Stretávame sa s tým denne. Niekto od nás chce, aby sme mu niečo priniesli. Pýta sa nás, či ho môžeme niekam odviesť. Či mu s niečím nepomôžeme. Či má čas. A milión iných vecí, ktoré ľudia od ľudí žiadajú na dennej báze. Otázka znie, pýtame sa správne? Pýtame sa tak, aby sme dostali to, čo chceme? Často to, čo žiadame, aj dostaneme, ale je potom ten človek, ktorý nám pomohol, v pozitívnom mentálnom stave, alebo v negatívnom? Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale často pre nás rodina, kamarát či známy niečo síce urobí, ale vo svojom vnútri si želá, aby si jeho či jej pomoc nežiadal. Má o tebe – aj keď len dočasne – negatívnu mienku.
Dá sa to zmeniť? Dá sa žiadať o pomoc tak, aby sme toho druhého nedostali do situácie, kedy on voči nám cíti určitý odpor? Verím tomu, že áno, a dnes vám to ukážem.
Ako nežiadať o pomoc či o službu
Predtým, ako si povieme o tom, ako o pomoc žiadať správnym spôsobom, si ukážeme, ako to nerobiť. Možno si niekto z vás všimol, že som tie nesprávne spôsoby použil hneď v prvom odseku.
Najhorší spôsob, ako žiadať o pomoc
„Čo robíš v sobotu? Máš čas?“
„Uhm… Zatiaľ nemám nič na pláne. Prečo?“
„No vieš. Potreboval by som…“
Prečo je toto ten najhorší spôsob, ako niekoho o niečo požiadať? Pretože je to pasívne agresívne. Keď sa niekoho opýtaš, či má čas alebo či nemá niečo na pláne v určitý deň a potom na neho vyhŕkneš svoju požiadavku, vtedy sa nepýtaš o pomoc, ale ju vyslovene vnucuješ. Ten človek nemá možnosť úniku. Keď už ti raz povedal, že v ten deň nemá nič na pláne, nemá sa na čo vyhovoriť a jednoducho zo slušnosti musí s tým, čo od neho chceš, súhlasiť. Inak by on bol ten zlý. Svojou prvou otázkou si vytvoril na neho tlak, ktorý mu je nepríjemný. A môžeš si byť skoro na 100% istý, že aj keď bude súhlasiť s tým, že ti pomôže, nebude sa mu vôbec chcieť.
Lepší, ale stále nevhodný spôsob, ako žiadať o pomoc
„V sobotu musím ísť k zubárovi, no nemám sa tam ako dostať. Neodvezieš ma?“
Alternatíva: „Neodvezieš ma v sobotu k zubárovi? Nemám sa tam ako dostať.“
Tento spôsob žiadosti je lepší ako ten predchádzajúci. Prečo? Pretože si dal tomu človeku možnosť nájsť si nejakú výhovorku.
„Vieš čo… rád by som, ale v sobotu mám toho veľa…“
S tým prvým spôsobom žiadania o niečo je podľa všetkého väčšia šanca, že dostaneš, čo chceš. Možno práve preto ho používa asi väčšina ľudí najčastejšie. Lenže tento druhý spôsob, na rozdiel od toho prvého, nespôsobí, že sa na teba ten človek bude hnevať, či si dokonca myslieť, že ho využívaš, pokiaľ máš podobné žiadosti častejšie.
A prečo je tento spôsob žiadosti nevhodný? Pretože sa pýtaš negatívne.
Opýtaj sa niekoho: „Neodvezieš ma?“ a ten človek si automaticky vo svojej hlave povie: „Nie, neodveziem“. Tí odvážnejší, ktorí sa neboja konfliktov, ti to možno povedia aj nahlas a do očí. To isté platí aj pri predaji v akomkoľvek podnikaní.
„Nechcete aj toto pero? Teraz je v akcii.“
„Nie, nechcem. Ďakujem.“
„Nedáte si k tej kávičke aj nejaký koláčik?“
„Nie, ďakujem.“
Verím, že sa s týmto stretávate každý deň.
Lepší spôsob, ako sa pýtať či žiadať o pomoc
Som si istý, že vám všetkým už dávno napadlo, že pýtať sa pozitívnou otázkou je lepšie.
„Dáte si k tej kávičke aj nejaký koláčik?“
„Chcete aj toto pero? Teraz je v akcii.“
Samozrejme, aj teraz má človek stále možnosť povedať nie. Lenže to nie je jeho automatická reakcia. Som si istý, že každý človek sa minimálne na sekundu nad danou otázkou pozastaví a zamyslí sa nad tým, či má záujem, alebo nie. Pri negatívnej otázke tento proces väčšinou ani neprebehne a človek úplne automaticky, bez premýšľania, odpovie negatívne.
„V sobotu musím ísť k zubárovi, no nemám sa tam ako dostať. Odvezieš ma?“
Znie to lepšie, že? Ale stále je tu jeden problém. Vieš aký? Stále to znie tak, akoby si očakával, že daný človek bude s tvojou žiadosťou súhlasiť. Pýtaš sa síce pozitívnejšie, ale stále mu nedávaš možnosť výberu.
Ešte lepší spôsob, ako sa pýtať či žiadať o pomoc
„V sobotu musím ísť k zubárovi, no nemám sa tam ako dostať. Mohol by si ma odviesť?“
Tento spôsob žiadosti je lepší ako tie predchádzajúce. Už na základnej škole nás predsa učili, že máme v podobných situáciách používať podmieňovací spôsob. Teraz sa už pýtaš slušne, no automatická reakcia väčšiny ľudí na slovo môžeš je stále negatívna.
Opýtaj sa niekoho napríklad, či by ti mohol pomôcť v stredu presťahovať sa. V jeho hlave si hneď povie niečo na štýl: „Mohol, ale absolútne sa mi nechce“. A tak ti po krátkej pauze povie, že nemôže, pretože… Alebo bude súhlasiť, pretože nebude chcieť tie negatívne konsekvencie odmietnutia, no stále to bude robiť s vnútorným odporom.
Dá sa opýtať sa ešte lepšie?
Najlepší spôsob, ako žiadať o pomoc, ktorý zvýši tvoje šance na úspech
Čo v predchádzajúcich príkladoch chýba, je tvoja zraniteľnosť. Z tvojej otázky musí byť zrejmé, že či pripravený počuť Nie, a že to je v poriadku. Nežiadaš o niečo s tým, že keď sa daný človek nepoddá tvojej žiadosti, budú pre neho nasledovať z tvojej strany nejaké konsekvencie. Danou otázkou jasne ukazuješ, že pomoc daného človeka síce potrebuješ, ale nevyžaduješ ju.
„V sobotu musím ísť k zubárovi, no nemám sa tam ako dostať. Odviezol by si ma, prosím?“
Z tejto frázy je jasné, že to, čo žiadaš, je pre teba z nejakého dôvodu dôležité. Tiež je z nej jasné, že si tak trochu zúfalý a že danú pomoc skutočne potrebuješ. Čo je však najdôležitejšie je, že z danej vety necítiť, že keď ťa daný človek odmietne, z tvojej strany bude nasledovať negatívna reakcia. A práve vtedy, keď si je daný človek na 100% istý, že môže bez negatívnych následkov povedať Nie, práve vtedy je najväčšia šanca, že povie Áno.
Zamysli sa nad tým, ako žiadajú svojich rodičov malé deti. Tie tak nejako prirodzene vedia, ako sa opýtať tak, aby dostali to, čo chcú. V dospelosti však na to väčšina z nás z nejakého dôvodu úplne zabudne. Rovnako dobré v získavaní toho, čo chcú, sú aj japonské ženy. Ony vedia, že keď sa urobia zraniteľnými, vtedy je najväčšia šanca, že od japonských mužov dostanú, čo chcú (a viackrát to takto dostali aj odo mňa).
Myslím, že dôvodom, prečo sa my nepýtame týmto spôsobom, je fakt, že sa nechceme cítiť zraniteľní. Že predstierame, že sme silní a že pomoc iných vôbec nepotrebujeme. Nie je tomu však tak. Aj sám Arnold Schwarzenegger, ktorý dokázal za jeden život to, čo by väčšina z nás nedokázala ani za 3 životy, aj on sám povedal, že by nikdy nebol úspešný bez pomoci iných ľudí. Ak neveríš, že to povedal sám Arnie, choď a prečítaj si predslov k najnovšej knihe Tima Ferrissa s názvom Tools of Titans.
Keď si je daný človek na 100% istý, že môže bez negatívnych následkov povedať „Nie“, práve vtedy je najväčšia šanca, že povie „Áno“.
Záver
Verím, že všetci sú vo svojom vnútri dobrí. Verím, že každý rád pomôže svojej rodine, svojim kamarátom, či dokonca aj cudzím ľuďom. Musíme sa však naučiť pýtať sa a žiadať takým spôsobom, aby nám ľudia chceli pomôcť sami od seba. Nie preto, že musia, alebo že sa to od nich očakáva. Potom nám často pomôžu ešte vo väčšom rozsahu, ako sme žiadali. No čo je úplne najlepšie, urobia tak s radosťou.
Ľudia ti chcú pomôcť, ale chcú sa preto cítiť dobre. Neoberaj ich o tú príležitosť, a budú ti za to často ešte aj vďačný.
– Lubo Jurík, 26.6.2017, Caffe Perla, Prievidza
