Sedím na letisku a čakám na nástup do lietadla z Taipei do Bangkoku. Prechádza okolo mňa mladá Aziatka. „Je pekná, ale má tučné nohy. Mala by začať cvičiť.“ Predo mnou sedí starší beloch s pupkom a plešinou. Spoločnosť mu robí mladšia Thajka v sexi oblečení. „Určite je s ním iba kvôli prachom.“ Okolo prechádzajú ďalšie dve dievčatá z Taiwanu. „Sú úplne dogabané. Ako sa tak môžu obliecť? To nemajú žiadny vkus?“ V tom si uvedomujem, že mi je zima. „Debilná klimatizácia. Prečo je na letiskách vždy tak chladno?“ Z reproduktorov sa ozýva mužský hlas. Môj let bude meškať ďalších 30 minút. „Skvelé. Prečo každý môj let mešká?“

Bohužiaľ, presne takto nejako vyzeral môj život posledných niekoľko mesiacov. Viackrát som si uvedomil, že som podstatne negatívnejší ako som býval, no nevedel som prečo, a nevedel som ako to zmeniť. Teraz už viem oboje.

Na Taiwane som žil spolu 12 mesiacov. Medzitým som bol iba na 6 týždňov doma na Slovensku a necelý týždeň v Ríme. Na Taiwane som si na moje negatívne myslenie tak nejako zvykol. Keď som doma na Slovensku, skoro vždy nadávam a frflem, a tak mi to tiež neprišlo extra výnimočné. Až v Thajsku som si však uvedomil, že mám skutočný problém.

Do Thajska som sa totiž vrátil po 1,5 roku, a do mesta Chiang Mai až po vyše 2,5 roku. V Thajsku som však bol vždy šťastný, tak prečo teraz nie som? Chiang Mai som miloval, tak prečo na tak veľa vecí stále nadávam?

„Thajci sa neusmievajú tak veľmi ako voľakedy.“

„Je tu omnoho viac turistov ako v minulosti.“

„Thajky nie sú také pekné ako Taiwanky či Kórejky.“

Keď ma taxikár v Bangkoku oklamal, skoro som vybuchol od zlosti. Potom som nerobil nič iné, iba sa na to sťažoval každému, komu som mohol. V minulosti by som to neurobil. Jednoducho by som sa nad tým pousmial a išiel ďalej.

Čo sa to so mnou stalo? Prečo odrazu na všetkom vidím to zlé, a to pozitívne prehliadam?

 

Udalosti, ktoré preprogramovali moje myslenie

A potom mi to došlo. Prestal som veriť v dobro ľudí. Dokonca aj v Manifeste tohto blogu píšem, že verím v dobro ľudí. Že verím tomu, že vo svojej podstate sú všetci ľudia dobrí. Bohužiaľ, niekde na mojej životnej ceste som v to prestal veriť. A práve som si uvedomil, kedy sa tak stalo.

 

Zažil som rasistický útok v nočnom klube

Mojou najväčšou negatívnou udalosťou za posledné roky bolo, keď ma v nočnom klube na Taiwane nejaký taiwanskí gangstri bodli dvakrát nožom do stehna iba preto, že som sa ako cudzinec zabával s lokálnymi dievčatami. Ak ste čítali môj článok, viete, že som danú situáciu zobral extrémne pozitívne. Vtedy som totiž ešte stále myslel pozitívne. To, čo som sa dozvedel neskôr, však moje myslenie nasmerovalo do tých najväčších hlbín.

Vďaka incidentu, ktorý sa mi stal, som sa dozvedel o veciach, o ktorých som predtým ani len netušil. Mnoho chalanov na Taiwane nenávidí cudzincov a predovšetkým belochov, pretože majú pocit, že my im kradneme ženy. Oni vôbec nerozumejú tomu, že taiwanské dievčatá majú na výber. Ony si môžu vybrať toho, koho chcú. A vyberajú si cudzincov v prvom rade preto, lebo sa im nepáči ako sa ku nim chovajú taiwanskí muži. Tí tomu však nedokážu pochopiť a tak všetky negatívne emócie hádžu na belochov z Európy a Ameriky.

Okrem toho, že sú na cudzincov hákliví taiwanskí muži, tieto negatívne emócie často prenášajú aj na svoje priateľky a kamarátky. Preto majú negatívnu mienku o cudzincoch aj niektoré ženy – predovšetkým tie, ktoré nevedia po anglicky a so žiadnym cudzincom sa nikdy ani nerozprávali.

Taiwanské dievčatá si vyberajú cudzincov v prvom rade preto, lebo sa im nepáči, ako sa ku nim chovajú taiwanskí muži.

Mnoho dievčat na Taiwane, ktorým sa cudzinci páčia, pre zmenu nemá problém sa s nimi vyspať aj na prvom rande, či ísť ku nim domov priamo z baru či nočného klubu. Bohužiaľ, práve vďaka tomu sa z Taiwanu za posledné roky stalo druhé Thajsko, kam chodia chlapi za jednoduchým nezáväzným sexom. Problém je ten, že Taiwanky často krát nechcú iba sex na jednu noc. Chcú vzťah. Chcú priateľa. Lenže mnoho cudzincov – a hlavne tí, ktorí sú v Taiwane iba dočasne – dievčatá iba oblbnú či im doslova klamú, aby sa im dostali do nohavičiek. Tieto dievčatá potom skončia so zlomeným srdcom, a keď o tom povedia svojim kamarátkam či kamarátom, vznikne z toho jedna obrovská fáma: „Všetci cudzinci na Taiwane sú svine, ktoré sa chcú s tebou iba vyspať a už ti nikdy nezavolajú.“

Poznámka: O randení s dievčatami z Taiwanu a o taiwanskom „trojuholníku lásky“ píšem detailne v mojej knižke Láska k Aziatkám, ktorú práve dokončujem a dostupná bude už čoskoro.

 

Získal som nenávistné komentáre

Iba krátko pred incidentom v nočnom klube som pracoval na prekonávaní svojho strachu z toho, čo si o mne myslia iní ľudia. Svoju cestu som popísal v článku Ako sa zbaviť strachu z toho, čo si o tebe myslia ostatní. Keď som však tento článok publikoval v angličtine na anglickej verzii môjho blogu, niekoľko ľudí mi napísalo negatívne komentáre.

Iní cudzinci žijúci na Taiwane ma súdili za to, že v cudzej krajine negatívne reprezentujem nie len svoju krajinu, ale aj celú svoju rasu. Ďalší ma zase brali ako príklad „hlúpych cudzincov, ktorí si myslia, že si môžu robiť, čo sa im zachce“.

Vďaka môjmu článku a incidentu z nočného klubu som sa dozvedel, že Taiwanci veľmi radi riešia všetkých naokolo, a to o to viac, ak sa jedná o cudzincov. Keď ako beloch žiješ na Taiwane, všimneš si, že sa po tebe ľudia pozerajú. Dovtedy mi však ani len nenapadlo, že sa na mňa pozerajú preto, aby ma súdili.

 

Spoznal som otvorený rasizmus na Taiwane

Krátko po napadnutí v nočnom klube som sa náhodou dostal k tomuto 7-minútovému videu (článok v angličtine). V ňom jeden Taiwanec v taipeiskom metre najskôr nasleduje jeden taiwansko-americký párik, no neskôr im začne hnusne nadávať. Ten Američan, ktorý na Taiwane žije už 7 rokov, s ním argumentuje v plynulej mandarínčine, zatiaľ čo ten Taiwanec nadáva jemu, aj jeho taiwanskej priateľke. Ona je „kur#a a mala by sa hanbiť za to, že randí s belochom“, a on je ** a *# a milión iných nadávok, a mal by „vypadnúť z ich krajiny“.

 

Na webe Taiwan Explorer bol publikovaný veľmi dobrý článok s názvom „Vysvetlenie nárastu nenávisti voči cudzincom na Taiwane“. Ten článok bol neskôr z webu stiahnutý (môžete si domyslieť prečo), no ja som si ho našťastie vtedy uložil a tak si ho teraz môžete prečítať (v angličtine). Na ich webe je stále dostupný aj článok o pesničke a hudobnom videoklipe (v angličtine), ktorý v nedávnej minulosti vytvorila jedna taiwanská hudobná skupina. V ňom otvorene hanobí belochov, Kórejcov či černochov, no taktiež taiwanské ženy, ktoré s týmito cudzincami randia.

 

V decembri 2016 sa dokonca skupinka študentov na jednej taiwanskej strednej škole počas „cosplay“ podujatia (niečo ako maškarný bál či Halloween, kedy sa ľudia prezliekajú do rôznych kostýmov) obliekla za nacistov. Taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen v odpovedi na tento incident (v angličtine) povedala: „Zanedbávame prípady diskriminácie a predsudkov v našom každodennom živote, a zlyhali sme v učení našich mladých, čo by sa mali naučiť z histórie a potlačovania ľudských práv štátom.“ Sama prezidentka teda priznala, že rasizmus je v Taiwane skutočným problémom.

 

Je náročné veriť v dobro ľudí, keď vieš, že sa musíš správať tak, aby si sa im páčil, inak ťa budú „riešiť“. Keď som predtým žil v Thajsku, ľudia sa na mňa síce často pozerali, no skoro vždy sa usmiali alebo ma pozdravili. V Južnej Kórei to bolo to isté. Na Filipínach či na Srí Lanke to isté. Na Taiwane, respektíve minimálne v Taipei, sa však na teba ľudia pozerajú, no zvyčajne sa neusmejú. Potom je veľmi jednoduché si domyslieť, že si o tebe myslia niečo negatívne.

Možno som urobil chybu, že som žil v hlavnom meste Taiwanu. Ani Bangkok nemám rád a ľudia sú tam všeobecne omnoho menej priateľskí ako v iných častiach Thajska. V Kuala Lumpur, hlavnom meste Malajzie, som sa tiež necítil nejako extra vítaní. V Busane, druhom najväčšom meste Južnej Kórei, som to však miloval a ľudia boli ku mne vždy veľmi priateľskí.

 

Mal som problémy s letenkami a prišiel som zbytočne o peniaze

Môj let z Filipín na Slovensko bol iba niekoľkohodín pred odletom zrušený kvôli teroristickým útokom na Istanbulskom letisku, na ktorom som mal mať medzipristátie. Nebudem vás zaťažovať detailmi, pretože nie sú podstatné. Tento incident mi však spôsobil mnoho stresu, no predovšetkým ma pripravil o 350 eur, ktoré by som inak neutratil.

 

Mal som negatívne skúsenosti s dievčatami a niekoľkokrát zlomené srdce

Ďalších niekoľko sto eur som utratil, keď som išiel zbytočne na 6 dní do Ríma za jedným dievčaťom. Po lete na Slovensku som sa vrátil späť na Taiwan, aby som krátko na to opäť skončil so zlomeným srdcom.

Poznámka: Oba tieto príbehy detailne popisujem v mojej knižke Láska k Aziatkám.

 

Uvedomil som si, že som pokazený, ale neviem, ako sa napraviť

Na Taiwane som veľa čítal. Zaujímala ma predovšetkým psychológia a medziľudské vzťahy. A práve vďaka niekoľkým knihám som si uvedomil, že som pokazený. Že moja negatívna minulosť ovplyvňuje moje správanie a to negatívne ovplyvňuje môj život. Nevedel som však, ako sa napraviť, čo ma opäť deprimovalo.

 

Mal som problémy s firmou a finančné komplikácie

Jednou z najväčších chýb, ktorú som za posledné roky urobil bolo, že som zrušil svoju živnosť a založil si spoločnosť s ručením obmedzeným. Niekoľko mojich kamarátov – podnikateľov mi v tej dobe odporúčalo sro, pretože sa tak dá čiastočne vyhnúť plateniu drahého zdravotného a sociálneho poistenia. To je síce pravda, ale sro má jeden podstatne väčší problém – ako vybrať z firmy peniaze bez toho, aby si musel platiť šialene vysoké dane. Typické kamenné firmy s tým veľký problém nemajú, no ak nemáš kamennú predajňu, v podnikaní nepoužívaš auto, a celé tvoje podnikanie je online, je to omnoho komplikovanejšie.

Ak nemáš kamennú predajňu, v podnikaní nepoužívaš auto a celé tvoje podnikanie je online, vybrať peniaze z sro je omnoho komplikovanejšie.

Ďalšou veľkou nevýhodou sro pre malé podnikanie je fakt, že správa sro je mnoho, mnohonásobne náročnejšia ako živnosť. Vypĺňať neustále nejaké formuláre a podávať všelijaké správy nenávidím. Áno, mnoho z toho robí účtovník, ale ten tiež nemôže urobiť všetko sám. Okrem toho, niekto ho musí zaplatiť, a ten niekto si ty.

V skratke, sro mi skomplikovala život, spôsobila mi mnoho stresu a znížila moje reálne osobné príjmy.

 

Dostal som negatívne komentáre na môj online kurz

V novembri 2016 som sa rozhodol prvýkrát môj kurz Zarábaj Ako Pán™ zlacniť. Urobil som vianočnú 50% zľavu a začal môj kurz reklamovať na Facebooku. Získal som mnoho predajov a zarobil celkom slušne. Čo som však nečakal boli negatívne, výsmešné či doslova nenávistné komentáre.

 

Už skoro 4 roky zadarmo publikujem články tu na mojom blogu. Je to zadarmo, takže vtedy je všetko v poriadku. Ako náhle ale človek dá na svoje vedomosti cenovku, už je zrazu „ojebávač“, ktorý „zarába na ľuďoch“.

Viem, poviete si, že to sú hateri a nemal by som ich riešiť. Ono to však nie je také jednoduché, ako sa zdá. Tie komentáre mi nedali spávať. Nikdy som nikomu nesľuboval, že z neho urobím milionára. Zarábať „ako pán“ neznamená zarábať veľa. Zarábať ako pán vždy znamenalo zarábať štýlovo – z domu, kaviarne či z tropického ostrova. Pre mňa byť „pán“ neznamená byť bohatý. Znamená to byť slobodný. To ale iba ťažko vysvetlíš niekomu, koho hlavnou motiváciou v živote sú peniaze.

Tie komentáre sa mi však zarývali pod kožu. Kto som ja, že učím iných, ako zarábať cez internet? Väčšinu mojich príjmov tvorí práca pre klientov. Okrem toho v poslednej dobe ani veľa nezarábam. Určite menej ako priemerný programátor či grafik sediaci v štúdiu niekde na Slovensku. Ako môžem pomáhať iným stať sa úspešnými, keď ja sám úspešný nie som?

 

Čo to všetko spôsobilo

Všetky tieto moje negatívne skúsenosti spôsobili to, čo som popísal v úvode tohto článku. Že som všetko začal vidieť negatívne. Doslova som skenoval svoje okolie a negatívne veci vyhľadával, aby som sa na ne potom mohol sťažovať. Buď sám sebe, alebo ľudom z môjho okolia.

A teraz si predstav, že máš svoj vlastný blog o pozitívnom myslení a prekonávaní samého seba. Poznajú ťa tisíce ľudí. Mnohí z nich ťa vidia ako úspešného človeka a berú ťa ako inšpiráciu. A ty? Ty máš už týždne depresie a na všetko nadávaš.

Tvrdo pracuješ na projekte, ktorým chceš pomôcť iným dosiahnuť úspech, no ktorý veríš pomôže aj tebe stať sa finančne nezávislým. Tvrdo pracuješ už 1,5 roka, no stále nie si tam, kde chceš byť. Stále máš obavy z toho, či budeš mať dostatok peňazí aj na nasledujúci mesiac.

Predstav si, ako sa asi cítiš?

Možno aj preto som v roku 2016 publikoval na tomto blogu iba 9 článkov. Jednoducho som vám nemal čo povedať. Ako totiž môže človek v depresii radiť ostatným ako žiť viac pozitívne?

 

Ako som svoje negatívne myšlienky opäť premenil na pozitívne

Nie som bohatý, no na tom nezáleží. Moje kurzy majú stále veľkú pridanú hodnotu

Áno, aktuálne veľa nezarábam. Ako som spomínal vyššie, založenie sro bolo v mojom prípade chybou, za ktorú platím doteraz. Za posledného 1,5 roka som však venoval presne 629 hodín svojho času práci na kurze Zarábaj Ako Pán™.

Za posledný rok som tiež 188 hodín pracoval na svojej knižke Láska k Aziatkám. To je ďalších 188 hodín, ktoré som odpracoval, ale ktoré mi doteraz nepriniesli ani euro. Písaním článkov a inou prácou na projekte Sám Sebe Pán™ som za posledné 2 roky strávil 240 hodín, a odpovedaním na vaše emaily či Facebook správy som strávil ďalších 53 hodín. A to ešte nepočítam všetky ostatné projekty, na ktorých som za posledné 2 roky pracoval.

Ak sa vám nechce počítať, uľahčím vám to – za posledné 2 roky som strávil 481 hodín prácou, ktorú som nemal zaplatenú. Kurzy Zarábaj Ako Pán™ mi niečo zarobili, ale ani zďaleka nie toľko, koľko by som zarobil, ak by som ten čas vyfakturoval klientom.

Poznámka: O tom koľko presne som zarobil predajom kurzov Zarábaj Ako Pán™ som nedávno publikoval samostatný článok.

 

Nie je však podstatné to, čo si o mne či mojich kurzoch myslí niekto, kto podľa všetkého ani len neklikol na odkaz danej reklamy a ani len si neprečítal moju predajnú stránku. Čo je podstatné a na čom záleží je, že sú s mojimi kurzami spokojní samotní členovia. A tí spokojní sú. Aktuálne mám v kurze už 92 ľudí, no doteraz ani jeden z nich nepožiadal o vrátenie peňazí. Namiesto toho dostávam pozitívne referencie ako napríklad tieto:

Poznámka: Viac referencií nájdete na predajnej stránke kurzu Zarábaj Ako Pán™.

 

V roku 2017 zruším sro a znovu otvorím svoju živnosť, čím výrazne zjednoduším správu svojej firmy a znížim množstvo stresu vo svojom živote

So slovenskou sro bojujem už tretí rok a už ma to skutočne nebaví. Momentálne najjednoduchším riešením pre mňa je sro zrušiť a založiť si živnosť. Ak mi v budúcnosti živnosť nebude stačiť alebo vyhovovať, založím si firmu mimo Slovenska – v nejakej krajine, kde nevládne byrokracia a sebecké záujmy tých na vrchole, ale zdravý rozum.

Spoločnosť s ručením obmedzeným som okrem toho zakladal predovšetkým kvôli finančným výhodám. Čo mi však vtedy ušlo je, že menej stresu je vždy lepšie ako viac peňazí. Okrem toho, ako som už písal vyššie, sro mi v mojom prípade nepriniesla ani len viac peňazí – iba množstvo starostí a stresu navyše.

Menej stresu je vždy lepšie ako viac peňazí.

 

Aj napriek tomu, že ja sám som v kríze, stále som schopný poradiť a pomôcť iným

Aj napriek tomu, že na blogu som vám nemal moc čo povedať, vždy som odpísal na každý jeden váš email či každú jednu vašu správu na Facebooku. A vždy som sa snažil pomôcť najlepšie ako som vedel. Nič ma nepoteší viac ako ďakovná odpoveď od človeka, ktorému som odpísal na email, a ktorý mi je za danú odpoveď vďačný. Ja sám som bol v depresii, no cez email som pomohol iným postaviť sa znovu na nohy, nech už sa im v živote stalo čokoľvek.

 

Vyhľadávam to pozitívne

Začal som opäť praktizovať vďačnosť. Začal som si viac všímať to, čo sa mi za daný deň podarilo. To, čo sa mi páčilo. To, čo mi vyčarovalo na tvári úsmev. A to, čo sa mi nepáčilo, nad tým som sa jednoducho pousmial. Na začiatku to bolo náročné, ale postupne som začal opäť vidieť svoj pohár poloplný, a nie poloprázdny.

V živote vždy nájdeš to, čo hľadáš. Ak si myslíš, že všetci ľudia sú podlí, budeš aj takých ľudí stretávať. Ak svojej priateľke nedôveruješ a neustále premýšľaš nad tým, že ťa podvádza, ver mi, skôr či neskôr sa tak naozaj stane. Život ti dá to, čo si vypýtaš. Nie to, čo si pýtaš slovne a vedome, ale to, čo si pýtaš svojim podvedomím. Svojím myslením. Preto si daj veľký pozor na to, čo od života žiadaš.

Život ti dá to, čo si vypýtaš, preto si daj veľký pozor na to, čo od neho žiadaš.

 

Záver

Dnes sa cítim podstatne lepšie ako pred niekoľkými mesiacmi. Stále som ďaleko od toho, aby som si mohol povedať, že som stopercentný optimista a nič mi nespôsobí stres, no pracujem na tom. A práve táto moja kríza ma inšpirovala k tomu vytvoriť online kurz, ktorý pomôže dostať sa z depresie a negatívnych myšlienok aj iným. Program, ktorý ľuďom umožní žiť šťastnejší život. Na programe ešte len pracujem a sám ho testujem, no verím, že bude stáť za to, pretože bude vychádzať z mojich osobných skúseností, a nie iba z článkov či videí z internetu.

Mal by si o daný kurz záujem? Čo konkrétne by som v ňom určite nemal vynechať? Napíš mi do komentárov pod článkom.

– Lubo Jurík, 30. januára 2017, v Chiang Mai v Thajsku