Väčšina z vás asi netuší, že som bol v minulosti raperom. Naša skupina sa volala Téma Dňa a fungovala 4 roky, od roku 2004 do roku 2008. Za ten čas sme vydali 4 demo albumy a koncertovali po mnohých mestách Slovenska. Písali o nás v online magazínoch (bohužiaľ väčšina z nich už dnes neexistuje) a dokonca aj v tlačenom Bbaráku, čo bol v tom období najobľúbenejší česko-slovenský hip-hopový magazín. Mali sme mnoho fanúšikov. Každý fanúšik hip-hopu v našom malom meste Prievidza nás poznal. Tento článok je mojou spomienkou na toto obdobie a zamyslením sa nad tým ako mi rapovanie ovplyvnilo život a čo som sa za ten čas naučil.
Musíš vedieť byť lídrom
Lídrom našej skupiny som sa stal tak nejako prirodzene. Nikdy sme sa o tom nerozprávali, ani si lídra neurčovali. Časom sa samé vykryštalizovalo, že som bol z nás všetkých najaktívnejší. Prichádzal som s nápadmi na nové pesničky. Zvolával som produktívne mítingy, kde sme riešili hudbu, texty, koncerty a všetko okolo. Vybavoval som štúdio. Komunikoval s promotérmi. Určoval termíny a organizoval väčšinu vecí, ktoré sa ostatným veľmi nechcelo riešiť.
Byť dobrým lídrom je neuveriteľne cenná vlastnosť. Nie nadarmo sa o tom, ako sa stať dobrým lídrom, píšu knihy a nie nadarmo sú tieto knihy best sellermi. Každá skupina či tím potrebuje lídra. Niekoho, kto bude skupinu organizovať a udávať jej smer. Niekoho, kto sa za danú skupiny zaručí. Niekoho, kto sa nebude schovávať, keď sa niečo pokazí, ale vstane a daný problém vyrieši.
Žiadna skupina alebo tím ale nemôže mať dvoch lídrov. Každý človek vidí veci trochu inak a ako náhle sú v jednej skupine dva rozdielne názory a každý líder si stojí tvrdohlavo za tým svojím, vzniká problém. Skupina bez žiadneho lídra taktiež dlho nevydrží a skôr či neskôr sa rozpadne. Iba málokedy takýto tím dosiahne úspech.
Kontakty sú dôležité Networking je dôležitý
Počas mojej raperskej kariéry som si všimol 2 typy raperov. Tých, ktorí si išli svoje a o ostatných sa moc nestarali, a potom tých, ktorí chceli byť úspešní za každú cenu a čím skôr. Tí druhí väčšinu svojho času trávili získavaním kontaktov. Na koncertoch sa točili iba okolo lepších, známejších raperov a djov, a niekedy sa im doslova pchali do zadku. My sme si išli svoje a kontakty sme nasilu nevyhľadávali. Pchanie sa do zadku sa nám vždy hnusilo.
Teraz to vidím trochu inak. Pchanie sa do zadku stále neuznávam a kontakty nenaháňam prvoplánovo. Verím ale v silu networkingu a získavania nových priateľov. Nikdy nie za účelom využitia toho, čo pre mňa môže daný človek urobiť, ale preto, že si jednoducho vieme pomôcť navzájom.
Pomáhať si je lepšie ako bojovať proti sebe.
Snažím sa nikdy od nikoho nič neočakávať. Na druhej strane sa vždy snažím pomôcť, ak môžem, ale ani vtedy nič neočakávam. Tak sa budujú skutočné priateľstvá. Keď neskôr príde niečo, s čím by mi mohol daný človek (môj kamarát) nejako pomôcť, nehanbím sa o pomoc požiadať. Nič totiž danému človeku nedlžím a on môže stále odmietnuť, ak sa mu moja žiadosť zdá nevhodná alebo jednoducho nemá momentálne čas.
Emócie predávajú
Tie najúspešnejšie pesničky sú tie, ktoré vyvolajú v ľuďoch tie najsilnejšie emócie.
O aký typ emócií ide nie je až také podstatné. Môže to byť radosť, šťastie, ale aj smútok či hnev. Dôležité je, že sa ti podarí v ľuďoch danú emóciu vytvoriť.
Tento fakt už dávno vedia všetci dobrí marketéri. Emócie sa využívajú nie len v hudbe, vo filme či v divadle, ale aj v reklame, či už v televízií, v rádiu, v novinách a časopisoch, alebo na internete. Ja emócie využívam aj v mojom podnikaní a to hlavne na internete, keď sa snažím predať nejaký produkt alebo službu.
Keď ťa niečo baví a venuješ sa tomu s nadšením, skôr či neskôr dosiahneš úspech
Ako skupina sme začínali u nás doma v obývačke, keď boli naši rodičia v práci. Zohnali sme si lacný mikrofón za pár korún, stiahli jednoduchý softvér na hudbu a na nahrávanie, a tvorili sme hudbu a nahrávali sa. Samozrejme, všetko, čo sme urobili, bol odpad.
Nepáčil sa nám zvuk, a tak sme si časom kúpili lepší mikrofón. Zistili sme, že vyslovovanie písmena P a B do mikrofónu vytvára neželaný pukajúci efekt, a tak sme si vlastnoručne vyrobili sieťku, ktorá tomu zabraňuje. Vzdelávali sme sa a čítali si články o tom ako používať programy na tvorbu hudby, ako nahrávať záznam z mikrofónu v čo najlepšej kvalite, či ako editovať nahrávku tak, aby znela lepšie.
Áno, stále sme zneli hrozne. Ale zneli sme lepšie ako včera. Možno aj to nás neskôr inšpirovalo k nahratiu pesničky s názvom Lepšie ako včera. Nakoniec sme tak pomenovali aj celý náš druhý demo album.
„Makali“ sme na sebe minimálne 2 roky, kým si nás niekto všimol a zavolal nás hrať na párty ako predskokana.
Nikto nezačína ako víťaz. Nikto sa nenarodí ako majster. Každý má ale rovnakú šancu sa ním stať. Ak niečo miluješ a venuješ sa tomu s dostatočným dôrazom dostatočne dlho, úspech dosiahneš. Zaručene. Neveríš? Potom si môžeš byť istý, že máš pravdu a úspech nedosiahneš. Prečo? Pretože neveríš sám sebe! Najskôr začni veriť tomu, že to dokážeš, a potom na tom makaj až dovtedy, pokým neuspeješ. Návod je to jednoduchý, ale jeho prevedenie je neuveriteľne náročné. Inak by bol úspešný každý. Chceš byť úspešný?
Šou je neuveriteľne dôležitá
Ako praví hip-hoperi sme pózermi opovrhovali. Verili sme tomu, že každý má byť tým, kým je, a ostatní by to mali rešpektovať. Nemohli sme byť ale ďalej od pravdy. Stačí sa pozrieť na to, kto vládne svetu hudby. Všetko je to šou. Všetko je to hra. A opäť je to o emóciách.
Obyčajný chalan v mikine nikoho nenadchne, ani keď bude rapovať ako pán. Možno ho ľudia pochvália, ale o týždeň si už nebudú pamätať ani jeho meno.
Je nesmierne dôležité správne sa prezentovať. Každý by sa mal snažiť byť zapamätateľný. Iba tak sa dá odlíšiť. Keď promotér organizuje koncert a rozmýšľa nad tým, koho zavolá hrať, ty chceš byť ten prvý, kto ho napadne. Tak isto ako ja chcem byť ten prvý, kto ťa napadne, keď potrebuješ vytvoriť alebo upraviť svoju web stránku.
Buď zapamätateľný. Buď originálny. Neboj sa ukázať svoju osobnosť. To je to, čo ťa odlišuje od všetkých ostatných. Nikto iný totiž nie je ako ty. Daj to najavo!
Sebadôvera a sebavedomie sú základom všetkého
Keď sme prvý krát vystúpili na pódium počas nášho prvého koncertu, pod nami stálo asi 50 ľudí. Keďže sme boli v klube, mali sme možnosť si dať pred koncertom za pohárik, aby sa nám kolená triasli o niečo menej, ale neurobili sme tak, aby nám nevypadli texty. Boli sme poriadne nervózni a verím, že to v ten večer bolo na nás aj vidieť. Časom sa to ale zlepšilo. Čím viac koncertov sme mali za sebou, tým istejšie sme sa na pódiu cítili. A čím istejšie sme sa na pódiu cítili, tým menej chýb sme robili a tým viac sme bavili dav pod nami.
Sebadôvera a sebavedomie sú tými najdôležitejšími vlastnosťami pre úspech v akejkoľvek sfére. Keď si nedôveruješ ty sám, ako ti môže dôverovať niekto iný?
Nemá význam venovať sa tomu, čo ťa nebaví
Ako isto vieš, už dávno raperom nie som. Naša skupina sa rozpadla v roku 2008, tesne potom, ako sme vydali náš 4. demo album. Ten najlepší, aký sme kedy urobili. Koncerty sme hrávali pravidelne, a to aj v iných mestách Slovenska. Mali sme kopec fanúšikov. A boli sme v polovičke natáčania nášho prvého videoklipu. Natočených sme mali 80% záberov, a zostrihaných prvých 30 sekúnd videa. A to bol moment, kedy sa naša skupina rozpadla.
Dôvod? Nebudem ho rozoberať do detailov. V krátkosti, sklamalo ma správanie niektorých členov našej skupiny a moja chuť, moje zapálenie pre tvorbu hudby úplne vychladlo. Odrazu som nemal motiváciu. Nemal som chuť tvoriť. A keďže som sa na to vykašlal ja, vykašlali sa na to aj ostatní členovia skupiny. A tak sa skončila jedna éra môjho života.
Nemá význam robiť niečo, čo ťa vnútorne nenapĺňa. Niečo, ťa bavilo, ale už ťa to nebaví? Je to znamenie, že by si s tým mal skoncovať a venovať sa niečomu inému. Niečomu, po čom tvoje srdce túži a čo ťa vnútorne napĺňa.
Nech sa venuješ čomukoľvek, vždy ti to niečo do života dá
Všetky predchádzajúce body tohto článku dokazujú, že nič nie je stratou času. Všetko, čomu sa venuješ, ti niečo dá. Všetko, čo sa naučíš, môžeš neskôr využiť v úplne inej sfére. Často si ani neuvedomíš, že ti nejaká tvoja skúsenosť z minulosti pomohla v situácii, v ktorej si sa ocitol roky neskôr.
Skúsenosti z písania textov piesní mi dnes pomáhajú v písaní článkov na môj blog, ale aj v písaní marketingových a biznis textov. Pri nahrávaní pesničiek v štúdiu som sa naučil ako pracovať so svojim hlasom, čo sa mi zíde napríklad pri tvorbe videí. Skúsenosti so živými vystúpeniami z koncertov mi zase pomôžu počas prednášok či živých rozhovorov.
Venuj sa čomukoľvek, čo ťa baví. Nie je to strata času!
Bonus: Náš nedokončený videoklip
Dobre si rapoval ..hlas mas dobry a nehras sa na macha..a lubi sa mi ze nie si taky ten drbo s imidzom ..pises clanky o zivote a o strave a tak ..moze byc..takychto ludi mam rad..
Dakujem ti velmi pekne, Tomtom :)
Diky moc este raz. Uzi si Japonsko! Je to jedna z mojich vysnivanych krajin. Tiez mam v plane tam ist v 2016, ale neviem ci to vyda, kedze ja mam v plane navstivit tak vela krajin :D
Serus Ado! Dakujem ti pekne. Nech sa aj tebe dari, kdekolvek sa nachadzas :)
Tak to by som na teba nikdy netipoval :-) Ale suhlas, clovek sa nieco nauci zo vsetkeho, co urobi (a niekedy aj z toho, co neurobi :-]).
Inac dnes som cital jeden blog o „negativach“ cestovania – http://elitedaily.com/life/culture/what-to-know-moving-abroad/1075004/ Ty pises na blogoch len o pozitivnych strankach, ktore urcite prevazuju, ale prisiel mi fajn, mozno inspiracia na blog ako to vidis ty :)
Cauko Dalibor.
Ten clanok nie je ani tak o cestovani ako o zivote v zahranici… aj ked viem, ze je to prepojene. A musim suhlasit s uplne vsetkym, o com tam pisu. Bohuzial, nic nie je dokonale, a vzdy treba pre dosiahnutie niecoho nieco ine zase obetovat.
nevedel som, ze si rapoval :) Fajn clanok, ako vzdy, Lubo.
Hehe. Dakujem Brano :)