Je zaujímavé, že som najviac dobrosrdečný práve vtedy, keď mám ja sám najmenej peňazí. Pomôcť miestnym a hlavne bezdomovcom sa snažím vždy, keď sa mi naskytne príležitosť. Ak mám ale ja sám v danom období menší problém s peniazmi (napríklad moji klienti meškajú s platbami) a mám v peňaženke posledné eurá v lokálnej mene, pomôžem ešte viac ako inokedy, a ešte lepšie sa potom cítim. Vtedy si totiž veľmi dobre uvedomím, aké sú peniaze v dnešnom svete dôležité a aké náročné je žiť bez nich. Vážim si aj to málo, čo mám, keď vidím, že niekto nemá úplne nič a nevie s tým nič urobiť.
Busan v Južnej Kórei
Je upršané daždivé leto v Busane v Južnej Kórei. Je tesne po polnoci a idem domov zo stretnutia s kamarátmi. Neďaleko môjho domu leží a spí na autobusovej zastávke bezdomovec. Vonku prší a je celkom chladno, a on nemá ani topánky. Po 3 krokoch sa zastavím, otočím, vrátim späť a dávam mu do vrecka v bunde peniaze.
Nepamätám si, koľko to bolo, ale viem, že to nebolo málo. Boli to všetky peniaze, čo som v tom momente mal. Pamätám si iba to, ako som si hovoril, že je to veľa peňazí a že na druhý deň to budem možno ľutovať. V ten večer som totiž išiel domov trochu ovplyvnený alkoholickými nápojmi, ako je pri kórejskom životnom štýle celkom bežné. Na druhý deň som ale nič neľutoval. Bol som rád, že som urobil to, čo som urobil, a spomenul som si na to vždy, keď som išiel okolo danej zastávky. Bola to relatívne veľká suma peňazí, ale z dlhodobého hľadiska úplne irelevantná. Jemu dané peniaze nie len zdvihli hneď z rána náladu, ale taktiež mu zaplatili stravu na deň či dva.
Kuala Lumpur v Malajzii
Je horúce leto v meste Kuala Lumpur v Malajzii. S kamarátkou, s ktorou som v tom období randil, sme niekoľko krát prešli okolo bezdomovca, ktorý často na tom istom mieste so sklonenou hlavou žobral. Potom, ako sme ho videli možno tretí krát, ma to začalo hnevať. Chcel som pomôcť.
Nancy som povedal, aby sme mu cestou naspäť kúpili horúcu večeru z reštaurácie. Jej sa nápad veľmi zapáčil a tak sme tak aj urobili a v reštaurácie sme objednali jedlo so sebou. Keď sme ale prišli na miesto, kde sme ho predtým videli, už tam nebol. Boli sme s Nancy sklamaní a smutní. Nenašli sme ho.
O niekoľko týždňov neskôr sa nám na neho podarilo natrafiť na tom istom mieste znova. Neváhali sme ani chvíľu a ihneď sme mu objednali čerstvý obed aj s ovocným džúsom v neďalekej reštaurácii. Tento krát na danom mieste stále bol. Keď mu Nancy podala jedlo, niekoľko krát jej poďakoval, ale ani sa na ňu nepozrel. Hanbil za to, že musí žobrať. Kto vie, aký bol jeho život predtým, ako sa stal bezdomovcom.
Taipei v Taiwane
Je upršaná zima v meste Taipei v Taiwane. Je 10 hodín večer a s kamarátkou ideme smerom na stanicu metra, keď zbadám na ulici na lavičke spať bezdomovca v pršiplášti. Vonku prší a je možno 12 stupňov. Opäť sa po pár metroch zastavujem, vraciam a dávam mu 100 taiwanských dolárov. On spí a o mojom dare nevie. Verím ale, že ho ráno dané peniaze určite potešili.
Je marec, no v meste Taipei je stále zima a stále prší. Nič nové. V mestskej časti Ximen čakám na kamarátku. V tom si všimnem bezdomovca ležiaceho v pršiplášti na zemi, žobrajúceho o drobné. Okolo sú desiatky a desiatky ľudí, no väčšina ho úplne ignoruje. Neváham a dávam mu s úsmevom na tvári 100 taiwanských dolárov. Dávať mu iba drobné mi totiž príde naozaj málo. Ja sa mám kde schovať, keď prší. On nie. Moja 100-dolárová bankovka sa v danej nádobe medzi všetkými tými mincami vyníma a inšpiruje aj ostatných k tomu, aby mu dávali väčšie sumy. Iba desiatky sekúnd po mne mu dalo 100 dolárov aj jedno dievča. Cítim zadosťučinenie.
Záver
Ja jednoduché všímať si iba tých, ktorí majú toho viac ako ty. Je jednoduché byť smutný či naštvaný z toho, že niekto iný má to, čo ty chceš, ale nemôžeš mať. Čo nie je jednoduché, je uvedomiť si, že aj ty sám si na tom omnoho lepšie ako väčšina ľudí na tomto svete. Tento článok si čítaš na svojom laptope alebo smartfóne. Podľa všetkého si niekde v suchu a teple. Mnoho, mnoho ľudí takýto luxus nemá. Preto keď môžeš, pomôž. Nech si kdekoľvek. Aj to málo, čo urobíš, danému človeku pomôže. Zároveň, tvoj dobrý skutok aj tebe zlepší deň a postupne ťa spraví lepším človekom.
Buď tým, ktorý inšpiruje ostatných k tomu urobiť nejaký dobrý skutok. Tak ako som ja inšpiroval Nancy, ktorá potom, ako som z Kuala Lumpur odišiel, išla a sama od seba kúpila tomu istému bezdomovcovi jedlo a prehovorila s ním pár slov. Ja som jej nepovedal, že to má urobiť. Ona išla a urobila to sama od seba, pretože ju k tomu môj čin inšpiroval.
Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete. Začať môžeš ešte dnes.
– Lubo Jurík, 15. marca 2016 v Taipei, Taiwan
Tento článok vznikol na podnet Ivany Grešlíkovej, ktorá sa tejto téme venovala vo svojom článku 15 slovenských a českých cestovateľov pomáha miestnym vo svete, do ktorého som prispel svojou časťou aj ja.
A čo ty?
Pomohol si niekedy niekomu, či už doma na Slovensku, alebo v zahraničí? Ako? Pochváľ sa v komentári pod článkom a inšpiruj aj ostatných.
