Prečo som po 4 mesiacoch vegánstva opäť začal jesť mäso + čo som sa naučil

Toto je článok, ktorý sa mi píše asi najťažšie zo všetkých, ktoré som doteraz napísal. Keďže som napísal článok o tom, prečo som sa stal vegánom, tak by som po správnosti mal napísať aj moje dôvody pre opustenie tohto typu stravovania.

Poznámka: V celom článku sú poumiestňované fotografie mnou robených vegánskych jedál.

Väčšina z vás vie, ako som sa dostal k vegánstvu a prečo som sa rozhodol v tom pokračovať. Teraz vám napíšem dôvody, prečo som sa rozhodol opäť začať jesť mäso – aj keď mlieku a vajciam sa zatiaľ relatívne úspešne vyhýbam.

Ako prebiehali moje 4 mesiace vegánstva

O zdravé stravovanie som sa zaujímal naozaj „naplno“. Čítal som kopy článkov a pozeral množstvá videí, ktoré hovorili o benefitoch vegetariánstva (neje sa mäso), vegánstva (nejedia sa žiadne živočíšne výrobky) či dokonca vitariánstva (neje sa žiadna varená strava). Naučil som sa toho mnoho o ľudskom tele, trávení, získavaní energie, vitamínov a minerálov z potravy, ale taktiež aj o nechutných praktikách potravinárskeho priemyslu a o hroznom zaobchádzaní so zvieratami. Mnohé z týchto informácií ma držali pri tom zostať vegánom – a ja som to chcel naozaj veľmi (opýtajte sa mojej rodiny alebo priateľov).

Po celé 4 mesiace som si nakupoval a varil sám a úspešne sa vyhýbal mäsu, mlieku, syrom, jogurtom, vajciam, a taktiež bielemu rafinovanému cukru. Na dosladenie jedál som používal väčšinou med (viem, niektorí vegáni nejedia ani med, lebo je produktom zvierat, ale podľa mojich vedomostí produkciou medu včely netrpia) a sušené ovocie (hrozienka, slivky a hlavne ďatle).

Každý deň som na raňajky jedol nakrájané čerstvé ovocie alebo smoothie s ovsenými vločkami a ľanovými klíčkami. Na desiatu som mal často orechy, semiačka a vločky s medom, alebo toast s arašidovým maslom, banánom a postrúhaným kokosom (každému odporúčam, je to nenormálna delikatesa ;)). Na obed som zvykol jesť čerstvý zeleninový šalát so semiačkami a goji, alebo dusenú zeleninu, fazuľu alebo cícer a ryžu alebo zemiaky. Často som jedol aj šošovicu a iné strukoviny a množstvá tofu, ktoré mi veľmi zachutilo (údené tofu chutí úplne ako údený syr). Po obede a navečer som si dal viac-menej čo mi napadlo – buď čo zostalo z obeda, ovocie či zeleninu, orechy alebo niečo iné.

V prvých týždňoch ma varenie nesmierne bavilo a varil som pomaly každý deň. Neskôr ma to trochu omrzelo a variť sa mi až tak nechcelo. Preto som jedol stále viac a viac jednoducho pripravenej surovej stravy. Varenie mi nezaberalo veľa času, ale nejaký čas stále zabralo a surová strava bola pripravená rýchlo – takže som mohol ísť opäť „makať“ na mojich projektoch.

Je vegánska strava drahšia ako konvenčná?

Niektorí vegáni vám povedia, že vegánska strava nie je drahšia ako konvenčný typ stravovania. Ja som si to tiež namýšľal, keďže mäso, syry si jogurty sú drahé a (sezónna) zelenina a ovocie sú oproti tomu určite lacnejšie. Lenže keď sa chceš stravovať zdravšie a nejde ti iba o vegánstvo z lásky k zvieratám, budeš kupovať kvalitnejšie potraviny. Bio, geneticky nemodifikované či domáce potraviny sú často výrazne drahšie ako ich menej kvalitné príbuzné. Orechy a semiačka sú tiež veľmi drahé. Človek ich síce nezje naraz veľa, ale stále to peňaženka pocíti. Veľa vegánov či vitariánov vám bude tak isto hovoriť o rôznych super potravinách, práškoch či semienkach, ktoré sú určite zdraviu veľmi prospešné, ale sú aj veľmi drahé.

Dôvody, prečo som so 100% vegánstvom po 4 mesiacoch prestal

1. Neustále som chudol

Vždy som bol chudý. Na svoju výšku 189 cm som mal od posledného ročníka strednej školy nemennú váhu okolo 70-72 kg. To je na moju výšku samo o sebe dosť málo. V auguste som podstúpil operáciu odstránenia krčných mandlí a počas prvého mesiaca po operácií, kedy som nemohol poriadne jesť, som schudol na 67 kg. Zhruba o mesiac na to som sa dostal k vegánstvu. V prvé týždne som schudol na 65 kg, ale moc som to neriešil, pretože som toho mal veľa načítaného o prvotnej fáze prechodu na vegánstvo či vitariánstvo – takzvaný detox – kedy sa telo postupne očisťuje od starých zlých látok, ktoré sa v tele počas života nahromadili.

Keď som ale stále pomaličky chudol aj po 2 mesiacoch, začal som sa o to viac zaujímať, zisťovať a vypytovať sa. Niektorí hovorili, že jem málo proteínov, iní že som ešte stále v detoxe, ďalší že mi chýba vitamín B12. Pravidelne som cvičil (2x v týždni) a začal som sa sústrediť na príjem veľkého množstva proteínov z vegánskej stravy, čo znamenalo najmä veľa tofu, strukovín (varených, aj klíčených) a tiež množstvá banánov a arašidového masla. Kúpil som si tiež pivárske kvasnice v tabletkovej forme, vitamín B12 a B-Komplex, ktorý obsahuje vitamíny B1, B2, B3 a B6, ktoré mi mali pomôcť lepšie získavať energiu a potrebné látky z potravy. Jedol som dá sa povedať neustále, skoro každé 2 hodiny. Stále som však chudol.

Po 4 mesiacoch čistého vegánstva som bol na váhe 60 kg. Osobne som si nahováral, že som chudol iba z tuku a nie zo svalov, pretože svaly sa mi dosť výrazne vyrysovali. Obvod bicepsu sa mi za 4 mesiace vegánstva vôbec nezmenil, v obvode chrbta som pribral asi 1 cm, ale za to z obvodu stehien a z brucha som schudol 4-5 cm.

Ja som si pripadal fajn, také kocky na bruchu a vyrysované svaly som v živote nemal. Ľudia na okolo to ale videli inak. Všetci mi hovorili ako veľmi som schudol a ako hrozne vyzerám. Ja som tomu samozrejme neveril, pretože som bol presvedčený o správnosti toho, čo robím. Až podľa môjho výzoru na fotkách som si začal uvedomovať, že to naozaj nie je v poriadku a musím s tým niečo robiť. Viem, že váha nie je veľmi dobrý ukazovateľ zdravia, ale aj malé dieťa vám povie, že 60 kg na 189 cm vysokého chlapa je naozaj málo.

2. Stratil som časť svojej sily

Po niekoľkých týždňoch som si začal v posilňovni uvedomovať stratu mojej sily. Dvíhal som menšie váhy, ale vôbec som to neriešil, lebo síce som zdvíhal menšiu váhu, svaly som dokázal precvičiť naozaj vynikajúco a „napumpoval“ som ich relatívne rýchlo a jednoducho. To, že som stratil časť svojej sily naozaj nebol dôvod, prečo som začal opäť jesť mäso. Píšem to sem iba ako fakt, ako niečo čo sa stalo po mojom prechode na vegánstvo.

3. Moja psychika trpela

Vďaka prechodu na vegánstvo som sa cítil naozaj šťastne. Veril som v to a každé jedno mnou pripravené zdravé jedlo som si užíval. Moji blízki si tiež túto zmenu k pozitívu všimli. Časom sa to ale začalo obracať proti mne. Odopierať si mnohé veci, ktoré iní s radosťou konzumovali, nebolo jednoduché, ale s mojim presvedčením som to zvládal veľmi dobre. Horšie ale bolo, keď som niekam cestoval alebo nemal moc na výber. Často som nejedol vtedy, kedy by som normálne jedol, a to iba preto, lebo som doslova nemal čo jesť (ovocie je skvelé, ale nedá sa jesť donekonečna).

4. Zdravá výživa si vyžaduje čas a energiu

Vegánstvu a zdravej výžive sa treba venovať. Musí to byť vaše veľké presvedčenie a musíte mu chcieť venovať dostatok svojho času a energie. Keď toľko voľného času nemáte, bude vaša psychika a vaše telo trpieť. Preto rešpektujem a obdivujem všetkých vegánov a vitariánov. Viem, že to nemajú jednoduché a viem, čo všetko pre to musia obetovať.

5. Zobral som si toho na chrbát príliš mnoho

Ako som písal vyššie, zdravej výžive treba venovať svoj čas a energiu. Treba na ňu neustále myslieť a obmedzovať sa (rozumej vyberať si tie správne potraviny a jedlá). Vegánska myseľ nikdy nie je vypnutá.

Okrem vegánstva som sa snažil stať sa nezávislým na lokalite, aby som mohol cestovať po svete a pracovať z môjho laptopu (čo sa mi nakoniec podarilo – tento článok píšem z reštaurácie priamo na pláži, doslova 2 metre od mora na ostrove Koh Samui v Thajsku). To znamenalo kopec práce na projektoch pre klientov a mojich vlastných, ktoré by mi to umožnili (teraz mám rozpracovaných 10 projektov pre klientov a 5 mojich súkromných). Môj sen cestovať a pracovať „z pláže“ bol mojim veľkým projektom, na ktorom som pracoval posledné dva roky (odkedy som sa vrátil na Slovensko z Austrálie) a podarilo sa mi to až teraz – aj keď stále musím tvrdo „makať“, aby som nezbankrotoval a nevrátil sa späť na moju rodnú hrudu so stiahnutým chvostom :)

Okrem toho som cvičil a chcel nabrať hmotnosť a svaly. A s vegánstvom sa dial presný opak.

Človek môže mať všetko čo chce, ale nemôže mať všetko naraz.

Deň má iba 24 hodín a energia človeka sa ľahko vyčerpá. Nikto nedokáže produktívne pracovať od rána do večera po dobu dlhšiu ako týždeň (ak to niekto tvrdí, buď klame alebo je na nejakých práškoch ;)). Veľké projekty pre veľkých klientov, starosti s peniazmi a mojou firmou, môj veľký sen byť nezávislý na lokalite, cvičenie, strata váhy a do toho množstvo obmedzení a pravidiel, ktoré so sebou prináša vegánstvo, som jednoducho nemohol zvládnuť. A na to doplatilo moje telo.

Do vegánstva som sa pustil hlavne kvôli zdraviu, zhovievavosť a láska k zvieratám boli pre mňa druhotné (niečo ako bonus). Viem, že mnohí vegáni to majú presne opačné a za to ich veľmi obdivujem (zdravím ťa Lukáš).

Moje zdravie ale pri vegánstve trpelo. Neviem či to bol viac fyzický alebo psychický problém, ale to je v svojej podstate jedno – výsledok bol rovnaký.

Ako vyzerá môj jedálniček teraz

Zatiaľ som začal jesť iba čisté kuracie mäso a to vskutku občas. Žiadne rezne! Stále chcem jesť zdravo. Stále jem množstvá zeleniny a ovocia a množstvá vegánskych jedál. A stále obmedzujem mliečne výrobky a vajcia – aj keď už v tom nie som taký prísny ako som bol. Veriť v niečo je jedna vec, ale obmedzovať preto sám seba je niečo úplne iné. Nechcem moralizovať a ani nikomu hovoriť čo má robiť a ako sa má stravovať – ale takisto nechcem, aby to nejaké pravidlá určovali mne. Budem jesť vegánsku stravu aj naďalej, ale nebudem nahnevaný sám na seba, keď si dám občas kuracie mäso alebo budem mať v jedle rybaciu omáčku. Už sa nechcem toľko obmedzovať. Chcem byť šťastný a verím, že na to mám právo.

Záver

Možno sa k 100% vegánstvu časom prirodzene vrátim. Možno som naozaj chudol preto, lebo som niečo nerobil správne. Neviem a neprišiel som na to za posledné 4 mesiace (ani s pomocou iných, ktorí mi radili – za čo im patrí obrovská vďaka).

Ako som už spomínal, človek nemôže mať všetko a pre mňa sú momentálne v mojom živote dôležitejšie veci ako stresovať sa nad tým, prečo stále chudnem alebo čo si dám na obed, keď nemám moc na výber. Stravovanie je nesmierne komplexný problém a nechce sa mi veriť, že jeden typ stravovanie je vhodný pre všetkých. Možno niekto na vegánskej strave doslova prekvitá, ale pre iného je iný typ stravy vhodnejší. Každé jedno ľudské telo je iné a každý vie len o tom, čo vyhovuje alebo funguje jemu samému.

Záverečná poznámka: Tento článok vypovedá o mojej 4-mesačnej skúsenosti ako vegán žijúci na Slovensku, v Prievidzi. Rozhodne nie som proti vegánstvu, iba sa snažím čo najnestrannejšie opísať moju osobnú skúsenosť a problémy, s ktorými som sa stretol. Vegánstvo sa mi stále páči a rád by som sa k nemu časom vrátil, no nateraz je tento spôsob stravovania pre mňa a môj životný štýl príliš komplikovaný.