Ľudské vzťahy sú komplikované. Každý sme iný a každý sa chováme inak. Každý z nás má iné priority a iné osobnostné vlastnosti. Preto nie je prekvapením, že mnohé vzťahy väčšiny z náš škrípu. Nerozumieš si so svojim otcom. Neustále sa hádaš so svojou matkou. Tvoj brat ťa stále vytáča. Lenže keď si prestaneš rozumieť s nejakým svojim kamarátom, jednoducho sa prestanete stretávať a je po probléme. Pri rodinných vzťahoch to ale nie je také jednoduché.
Čo s tým? Dajú sa napraviť pokazené rodinné vzťahy? Mám pre každého jedného z vás dobrú správu. Dajú. Nebude to jednoduché, ale je to možné. A spolu si ukážeme ako na to.
Kompletný návod na zlepšenie nefungujúcich rodinných vzťahov
Náš postup rozdelíme do niekoľkých krokov, ktorým sa budeme postupne venovať.
- Uvedom si, že máš problém.
- Daj si za úlohu daný problém vyriešiť.
- Pracuj na danom probléme až do jeho odstránenia.
Znie to jednoducho, že? Poďme sa na to pozrieť detailnejšie.
1. krok – Uvedom si, že máš problém
Keď nevieš, kam ideš, nikdy tam netrafíš.
Základom vyriešenia akéhokoľvek problému je uvedomiť si, že máš problém. Uvedomiť si, že niečo nefunguje tak, ako by malo. Pokiaľ si čítaš tento článok, podľa všetkého si uvedomuješ, že vzťahy v tvojej rodine nie sú dokonalé a že by sa mohli zlepšiť. Skvelé! Prvý krok máš za sebou.
2. krok – Daj si za úlohu daný problém vyriešiť
Toto je veľmi dôležitá časť riešenia akéhokoľvek problému. Možno vieš, že máš problém, ale pokiaľ sa ty sám nerozhodneš s tým problémom niečo urobiť, nič sa nezmení. Keď sa ti pokazí auto, tiež nečakáš, že sa opraví samé, že? Musíš vynaložiť určité úsilie a buď chybu napraviť sám, alebo ísť za odborníkom, ktorý daný problém odstráni. Odborníkom je v prípade pokazeného auta samozrejme automechanik alebo nejaký servis, v prípade pokazených vzťahov je to zvyčajne odborná pomoc psychológa.
Uh, oh, už vás počujem. Akonáhle sa niekde spomenie psychológ, každý hneď prevráti očami a povie, že nie je šialený. Ale pozor, je veľký rozdiel medzi psychológom a psychiatrom. Psychológ nepredpisuje žiadne lieky. Tie môže predpísať iba psychiater.
Ak si sa rozhodol, že chceš nejaký svoj nefungujúci rodinný vzťah napraviť, máš dve možnosti. Môžeš ísť vyhľadať odbornú pomoc (psychológa), alebo môžeš najskôr vyskúšať tipy popísané v tomto článku a psychológa si nechať ako záložný plán.
Už teda vieme, že máme problém, a rozhodli sme sa ho napraviť. Čo teraz? Prichádza na rad tretia, najťažšia časť riešenia nášho problému, a to daný problém začať reálne riešiť a pracovať na jeho odstránení.
3. krok – Pracuj na danom probléme až do jeho odstránenia
Vieš, že máš problém, a si odhodlaný napraviť ho. Teraz nastal tvoj čas a musíš konať. Teraz si preto prejdeme tie najčastejšie dôvody nefungujúcich rodinných vzťahov a ich riešenia.
Najčastejšie dôvody vzniku nefungujúcich rodinných vzťahov
- Málo komunikácie
- Domýšľavosť
- Málo prejavov lásky
- Neschopnosť odpustiť
- Háklivosť
1. Málo komunikácie
Ako som už písal, komunikácia je jednou z najdôležitejších častí dobre fungujúceho partnerského vzťahu. A to isté platí aj pre iné typy vzťahov, či už v rodine, s kamarátmi alebo v práci.
Keď k niekomu nie si úprimný a nezdôveríš sa so svojimi pocitmi, vzťah časom vychladne. Jedna strana nevie, čo si myslí druhá, a potom dochádza k domýšľavosti a predsudkom.
Komunikuj s otvorenou mysľou
Nesťažuj sa, ale komunikuj. Snaž sa pochopiť aj druhú stranu. Snaž sa pozrieť na daný problém alebo danú situáciu aj z jeho alebo jej strany. Najskôr sa snaž pochopiť, až potom sa môžeš snažiť vyjadriť svoj postoj alebo svoj názor a očakávať pochopenie aj z druhej strany.
2. Domýšľavosť
Keď nevieš, čo si ten druhý o tebe myslí, často si to domyslíš.
Treba uznať, naša myseľ je naozaj skvelá v dopĺňaní informácií, ktoré nemá. Vieš o tom, že náš mozog si domýšľa čo sa stane v neďalekej budúcnosti? To, čo vidíš svojimi očami, sa dostane do mozgu s určitým oneskorením. Preto keby náš mozog vydal povel na nejakú akciu až potom, keby si bol istý, čo sa stane, podľa všetkého by sme ako ľudstvo neprežili.
Keď sa niekto napríklad na teba zaženie palicou, tvoj mozog nemá na základe vizuálnych podnetov dostatok času na to rozhodnúť, či sa jedná o nebezpečnú situáciu, alebo nie. Stačí, že do mozgu príde iba niekoľko obrázkov toho, ako sa k tebe niečo zo strany blíži, tvoj mozog okamžite vydá povel k uhnutiu. Je to tiež dôvod toho, prečo môžeme pozerať filmy, ktorú sú vlastne iba obrázky púšťané v slede za sebou. Náš mozog si pohyb domyslí, aj keď medzi obrázkami vlastne žiadny pohyb neexistuje.
Mojou pointou je, že nikdy sa nedá vedieť o danej situácii všetko. Keď nevieme všetko, tak si zvyšok domyslíme. A to, čo si domyslíme, zvyčajne prichádza z nášho vnútra, ktoré, buďme k sebe úprimní, je u väčšiny z nás negatívne mysliace.
Ľudia sú všeobecne experti vo vymýšľaní si negatívnych dôvodov. Iba nedávno som čítal v knižke od jedného amerického psychiatra jeden krátky, no pritom veľmi výstižný príbeh, ktorý sa sem hodí.
Je rok 1920. Chlapík ide svojím Ford T v noci domov po malej, lokálnej ceste lesom, v čom sa mu auto pokazí. „Ah jaj. Som s pokazeným autom v strede lesa. Je hlboká noc. Na kilometre nikde nie je nič, iba stromy. Ostanem tu navždy“. V tom si všimne v diaľke malé svetlo. Začne kráčať a rozpráva si: „Určite to budú iba turisti v stane, tí mi nepomôžu“. Keď sa priblíži bližšie, všimne si, že je to obytný dom. „Ah. Určite nemajú rovnaký typ auta.“ V tom si na dvore všimne auto. Je to Ford T . „Jasné. Určite nikto nebude doma.“ V tom zbadá na druhom poschodí niekoho v okne. „Určite mi ten kľúč, ktorý potrebujem, nepožičajú“. V tom sa chlapík z okna ozve s tým, či niečo nepotrebuje. „Nechajte si váš sprostý kľúč!“
Negatívne myslenie má za následok aj negatívne domýšľanie si. Zamysli sa nad tým. Spomeň si, ako si reagoval, keď ti napríklad niekto neodpísal na tvoju správu. Aká bola tvoja reakcia? Bolo to „Určite má iba veľa práce.“ alebo „Zabudol.“ Alebo to bolo skôr niečo na štýl „Zase sa na mňa vykašľal.“ alebo „Už mu na mne nezáleží“.
Na tom, čo nám hovoria iní, záleží. A veľmi. Ale na tom, čo si hovoríme my sami, záleží úplne najviac.
Dáva vám to význam? Osobne verím tomu, že za mnohé problémy vo vzťahoch môže zo značnej časti negatívne myslenie a domýšľanie si. Ako to napraviť?
Prestaň myslieť negatívne a domýšľať si
- Začni si všímať, že myslíš negatívne a že si domýšľaš.
- Keď si všimneš, že si práve myslel negatívne, snaž sa pozrieť sa na daný problém z iného uhla. Nikdy to nie je také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Poznáš nejakú super-pozitívnu osobu? Predstav si, čo by ti v danej situácii povedala alebo ako by sa v danej situácii zachovala ona.
- Postupne si začneš uvedomovať, že si začal myslieť negatívne, a budeš schopný svoje myslenie zmeniť na pozitívne ešte predtým, ako ťa to negatívne myslenie negatívne ovplyvní.
- Časom si začneš všímať viac pozitívneho ako negatívneho, a tvoje negatívne myslenie sa pomaly vytratí.
3. Málo prejavov lásky
Keď ti na niekom záleží, musíš mu to dať najavo aspoň raz za čas. Zbytočne budeš mať niekoho rád a vážiť si ho, keď mu to nikdy nedáš najavo.
Už som to v jednom z mojich článkov spomínal, ale stojí za to spomenúť to znova. Osobné vzťahy sú ako bankový účet. Nemôžeš iba vyberať a vyberať bez toho, aby si vkladal, pretože akokoľvek veľký je tvoj účet, skôr či neskôr minieš všetko a neostane ti nič. Nemôžeš od druhých ľudí iba brať a brať a nič nedávať. Skôr či neskôr si daný človek všimne, že tvoj účet je v hlbokom mínuse, a pokiaľ doň nevložíš dostatočný počet prostriedkov v krátkom čase, tvoj vzťah s daným človekom zbankrotuje.
Je jedno, že si dospelý chlap a tvoje deti sú taktiež dospelé, občas im musíš dať najavo, že ti na nich záleží a že ich máš rád. Platí to aj opačne. Je jedno, či svoju mamku ľúbiš. Pokiaľ jej to dáš najavo iba 2 krát v roku, vždy na jej narodeniny a na Vianoce, ona bude vždy pochybovať. Najmä vtedy, keď sa dlhšie neozveš, alebo keď sa kvôli niečomu nezhodnete.
Daj najavo svoju lásku
Ak si z tohto článku zoberieš iba jednu vec, zober si toto. Choď a hneď teraz napíš alebo zavolaj niekomu, na kom ti záleží. Niekomu, komu si sa už dlhšie neozval. Síce na nich myslíš, ale oni o tom nevedia. Daj mi to najavo. Urobíš niekomu krajší deň a zároveň zlepšíš svoje osobné vzťahy s daným človekom. Nie je to ťažké.
Choď a urob to hneď teraz. Tento článok môžeš dočítať aj neskôr. A keď sa k nemu vrátiš, napíš do komentára pod článkom komu si sa ozval a aká bola ich reakcia.
4. Neschopnosť odpustiť
Nikto nie je dokonalý. Každý robí chyby. Tieto dve vety sú všeobecne známe. Každý z vás ich pozná. Lenže je dokázané, že to, čo je všeobecne známe, najčastejšie zabúdame.
Keď niekto z tvojej rodiny urobí niečo, čo ťa veľmi raní, je ťažké odpustiť. A niekedy naši rodičia alebo naše deti urobia niečo, čo sa, ako radi hovoríme, nedá odpustiť. Ale dá. Všetko sa dá. Len treba naozaj chcieť. Minulosť nás brzdí a prekáža nám v tom pozerať sa do budúcnosti s optimizmom a s úsmevom na tvári. Pokiaľ nie sme vyrovnaní so svojou minulosťou, nebudeme vyrovnaní ani v budúcnosti. O odpustení hovorí vo veľkom aj kresťanstvo, no ja som skôr zástancom budhistického pohľadu na vec.
Každý z nás má právo voľby
Nikto ťa nemôže raniť. Nikto ti nemôže ublížiť. Samozrejme nehovorím o tom, že ti niekto rozbije kameňom hlavu. Hovorím o psychickom ubližovaní. Prečo? Pretože každý z nás má právo voľby. Každý z nás si môže vybrať, ako sa rozhodne na daný moment alebo danú situáciu reagovať. Môže reagovať negatívne a hovoriť o sebe ako o chudákovi, ktorého daný človek nemá rád, alebo si môže povedať, že sa nič nedeje, že daný človek je aktuálne v situácii, v ktorej sa chová, ako sa chová, z nejakého dôvodu. Že si neuvedomuje to, že druhému ubližuje.
Každý z nás chce byť šťastný. To je cieľom každého jedného človeka. Takže sme svojim spôsobom všetci rovnakí. Rozdielni sme iba v tom, akým spôsobom sa snažíme dosiahnuť svoje šťastie. Niekto si myslí, že bude šťastný, keď bude mať milióny eur na účte. A preto okráda a podvádza každého, koho môže. Z čisto altruistického pohľadu sa na neho nemôžeme hnevať, keď nás podvedie, pretože iba túži po tom byť šťastný. A my tiež túžime byť šťastní, a tak sme v zásade rovnakí.
Chápem, že nie je jednoduché si prisvojiť tento princíp. Je to ale spôsob, akým sa vieme odstaviť od toho negatívneho, čo sa nám stane, a zamerať sa na to pozitívne. Myslím tak ja? Posúdenie nechám na teba. Každopádne je dobré si na to raz za čas spomenúť, pretože nám to môže pomôcť preniesť sa cez niečo, čo by nás inak trápilo roky.
Nauč sa odpúšťať
Niekomu niečo odpustiť neznamená, že mu povieš: „Áno, odpúšťam ti.“, no o mesiac či rok neskôr spomenieš tú istú situáciu znova. Toto robí veľmi veľa ľudí, no predovšetkým žien, ktoré sú z nejakého dôvodu schopné zapamätať si aj tie najmenšie detaily rozhovorov či situácií, ktoré sa stali pred mnohými rokmi. Keď raz niekomu niečo odpustíš, už by to nikdy nemalo negatívne ovplyvniť tvoje myslenie v budúcnosti. Inak si tomu človeku naozaj neodpustil.
5. Háklivosť
Háklivosť je veľmi častá pri mnohoročných vzťahoch, kde obe strany poznajú jeden druhého naozaj do detailov. Ako som už spomínal, nikto nie je dokonalý, a každý sme iný. Preto je úplne normálne, že sa nám na druhom človeku nebude páčiť úplne všetko. A keďže sa nám nebude páčiť úplne všetko, znamená to, že sa nám niečo nepáči. Problém nastáva vtedy, keď to, čo sa nám nepáči, sa nám deje opakovane a dlhodobo. Vtedy začneme byť na to hákliví.
Čo je to háklivosť
Háklivosť je, keď na nejakú situáciu zareaguješ prudkejšie alebo agresívnejšie ako osoba, ktorej sa daná situácia ešte nikdy predtým nestala a teraz sa stala iba po prvý krát.
Keď ti napríklad tvoj priateľ často neodpovie na správu v priebehu niekoľkých hodín, môžeš na to byť háklivá a keď sa to stane znova, svojmu priateľovi to dáš jasne najavo nahnevaným telefonátom alebo správou. „Na tom ale nie je nič zlé“, možno si povieš. „Veď mi robí stále to isté, a to aj napriek tomu, že vie, že mi to prekáža.“ Áno, je to časť problému. Ale druhou a rovnako veľkou časťou problému je tvoja háklivosť.
Aký je problém s háklivosťou?
Taký, že aj napriek tomu, že sa daná situácia, na ktorú si háklivá, nestala už niekoľko mesiacov, ak sa stane znovu, zareaguješ úplne rovnako, akoby sa stala naposledy včera. Toto je veľmi dôležité. Tvoja háklivosť v tomto prípade nahnevá druhú stranu, tvojho priateľa, pretože sa už niekoľko mesiacov veľmi snažil a dával si pozor. Áno, stalo sa mu to znova, ale tvoja reakcia bola v jeho očiach prehnan.
Záver
Nikto nie je dokonalý, a nikto nie je rovnaký ako ty. Preto je normálne a logické očakávať, že ostatní nebudú konať alebo sa správať úplne rovnako, ako sa správame my. A úprimne, ak by existoval niekto úplne rovnaký ako my, podľa všetkého by nám taktiež pekne liezol na nervy.
Uvedom si, že tvoja rodina nie je dokonalá, ale tak to má byť, a je to v poriadku. Uvedom si, že páčiť sa ti nemusí úplne všetko, a to je v poriadku. Nauč sa tolerovať, menej sa sťažuj, a menej od druhých očakávaj. Neber všetko osobne, a keď nepoznáš celú skutočnosť, nedomýšľaj si. Mysli pozitívne a ver v to, že druhí sú dobrí a nechcú ti zle. Na všetko sa pozeraj z pozitívnej stránky. Nesnaž sa zmeniť druhých, ale buď im pozitívnym príkladom. Ukáž im, aké je to nezištne ľúbiť. Keď to urobíš, nie len že ty sám budeš šťastnejší, ale aj tvoje rodinné vzťahy sa postupne zlepšia, čo opäť urobí ešte šťastnejším nie len teba, ale aj ostatných členov tvojej rodiny.
– Lubo Jurík, 30.1.2016 v Taipei, Taiwan
Poznámka: Úvodná fotografia je iba ilustračná.
Slovo máš ty
Mal si v rodine nejaké problémy s nefungujúcimi vzťahmi a podarilo sa ti ich vyriešiť? Ako? Podeľ sa s nami v komentári nižšie.
V rámci schopnosti riešiť veci, ktoré si popísal, je dôležitá jedna zásadná vec. Skôr ako začneš riešiť vzťahy, musíš dať do poriadku seba a ten bordel, čo máš v hlave nahromadený rokmi. Prvým predpokladom úspešného riešenia vzťahov je sebaprijatie. Ako chceš riešiť vzťahy s inými, ak nedokážeš žiť sám so sebou? Najskôr musíš odpustiť sebe. Až potom dokážeš odpustiť inỷm. Musíš byť k sebe úprimný. A to doslova brutálne. Ak chceš vedieť prijať nedostatky inỷch a byť ich schopný prijať, potrebuješ prijať samého seba. To sa dá len cez zásadnú úprimnosť. Ak zistíš kto si, pochopíš, prečo ti vadia iní.… Celý komentár »
Skvele doplnenie, Eduard! Na sebe samom treba pracovat neustale.
Dotkol si sa dosť náročnej problematiky, vzťahy v rodine sú asi tie najkomplikovanejšie alebo rovnako komplikované ako vzťahy partnerské. Myslím, že ideálna či dokonalá rodina neexistuje, v každej sa niečo nájde. V našej rodine sa toho už postávalo, asi ako v každej a jedna udalosť lepšia ako druhá, ale čo sa mi páči, je fakt, že aj keď sme možno zo začiatku riešili danú vec s krikom a hádkou, nakoniec všetci pochopili, že tadiaľ cesta nevedie a snažili sme sa o zmier a podarilo sa, už neraz. Hnevať sa nemá fakt zmysel, áno, sme veriaci, takže určite aj to hrá… Celý komentár »
Ahoj Janka. Mas pravdu. Dokonala rodina ci vztah neexistuje. Thumbs up za splnenu ulohu! Tesim sa :)