Na SámSebePán.sk sa snažím moc nepísať o cestovaní, ale moja posledná skúsenosť z Thajska je taká úžasná, že sa s vami o ňu musím podeliť. Verím, že sa vám bude páčiť.
Thajci oslavujú nový rok inokedy ako väčšina sveta – zvyčajne v polovičke apríla. Nielenže oslavujú nový rok v iný deň, majú aj iný rok. Tento rok sa oslavy nového roka konali 13. až 15. apríla (oslavy sa konajú až 3 dni), a oslavoval sa príchod nového roku 2557.
Zhodou okolností v tomto období bola v Thajsku aj moja dobrá kamarátka Pam, ktorá pochádza z Bangkoku v Thajsku, žije v Sydney v Austrálií, ale teraz bola na dovolenke doma. Do Thajska v tomto období cestovala na dovolenku aj moja bývala priateľka Lucy z Južnej Kórei. Po našom rozchode sme zostali kamaráti, takže som bol rád, že som mohol po vyše roku stretnúť ju a po vyše 2-3 rokoch taktiež Pam. Okrem Pam a Lucy s nami bola ešte aj Nun, Pamina thajská kamarátka.
Thajský nový rok Sonkrán
Hlavnou udalosťou nášho spoločného pobytu boli bezpodmienečne oslavy najväčšieho thajského sviatku Sonkrán, alebo thajského nového roku.
Čo je to Sonkrán
Thajci oslavujú príchod nového roku jednou veľkou párty, kedy vyjdú všetci do ulíc vo farebných kvetinových polokošeliach vyzbrojený plastovými vodnými pištoľami, kýblikmi, vedrami a inými nástrojmi na vrhanie, strieľanie a striekanie vody a bielym práškom, z ktorého sa po zmiešaní s vodou vytvorí akýsi biely púder, ktorí si Thajci navzájom mažú na tvár. V uliciach sú tisíce ľudí, všade hrá hlasná hudba, ľudia tancujú, zabávajú sa a oblievajú vodou každého, kto ide okolo, či už na pešo, na skútri, na motorke, v Tuk-Tuku či vo verejnom minibuse zvanom Songtaw (Tuk-tuk a Songtaw nemajú ani dvere ani okná, takže sú spolu s motorkami ideálnymi cieľmi vodných útokov).
Moja konkrétna skúsenosť so Sonkránom v Bangkoku
Obdobie Sonkránu je veľmi populárnym obdobím na návštevu Thajska, ktoré je vtedy naozaj preplnené turistami. Ja som mal to šťastie, že som mohol Sonkrán zažiť tak, ako ho zažívajú domáci. Tu je moja jedinečná skúsenosť.
Nedeľa 13.4. – Deň 1 – Siam
V nedeľu sme sa ubytovali u Pam, v typickom Thajskom domčeku v relatívne pokojnej a tichej časti Bangkoku. Večer sme sa vydali do časti Bangkoku zvanej Siam, ktorá je jednou z 2 hlavných miest konania osláv Thajského nového roku v Bangkoku (v Siame sa v minulých mesiacoch konali aj tie najväčšie protestné akcie proti thajskej vláde).
Na mieste vidíme obrovskú uzavretú ulicu a v nej tisíce ľudí. Hrá hlasná párty hudba na thajský spôsob. V diaľke vidíme vodné delá hasičov vrhajúcich vodu na dav. Všade naokolo sú stánky s vodnými pištoľami, bielym púdrom a plastovými obalmi na telefón či peňaženku. Prekvapivo sú všade po stranách hlavnej cesty aj množstvá stánkov s jedlom. Zdá sa mi neuveriteľné, že Thajci dokážu variť a jesť počas tejto vodnej prestrelky tisícok ľudí. Som užasnutý.
Ani len sme neprešli cez cestu a už sme mokrí. Strela do tváre z vodnej pištole, vedro s ľadovou vodou na chrbát a biely púder rozmazaný na lícach. Ideme do davu, kde sa skoro nedá hýbať. Už sme kompletne premočení. Kráčame ďalej ulicou a oblievame sa vodou s každým, s kým sa stretneme pohľadom. Keď prídeme k vodnému delu hasičského auta, pripadám si bezmocný. Vode sa nedá vyhnúť. Mokré mám úplne všetko.
Dáme si niekoľko drinkov a bavíme sa až do neskorej noci, kedy sa najeme úžasného thajského jedla a ideme domov. Zajtra je ďalší deň.
Pondelok 15.4 – Deň 2 – Khao San Road
Na druhý deň oblievačka začína už okolo obeda, kedy sa nedá ísť von bez toho, aby ste neskončili mokrí. Ideme autom do nákupného centra, aby sme sa vyhli skupinám zabávajúcich sa Thajcov oblievajúcich každého, kto prejde okolo.
Po zotmení si prenajímame Tuk-tuk a vyzbrojení vodnými pištoľami a vedrom vody ideme na Khao San Road, najznámejšiu turistickú časť Bangkoku. Ak ste v Bangkoku boli a viezli ste sa v Tuk-tuku, viete, že ich šoféri jazdia ulicami Bangkoku naozaj šialene. A teraz si predstavte to isté, akurát s tým, že sa pretekáte s inými Tuk-tukmi a strieľate na seba navzájom vodu. Šialenosť! Odrazu Tuk-tuk zastaví na červenej a na nás nabehne tucet Thajcov a objele nás ľadovou vodou. Keď hovorím ľadovou, myslím to doslova – Thajci radi do nádob s vodou dávajú kusy ľadu – aby bola väčšia „sranda“.
Šofér nášho Tuk-tuku je naozaj super. Jazdí ako profesionálny pretekár a predbieha množstvo iných Tuk-tukov a áut a úspešne sa vyhýba väčšine skupín po stranách cesty čakajúci na šancu zaliať nás ľadovou vodou. Ani on nemá dvere či okno, takže čo schytáme my, schytá aj on.
Prichádzame na Khao San Road, kde to vyzerá podobne ako v časti Siam, kde sme boli deň predtým, akurát je tu podstatne viac turistov. Už po prvých pár metroch davom sa nám niečo nezdá. Na rozdiel od Siamu tu majú ľadovú vodu naozaj všetci. Večer už až také teplo nie je a byť neustále oblievaný ľadovou vodou nie je až taká zábava, ako sa na začiatku môže zdať. Je mi zima a nemám na výber a musím si dať drink. Aspoň mám výhovorku.
V centre Khao San Road je veľké pódium, kde má práve koncert jeden z veľmi populárnych thajských raperov. Vraj hrá počas Sonkránu na Khao San Road každý rok. Thajci si jeho koncert užívajú. Všade sú tancujúce dievčatá a občas aj nejakí tí „príliš sa vlniaci“ chlapci. Ich tanečný štýl je naozaj výnimočný.
Po koncerte opäť hrajú populárne thajské pesničky a celý dav spieva. Úsmev žiari na tvárach ľudí. Všetci sú šťastní. My sa chceme dostať ďalej, ale kvôli spomínanému pódiu a koncertu je polovica ulice zaprataná. To znamená, že prechádzajúci ľudia sa zrazu musia zmestiť do priestoru o polovicu menšieho ako iba niekoľko metrov predtým. To znamená šialenú tlačenicu. Sme doslova telo na telo s ľuďmi okolo nás. Sme štyria a musíme sa navzájom držať za ruky, aby nás dav neroztrhol a nestratili sme sa. Ešte nikdy som si nepripadal ako sardinka tak, ako v tento moment. Môj smer neurčujem ja, ale dav ľudí. Pripadám si bezmocný a som plne oddaný davu. Smejem sa a začínam si to užívať. Nakoniec tlačenicu všetci úspešne zvládame a po 10 minútach sme na druhej strane. Kričíme a oslavujeme.
Bavíme sa ďalej, opäť do neskorej noci, kedy nečakane prichádza thajská polícia a začína dav posielať domov púšťaním nepríjemných zvukov cez výkonné reproduktory na strechách ich áut. Ľudia nie sú spokojní a oblievajú policajtov – nikto ešte nechce ísť domov. Polícia je ale neoblomná a postupne napreduje a všetkých vyháňa.
My si opäť dáme niečo dobré pod zub a ideme domov. Zajtra je ďalší deň a Sonkrán pokračuje.
Utorok 16.4. – Deň 3 – Jazda na pickupe po okolí
Na tretí deň nás čaká jazda na pickupe. Do úložného priestoru dávame veľké nádoby s vodou a napĺňame naše vodné zbrane. Pam šoféruje po okolí a ja s Lucy a Nun sme naložení v nákladnom priestore auta, pripravení bojovať „o život“.
Prichádzame k prvej skupinke ľudí stojacich popri ceste a zisťujeme, že to nebudeme mať jednoduché. Thajci zastavili naše auto, obkľúčili nás a venovali nám peknú dávku vody a bieleho púdru. Ja som to hneď „schytal“ púdrom presne do oka a som imobilizovaný. V skutočnej vojne by už asi bolo dávno po mne. Toto je ale Sonkrán, ja si čistím oči vodou a bojujeme ďalej. Na ceste sa stretávame s ďalším pickupom naloženým „bojovníkmi za šťastný nový rok“ a pretekáme sa ako o život, kto koho zasiahne vodou viac.
Prichádzame k ďalšej skupine Thajcov. Všimnú si ma a začnú kričať Farang, Farang, čo po Thajsky znamená slovo pre cudzinca – každého, kto nežije v Thajsku. Hneď sa po nás rozbehnú a venujú nám ľadovú vodu a púder na tvár. Všetci sú veľmi milí a sú šťastní, že vidia aj Faranga oslavovať ich nový rok. Tí, ktorí vedia, sa prihovoria, tí, ktorí nie, iba zaželajú šťastný nový rok a venujú mi úprimný úsmev. Venujú mi slová ako „Good, good“, „Happy, happy“ alebo „Happy Sonkran“. Mnohí z nich sa cítia poctení, keď mi môžu namazať na tvár biely púder – ktorý symbolizuje šťastie. Iní mi podávajú ruku, mávajú, alebo ukazujú palec hore.
Cítim sa naozaj špeciálne. Za celú 1,5 hodinovú jazdu na pickupe som videl cudzincov iba 2 krát – spolu 3 ľudí. V nákladnej časti pickupu som ale nevidel ani jedného. Verím teda, že spolu s Lucy, ktorá je z Južnej Kórei a je teda tiež pre Thajcov Farang, sme naozaj výnimoční boli. Dali nám to najavo tým najkrajším spôsobom.
Záver
Ešte nikdy som nevidel tak milých a priateľských ľudí ako počas Sonkrán festivalu v Thajsku (a to hlavne počas posledného dňa, keď sme brázdili ulice Bangkoku na nákladnom aute). Som nesmierne poctený a veľmi si vážim, že som mal možnosť zažiť Sonkrán tak, ako ho zažívajú domáci.
Zažil som skutočných Thajcov a nie tých skazených turizmom, na ktorých mnohí turisti nadávajú. Bohužiaľ, turizmus znamená peniaze a kde sú peniaze, tam sa často sústreďujú nie práve tí najmilší ľudia. Súdiť celú krajinu iba podľa nie príliš priateľských taxikárov na ostrovoch Južného Thajska alebo podvodníkov v Bangkoku ale nie je správne.
Sonkrán mi ukázal skutočnú vnútornú krásu Thajcov, ich priateľskosť, pohostinnosť a prajnosť. Neželajú sebe ani iným nič iné, iba slobodu, mier a šťastie. A ja im to z celého srdca prajem tiež.
P.S.: Berme si z Thajska príklad
Sonkrán a hlavne sviatočné oblievanie sa vodou mi veľmi pripomína slovenskú Veľkú noc. Som však trochu smutný, že na rozdiel od Thajska sa na Slovensku naša tradícia už skoro úplne vytratila. Thajsko je ekonomicky nie veľmi vyspelá krajina a nie všetko v nej je ideálne, ale existuje mnoho vecí, ktoré by sme sa od nich mohli naučiť. Jednou z nich je určite udržanie si svojej histórie, kultúry a tradícii, čo by pomohlo nie len nám, ale aj našej krajine a nášmu turizmu.
Chceš zažiť Sonkrán na vlastnej koži?
Sonkrán 2015 sa odohrá 13.-15. apríla 2015. Pozri si aktuálne ceny leteniek (zadaj letisko Bangkok, kde sú letenky z Európy najlacnejšie).
Nájdi si ubytovanie
Letenka kúpená? Super. Nájdi si aj ubytko.
Počas tohtoročného Songkranu sme boli na ostrove Koh Phangan a tiež sa mi veľmi páčila celková atmosféra a to, ako sa zabávali turisti aj domáci :) Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok.
Strávili sme v Thajsku celý apríl, a pre mňa je to krajina, kam sa určite chcem ešte niekedy vrátiť.
Super! Som rad ze ti pacil aj Sonkran aj cele Thajsko :)