšie ako iba pár týždňov, to negatívne začne vychádzať na povrch. Čím dlhšie v danej krajine alebo na danom mieste si, tým je to viac viditeľné a tým viac ti to začne prekážať.

Môj život na Taiwane bol toho dokonalou ukážkou. Počas prvých týždňov som bol nesmierne prekvapený taiwanskou priateľskosťou. Dokonca som dával Taiwancov v priateľskosti voči cudzincom na piedestál, ešte pred Thajcov či Kórejcov. Neskôr som sa ale stal obeťou rasistického útoku a postupne sa začal dozvedať o silnej rasovej či národnostnej nenávisti mnohých Taiwancov voči cudzincom (a hlavne mužom s bielou pleťou).

Na začiatku som videl to, ako sa niekto na mňa usmial na ulici. Ako mi v lokálnej reštaurácii viac krát pomohli s výberom, aj keď som po čínsky nevedel ani slovo a oni nevedel ani slovo po anglicky. Ako sa ma jedna mladá študentka opýtala, či som sa stratil a potrebujem pomoc, keď ma videla behať dookola na jednom mieste. No potom som videl to, ako na mňa jeden Taiwanec žiarlil, pretože som sa usmial na jeho priateľku, keď sa na mňa pozrela. Zistil som to, že Taiwanci súdia všetkých okolo seba, no predovšetkým cudzincov. Že vidia všetkých belochov ako sexuálne mašiny, ktoré prídu na Taiwan s jediným cieľom – vyspať sa s čo najviac taiwanskými dievčatami, aby ich potom mohli odkopnúť ako handru. Alebo to, že využijú v obchode to, že cudzinec nehovorí po čínsky, a bez hanby ho oklamú.

Takéto veci sa dejú všade. Nič nie je dokonalé. Ani žiadny človek, ani žiadne miesto, ani žiadna krajina. Problémom je to, že ľudia na začiatku zvyčajne vidia iba to dobré, no čím dlhšie sa na danom mieste vyskytujú, tým viac vidia to negatívne a zabúdajú na to pozitívne. Presne to sa stalo aj mne. Teraz, keď píšem po deviatich mesiacov na Taiwane tento článok, nie je pre mňa jednoduché pamätať si to pozitívne. Bohužiaľ väčšina myšlienok, ktoré ma ohľadom života na Taiwane napadá, je negatívna.

Ako sa z toho poučiť? Pamätaj si, že prvotné nadšenie postupne zmizne. Uvedom si, že nič nie je dokonalé a že nie všetko sa ti bude páčiť. Ale stále si pamätaj na to dobré, čo sa ti na danej krajine, mieste alebo osobe páči. Skús to negatívne vo svojej mysli minimalizovať a maximalizuj to pozitívne. Ako? Napríklad tak, že si každý deň zapíšeš jednu pozitívnu vec, ktorá sa v ten deň udiala alebo ktorá sa ti páčila. Tak veľmi jednoduchým spôsobom naprogramuješ svoju myseľ na to vidieť, sústrediť sa a hľadať to pozitívne. Založ si malý denníček, zapisuj si do kalendára alebo začni používať nejakú mobilnú aplikáciu (napríklad aplikáciu na poznámky, ktorú už máš na svojom telefóne nainštalovanú, alebo skús špecializované Daylio).

 

Taiwanci neustále súdia ostatných

Odkedy som sa dozvedel to, že Taiwanci neustále sledujú cudzincov (a hlavne belochov mužského pohlavia), bol som omnoho opatrnejší v mojom správaní sa na verejnosti. Predtým, ako som mal túto informáciu, som na Taiwane doslova prekonával sám seba. Avšak potom, ako som pochopil, ako to na Taiwane funguje s cudzincami, bol som ešte obozretnejší ako predtým. Jednoducho som nedokázal zobrať na svoju zodpovednosť to, že na základe môjho správania budú Taiwanci súdiť nie len mňa, ale aj každého jedného belocha, ktorí do Taiwanu príde v budúcnosti.

Stále verím tomu, že som nerobil nič zlé, a stále verím v to, že ľudia by sa mali starať o svoje problémy a iných neriešiť, ale to nič nemení na fakte, že sa tak na Taiwane stále deje, a že sám to podľa všetkého nezmením.

 

Všade je množstvo nočných trhov a skvelého jedla

Jednou z najlepších vecí na živote na Taiwane sú nočné trhy, ktoré nájdeš pomaly v každej dedine. V Taipei sú ich desiatky, a tie najväčšie z nich sú naozaj obrovské. Čo na týchto trhoch nájdeš? Okrem stoviek až tisícov ľudí tam nájdeš množstvá skvelého taiwanského jedla, množstvo obchodov so štýlovým oblečením podľa najnovších taiwanských a kórejských trendov, a na tých turistickejších trhoch nájdeš aj množstvo produktov pre turistov. Počas môjho pobytu na Taiwane boli nočné trhy jedným z mojich najobľúbenejších lokalít na stretnutia s kamošmi či dievčatami.

 

Taipei má množstvo parkov, kreatívnych parkov a iných skvelých lokalít na strávenie poobedia či večera

V Taipei naozaj je čo robiť. Nachádzajú sa tam minimálne 3 kreatívne parky, v ktorých nájdeš množstvo originálnych, dizajnových obchodov v architektonicky zaujímavom prostredí, a kde sa uskutočňuje aj množstvo vernisáží, výstav, koncertov a iných zaujímavých podujatí. Mnohé z týchto kreatívnych parkov sú priamo súčasťou nejakého parku, alebo sú v jeho blízkosti, takže môžeš po koncerte, jedle alebo káve ísť do prírody. Kreatívne parky boli ďalšou z mojich obľúbených lokalít na rande čo stretnutia s kamošmi.

Súčasťou mnohých parkov sú taktiež aj sochy a iné zaujímavé objekty vhodné pre vytvorenie štýlových fotiek. Toto je niečo, čo mi nesmierne chýba v Prievidzi, odkiaľ pochádzam – aj keď v posledných rokov sa to postupne zlepšuje. Výrazné, zaujímavé objekty, s ktorými sa turisti či návštevníci mesta odfotia, sú totiž v dnešnej dobe Instagramu, Facebooku, hashtagov a tagovania lokality skvelým nástrojom marketingu, ktorý je úplne zadarmo, a trvá neustále – každý deň. Preto je škoda, že ho na Slovensku nevyužívame viacej.

 

Taiwanci nepoznajú (nechcú poznať) rozdiel medzi vzťahom, randením a kamarátstvom s výhodami

Keď jeden z mojich dvoch taiwanských spolubývajúcich videl, že bolo u mňa na návšteve nejaké dievča, na druhý deň sa ma vždy pýtal, či sme spolu mali sex a či sme frajeri. Na otázku na sex som nikdy neodpovedal. Druhých do toho nič nie je. Verím tomu, že gentleman sa nemusí vychvaľovať každému, že mal sex. A už vôbec nie vtedy, keď ten druhý človek danú osobu pozná – aj keď len z videnia. Taktiež to, že bolo u mňa na návšteve dievča, ešte neznamená, že sme spolu aj spali – a to aj v prípade, že u mňa dané dievča z nejakého dôvodu aj prenocovalo.

Keď som ale na otázku, či je dané dievča mojou priateľkou, odpovedal, že nie, vždy bolo ich reakciou veľké prekvapenie. Akoby ma/nás súdili za to, že sme mali sex bez lásky, či bez nejakého oficiálne statusu. Občas mi to prišlo ako závisť. Možno to chcú aj samotní Taiwanci, ale sami nie sú schopní alebo jednoducho nevedia dosiahnuť to, čo chcú, bez toho, aby sa museli zaviazať vzťahom. A potom to závidia ostatným, ktorí s tým nemajú problém.

 

Taiwanské dievčatá sú veľmi otvorené západnej kultúre

Taiwanské dievčatá sú veľmi otvorené západnej kultúre. Možno nie všetky, ale minimálne tie, ktoré hovoria po anglicky a rady sa stretávajú s cudzincami. Samozrejme, ťažko môžem hovoriť o tých dievčatách, ktoré ani nehovoria po anglicky a podľa všetkého ani nikdy necestovali do zahraničia na dlhšie ako na niekoľkodňový výlet. Každopádne, na moje prekvapenie sú Taiwanky omnoho otvorenejšie západnej kultúre ako napríklad Japonky alebo Kórejky. Nebudem to rozoberať verejne tu na blogu, ale v mojej chystanej elektronickej knižke Láska k Aziatkám, ktorú aktuálne dokončujem, kultúrne rozdiely jednotlivých ázijských krajín a ich otvorenosť západnej kultúre popisujem do detailov. (Ak ťa táto téma zaujíma, zadaj na tejto podstránke svoj email a budem ťa informovať, keď knižku dokončím.)

 

Je veľký rozdiel žiť v centre mesta a v lokálnej štvrti

V centre Taipei je samozrejme všetko podstatne drahšie, no taktiež sa tam omnoho jednoduchšie dorozumieš po anglicky a väčšina reštaurácií má anglické menu. V lokálnych štvrtiach môže byť jedlo pokojne aj 3-4 krát lacnejšie, no na anglické menu môžeš zabudnúť. Budeš rád, ak ti dajú do rúk aspoň menu s obrázkami, no to je tiež iba veľkou výnimkou. Ver mi, vybrať si z menu, ktoré je kompletne v čínštine a bez obrázkov, v reštaurácii, kde nikto neovláda po anglicky ani základné frázy, nie je jednoduché. Oproti Taiwanu je stravovanie sa v Thajsku či dokonca aj v Južnej Kórei hračkou.

V centre mesta je taktiež mnoho cudzincov, ktorí v Taipei pracujú alebo študujú, a mnoho turistov, ktorí sú na Taiwane iba na krátko. V lokálnych štvrtiach turisti neexistujú a cudzincov žijúcich na danom mieste vieš zvyčajne spočítať na prstoch jednej či dvoch rúk. V blízkom okolí môjho ubytovania nebýval žiadny iný cudzinec. Ani jeden. Na danom mieste som býval celých 9 mesiacov, takže ma tam poznal každý jeden človek, čo býval v okolí. Pritom ale po anglicky hovorilo možno 0.5% z nich.

 

Taiwanky sú krásne

Mojimi favoritkami v Ázii vždy boli Japonky a Kórejky. Taiwanky ma ale v dobrom prekvapili. Prechádzka po ulici bola vždy zážitkom. A to nehovorím o tom, keď sme išli večer do populárnych štvrtí, kde boli všetky dievčatá vyparádené do maxima.

Mínusom taiwanských dievčat je to, že vyzerajú omnoho, omnoho lepšie s makeupom ako bez neho. Taiwanky, podobne ako Číňanky či malajské Číňanky, totiž často používajú umelé obočie, ktoré dokáže naozaj urobiť rozdiel.

Stále verím tomu, že ženy nepotrebujú makeup na to, aby boli krásne. Na to, aby sa mi nejaké dievča páčilo, ma musí priťahovať aj úplne bez makeupu. Bohužiaľ sa mi ale na Taiwane často stalo, že dievča s plným makeupom v pekných šatách vyzeralo naozaj skvelo, no bez umelého obočia, makeupu a fancy oblečenia vyzeralo minimálne priemerne na Taiwan a podpriemerne všeobecne.

Na druhú stranu, Taiwan má naozaj mnoho skutočne krásnych dievčat, ktoré nepotrebujú makeup či umelé obočie na to, aby vyzerali úžasne. Len je celkom náročne ich nájsť a rozoznať, keď na zoznamky dávajú dievčatá iba svoje top fotky s makeupom. Prvé osobné stretnutie je potom často šokom. (Ak sa nemýlim, toto je ale problémom nie len v Ázii, ale aj na západe.)

 

Čínština (mandarínčina) je náročný jazyk

Po niekoľkých týždňoch na Taiwane mi došlo, že sa iba s angličtinou nezaobídem. Taktiež sa vždy rád naučím aspoň základné frázy v jazyku krajiny, v ktorej momentálne žijem. Na Taiwane som však mal s jazykom doposiaľ jednoznačne najväčší problém.

Prvým a najväčším problémom s mandarínčinou sú pre mňa tóny. Na rozdiel od západných jazykov či napríklad aj kórejčiny, v čínštine veľmi záleží na tom, aký tón pri vyslovení danej slabiky použiješ. Môžeš povedať to isté slovo, ale použiť pri tom iný tón, a povieš niečo úplne iné. Občas sa vďaka tomu ocitneš vo vtipnej situácii, no často je veľmi frustrujúce, keď niečo opakovane hovoríš, no oni ti stále nerozumejú iba preto, že použiješ nesprávny tón. S tónmi je spojený aj ďalší problém a to ten, že väčšina slov v čínštine znie (aspoň pre mňa) rovnako alebo veľmi podobne.

Ďalším pre mňa frustrujúcim faktom bolo to, že iní ľudia vyslovujú niektoré slová inak ako ostatní. Človek sa naučí ako povedať nejaké slovo a ako ho použiť, no iný človek ti nerozumie a neskôr vysloví dané slovo úplne inak.

Veľkou komplikáciou v čínštine je aj to, že v každej situácii sa používa iné slovo na vyjadrenie tej istej veci. Aj také jednoduché slovo ako „áno“ alebo „nie“ má v čínštine niekoľko rôznych ekvivalentov, a ty musíš použiť to správne na základe kontextu a aktuálnej situácie. Ani po deviatich mesiacoch na Taiwane som stále nebol schopný použiť v správnom momente to správne „áno“ či „nie“. To sú iba slová ako áno a nie, lenže podobne to funguje aj s mnohými inými slovami a frázami. A keď použiješ v situácii nesprávne slovo – aj keď v angličtine alebo slovenčine to znamená to isté – zvyčajne ťa nepochopia, čo je naozaj frustrujúce.

Na druhú stranu, stretol som mnoho cudzincov, ktorí boli schopní sa po čínsky naučiť a hovorili úplne plynulo. Každý jeden z nich ale čínštinu študoval, neboli to samoukovia. Takže naučiť sa plynule po čínsky je možné, rozhodne to ale nie je jednoduché.

Mne osobne sa čínština nepáči. Nemám rád jej zvuk (tóny), plus všetky tieto jej frustrujúce charakteristiky mojej motivácii sa ju naučiť moc nepridávajú. Kórejčinu a japončinu mám omnoho, omnoho radšej. Ich výslovnosť je podstatne jednoduchšia. Naučiť sa písať a čítať po kórejsky je otázkou niekoľkých týždňov, zatiaľ čo v prípade čínštiny a japončiny je to otázka mnohých rokov a dôkladného štúdia. Úprimne, asi jediná situácia, ktorá by mi dala dostatočnú motiváciu naučiť sa po čínsky, by bola nejaká skvelá žena. Zatiaľ som ale takú nenašiel.

 

Ľudia v Taipei pracujú naozaj tvrdo

Tak ako aj v iných veľkomestách Ázie, aj v Taipei ľudia pracujú 10 či viac hodín denne. Väčšina ľudí v kancelárskych zamestnaniach začína v práci o ôsmej či deviatej ráno a končia o šiestej či siedmej večer. K tomu pridaj 30 až 60 minútovú cestu do práce a z práce, a denne ti ostáva na oddych a voľno iba niekoľko málo hodín.

Hlavne z tohto dôvodu si ľudia v Taipei víkendy užívajú míňaním peňazí – nakupovaním, jedením v štýlových reštauráciách či návštevou kina. Je zaujímavé sledovať tento fenomén. Čím viac ľudia pracujú, tým viac míňajú, keď majú voľno. A je jedno, či sú to ľudia z Európy, Ameriky alebo Ázie.

 

Väčšina Taiwancov nepije alkohol

Drvivá väčšina mojich kamarátov tu na Taiwane skoro vôbec nepije alkohol. A keď si občas dajú, tak toho nevypijú mnoho. Jedna moja kamarátka sa v jeden večer opila z jedného Martini.

V Prievidzi, v štvrti, kde bývam, existuje na sto metrov asi 6-7 barov, krčiem či reštaurácii, v ktorých si môžeš kúpiť alkohol. V lokálnych štvrtiach Taipei a New Taipei City je to možno 1 reštaurácia či bar s alkoholom na 1 km. Možno ani to nie. Samozrejme, v centre mesta sa nachádza barov a pubov podstatne viac, ale tak je to v každom veľkomeste.

V zásade, väčšina Taiwancov skoro vôbec nepije alkohol, a keď idú von, idú sa najesť do reštaurácie, prípadne idú na kávu, čaj alebo ich populárny bubble tea (ľadový čaj s malými sladkými želé guľôčkami a často aj inými prísadami).

 

Tí, čo pijú alkohol, pijú pravidelne a veľa

Samozrejme, všade sa nájdu aj párty animals. Tí Taiwanci, ktorí pijú, pijú a žúrujú pravidelne a často. Maggie, ktorá ma zavolala na halloweensku párty, na ktorej ma 2 krát bodli nožom, a jej kamarátky, patria presne do tejto skupiny. Žúrujú a pijú každý víkend. Vlastne bolo dobre, že mi to s ňou nevyšlo – keďže alkohol už k životu naozaj nepotrebujem a ani ho nevyhľadávam.

Na samotnom pití a žúrovaní nie je nič zlé. Nikoho nesúdim. Každý si tým musí prejsť. Iba hovorím, že Taiwanci buď nepijú skoro vôbec a k alkoholu nemajú žiadny vzťah, alebo je pitie a žúrovanie ich životným štýlom. Ja patrím do tej prvej skupiny. Alkoholu a párty som si užil dosť v minulosti. Preto mi vyhovovalo to, že moji kamaráti ma nevolali piť, tak ako sa mi v minulosti dialo v mnohých iných krajinách východnej a juhovýchodnej Ázie.

 

Mnoho taiwanských dievčat je lenivých a chce pohodlný život

Verím tomu, že so mnou budú súhlasiť aj Taiwanci, keď poviem, že mnoho taiwanských dievčat nerado chodí na turistiku. Taktiež nerady cvičia. A keď aj chodia do fitka, väčšina z nich (nie všetky) sa iba prechádza na bežiacom páse a pozerá seriály na svojom telefóne. Akoby chodili do fitka iba preto, aby chodili do fitka.

Pritom chcú jednoduchý život. Do práce, domov, najesť sa niečoho dobrého a kúpiť si niečo pekné. Ich snom je nájsť si manžela, ktorý sa postará o finančné záležitosti, aby ony mohli byť doma a starať sa o rodinu.

Keď mi moja kamarátka povedala, že jedným z dôvodov, prečo sa jej páči jej nový americký priateľ, je to, že je ľahko ovládateľný, skoro mi zabehlo. Dnes ale verím, že podobných dievčat existuje na Taiwane mnoho.

 

Na mnohých miestach je vianočná výzdoba po celý rok

Mnohé obchody alebo apartmánové domy v lokálnych štvrtiach majú vianočnú výzdobu po celý rok. Na mnohých miestach nájdeš napríklad vyzdobený vianočný stromček aj v máji. Úprimne, netuším, prečo je tomu tak. Možno si Taiwanci myslia, že vianočná výzdoba je obyčajnou celoročnou výzdobou, a tak ju neodstraňujú.

 

Mesto Taipei je ideálne pre cyklistov

V mestách Taipei a New Taipei City sa nachádzajú stovky staníc pre požičanie a vrátenia verejných bicyklov. Tak sa môžeš previezť z jednej časti mesta do inej jednoducho, relatívne rýchlo, lacno, a taktiež si trochu zacvičíš. Ceny požičania sú extrémne nízke. Často krát sme si Ubike – ako tieto bicykle v Taipei nazývajú – požičali na 5-6 hodín, čo nás stálo iba okolo 2 eur.

V Taipei je vybudovaných mnoho cyklistických chodníkov, takže nemusíš ísť na bicykli po cestách, ktoré sú plné áut a motoriek. Okrem toho vedú mestom aj dve rieky, pozdĺž ktorých sa nachádzajú kilometre parkov, ktoré sú taktiež lemované cyklistickými chodníkmi. Jazda na bicykli po parkoch a po uliciach Taipei bola taktiež jednou z mojich obľúbených aktivít.

 

Letenky z Taiwanu sú do mnohých krajín Ázie veľmi lacné

Taipei je základňou viacerých nízkonákladových leteckých spoločností, no taktiež tam lieta mnoho nízkonákladoviek z okolitých krajín.

• V Air, nová nízkonákladová letecká spoločnosť so sídlom v Taipei, lieta za drobné do Thajska (na priamo nie len do Bangkoku, ale aj do Chiang Mai!), Južnej Kórei (Busan), Japonska (Tokyo, Osaka, Nagoya, Fukuoka, Okinawa), či na Filipíny (Manila). Doplnené 2. októbra 2016: Bohužiaľ, V Air ako letecká spoločnosť prestala fungovať. Jej posledný let sa uskutočnil 30. septembra 2016.
• AirAsia, ktorá má základňu v Kuala Lumpur v Malajzii, lieta za lacno z Taipei do Kuala Lumpur a cez Kuala Lumpur potom aj do iných častí Juhovýchodnej Ázie.
• Cebu Pacific so základňou v Cebu na Filipínach lieta z Taipei do 19 lokalít prevažne juhovýchodnej a východnej Ázie a do ďalších 34 destinácií na Filipínach.
• Vanilla Air so sídlom v Tokyu lieta z Taipei do 4 miest v Japonsku (Tokyo, Osaka, Okinawa, Sapporo).
• Peach Air, ďalšia nízkonákladovka z Japonska, zase lieta z Taipei do Tokya, Osaky a Okinawy.
• Do Taipei taktiež lietajú nízkonákladové letecké spoločnosti Tiger Air zo Singapúru, Nok Air z Thajska, JetStar Asia zo Singapúru, Vietjetair z Vietnamu a mnoho iných.

Okrem toho mnoho aeroliniek lieta za lacno aj do Hong Kongu či Macau, a do mnohých častí Číny. V skratke, visa runy každé 3 mesiace s množstvom zaujímavých krajín v blízkosti Taiwanu a s množstvom lacných leteniek na výber, naozaj nie sú žiadnym problémom.

 

Je veľký rozdiel cestovať v zahraničí a žiť v zahraničí

Toto som sa naučil už dávnejšie. Spomínal som to aj v mojom článku Čo som sa naučil za 16 mesiacov v Ázii ako digitálny nomád, a 9 mesiacov na Taiwane mi to iba potvrdilo. Keď žijem na jednom mieste, viem sa sústrediť na prácu a cvičenie, no taktiež si viem vytvoriť skutočné priateľstvá s ľuďmi z danej krajiny.

Napríklad na Srí Lanke alebo teraz na Filipínach, kde som iba 1 mesiac a veľa cestujem, je naozaj náročné dostať sa k práci a byť produktívny. O cvičení ani nehovorím. Hľadať posilňovňu zakaždým, keď prídem na nové miesto, nie je jednoduché, a v mnohých menších lokalitách žiadna posilňovňa ani neexistuje. Cvičím síce na pláži, čo je síce lepšie ako nič, ale náročnému tréningu v posilňovni sa to ani zďaleka nevyrovná. Kvalitné a pravidelné stravovanie je taktiež veľký problém, keď človek neustále cestuje z miesta na miesto.

Ak žiješ na tom istom mieste dlhodobo, dokážeš si vytvoriť svoju rutinu a nemusíš míňať čas a energiu na zisťovanie neustále tých istých vecí – kde sa ubytujem, ako sa na dané miesto dostanem, ako a kde si kúpim jedlo, kde si operiem oblečenie, kde si zacvičím a podobne – vďaka čomu si produktívnejší.

 

Nauč sa žiť s tým, že si ťa niektorí ľudia vymažú zo svojho života

Niekoho spoznáš. Je jedno, či je to dievča alebo chalan. Ste kamaráti, stretávate sa a všetko je ok. Potom sa niečo stane – alebo sa ani stať nemusí – a pre toho človeka zo dňa na deň prestaneš existovať. Nie ako známosť. Nie ako kamarát. Nie ako kontakt na Facebooku, Instagrame či Line. Pritom nevieš ani dôvod prečo, a zvyčajne sa ho ani nikdy nedozvieš.

Ak im chýbaš, zavolajú ti. Ak po tebe túžia, povedia ti to. Ak im na tebe záleží, dajú ti to najavo. A ak nie, nie sú hodní tvojho času. – neznámy autor

Daných ľudí sa neoplatí „naháňať“. Môžeš s odstupom času skúsiť naviazať kontakt, no ak stále vidíš z ich strany nezáujem, jednoducho ich aj ty vymaž zo svojho života a sústreď sa na ľudí, ktorí si teba a tvoju spoločnosť vážia.

Veľmi zaujímavý príbeh o dievčati, ktoré si ma vymazalo zo svojho života, bude taktiež súčasťou mojej digitálnej knižky Láska k Aziatkám.

 

Formovanie postavy je 70% strava, 30% cvičenie

To, že postava sa buduje v kuchyni a nie v posilňovni, som vedel už dávno. Doteraz som ale dôležitosť správneho stravovanie výrazne podceňoval.

Za posledných 9 mesiacov som si nie len vybudoval výrazne lepšiu postavu, ale aj získal výrazne väčšiu silu. Okrem toho, ako bonus, ľudia si teraz myslia, že som podstatne mladší ako v skutočnosti som.

Bohužiaľ, keďže nie som profesionálny športovec či bodybuilder, nemám možnosť a ani záujem venovať sa cvičeniu a strave celé dni.  Musím (a chcem) aj pracovať, a taktiež si užívať voľný čas a venovať sa svojim koníčkom a kamarátom.

Odjakživa som bol chudý. Mojim cieľom bolo nabrať na svaloch, nie na tuku. No na to, aby si nabral na váhe a hlavne na svaloch, musíš jesť podstatne viac ako si zvyknutý. U mňa je problém ten, že keď sa celý deň prejedám, nemám energiu na nič iné, a už vôbec nie na nejaké kreatívnu prácu – ktorá ma živí a napĺňa. Presne toto bolo v minulosti dôvodom, prečo bol môj progres relatívne pomalý. Síce som pravidelne cvičil, moje telo stále nemalo dostatok energie pre budovanie svalstva.

Riešením pre mňa bol doplnok výživy – gainer. Gainer, na rozdiel od čístého proteínu, obsahuje aj množstvo zdravých cukrov, ktoré sú pre zvyšovanie váhy nevyhnutné. Okrem toho, proteínov som jedol dostatok aj v normálnej strave, pretože som sa snažil jesť veľa vajec a prevažne kuracieho mäsa. Pre zvyšovanie príjmu sacharidov tu v Ázii často jem hlavne ryžu, banány a arašídové maslo. Mlieko a mliečne výrobky stále nekonzumujem, aj keď som sa pred viac ako dvomi rokmi rozhodol skoncovať s veganstvom.

Nehovorím, že teraz som majster na výživu či cvičenie. Iba popisujem to, čo pomohlo mne – ako večne chudému chalanovi, ktorí sa roky snažil nabrať na váhe a svaloch – konečne vyformovať svoju postavu do štádia, kedy ma chalani v posilňovni rešpektujú, a dievčatá v posteli volajú sexi. Samozrejme, moja cesta nie je ani zďaleka u konca. Cvičenie je pre mňa životný štýl, nie iba zábavka.

 

Nechoď do vzťahu pre tie nesprávne dôvody

Na Srí Lanke som spoznal dievča, s ktorým som sa neskôr dostal do vzťahu. Bohužiaľ to ale bolo pre nesprávne dôvody, čo mi došlo až neskoro, v Taipei, keď sme spolu bývali, potom, ako ona prišla za mnou, keď ukončila svoju 10-mesačnú cestu okolo sveta. Celý príbeh do detailov opäť rozpisujem v mojej knižke Láska k Aziatkám. Pointou pre tento článok je, že si treba veľmi dobre premyslieť vstup do akéhokoľvek nového vzťahu.

Zamysli sa nad tým, čo ťa motivuje k tomu mať vzťah. Nie vzťah s daným človekom, ale vzťah všeobecne. Možno sa cítiš osamelo a chceš niekoho, kto ti dá pocítiť, že si hodný lásky. Nesprávny dôvod. Možno preto, že nikto iný v tvojom okolí nie je a ty sa preto usadíš pre to maximum, ktoré ti je aktuálne dostupné. Nesprávny dôvod. Možno preto, že máš pocit, že ten druhý človek ťa urobí šťastným. Opäť nesprávny dôvod.

No možno romantický vzťah ani nepotrebuješ, ale je to prirodzený ďalší krok toho, ako sa vzťah medzi tebou a daným človekom vyvíja. A to je, verím, jediný správny dôvod preto ísť s niekým do romantického vzťahu. Vtedy, keď ani jeden z vás toho druhého nepotrebuje k tomu, aby bol šťastný alebo naplnený. Vtedy, keď obaja sú šťastní aj sami o sebe – iba vtedy môžu byť naozaj šťastní aj vo vzťahu.

 

Bonus: Krátke, zaujímavé fakty o Taiwane

Prvá kaviareň s mačkami (po anglicky „cat café“) na svete bola otvorená v roku 1998 v meste Taipei na Taiwane, nie v Japonsku, ako si mnohí myslia.

Bubble tea, v Ázii a Austrálii extrémne populárny nápoj, bol vymyslený v deväťdesiatych rokoch taktiež na Taiwane, v meste Taichung.

Na Taiwane je po celý rok častý výskyt zemetrasení (za posledný rok vyše 100), a v lete aj tajfúnov.

Taipei 101 bola svojho času najvyššie postavená budova na svete. Teraz je v poradí ôsma najvyššia, no stále jej patrí miesto jediného mrakodrapu na svete postaveného v oblasti s výskytom zemetrasení, no zároveň aj tajfúnov.

Instantná rezancová polievka bola vynájdená Taiwancom, ktorý emigroval do Japonska.

Taiwan je rozlohou menší ako Slovensko, no žije tam 4-krát toľko ľudí. Skoro celý ostrov nie je osídlený kvôli vysokým pohoriam, takže väčšina obyvateľov žije iba v niekoľkých veľkých mestách.

Taiwan má viac ako 160 pohorí vyšších ako 3000 metrov nad morom. Pritom je Taiwan malým ostrovom, ako píšem v predchádzajúcom bode.

Taiwan bohužiaľ stále nie je väčšinou krajín sveta uznaný ako samostatná nezávislá krajina, a oficiálne sa nazýva Čínskou republikou. Môže za to predovšetkým obrovský ekonomický tlak Číny na ostatné krajiny sveta, ktoré naznačovali, že by Taiwan mal byť uznaný ako nezávislá krajina. Samotní Taiwanci pritom majú silnú identitu a jednoznačne sa necítia byť súčasťou Číny.

 

Záver

Taiwan nie je dokonalý, tak ako nie je dokonalá žiadna krajina. Život sa mi tu ale páči na toľko, že som sa rozhodol o 2 mesiace vrátiť a žiť tu ešte o niečo dlhšie. Ako dlho? Netuším. Čas ukáže.

– Lubo Jurík, jún 2016, na letisku v Taipei a na rôznych miestach Filipín

 

Žil si na Taiwane? Aké sú tvoje dojmy? S čím z článku súhlasíš, a s čím nie? Napíš mi do diskusie pod článkom. Odpovedám na všetky komentáre.

Poznámka: Tento článok je veľkým zovšeobecňovaním. Samozrejme, keď hovorím o Taiwancoch, nemyslím tým každého jedného bez výnimky, ale myslím buď väčšinu, alebo dostatočné veľkú časť populácie alebo danej skupiny, o ktorej hovorím. Pokiaľ je tvoja skúsenosť iná, prosím podeľ sa o ňu so mnou a s ostatnými v komentári pod článkom.

---