Tento článok som napísal 19. februára 2012 pre môj anglický blog. Teraz ho tu uverejňujem aj v slovenčine.
Ľudia sú sebeckí. Je to tak. Nepíšem to ale ako nejakú sťažnosť, skôr ako fakt. Fakt, s ktorým ešte stále nie je veľa ľudí vyrovnaných.
Ľudia sa starajú iba o seba. O svoje potreby. O svoje záujmy. Prečo by aj nemali? Štát sa v dnešnej dobe o nikoho nepostará. Aj rodina sa často poháda iba kvôli osobným záujmom. Kto toho zdedí koľko a podobne.
Nechcem ale písať o tom. Chcem písať o motivácií. Často krát vidím ľudí, ktorí podľahnú tlaku davu. Davu, ktorý neocení snahu. Davu, ktorý sa nezaujíma o nič iné ako sebecké záujmy.
Príklad
Vytvoríš niečo. Vytvoríš to srdcom, dáš do toho svoje vnútro, veľmi ti na tom záleží. A ľudia? Snažia sa získať z toho čo sa dá, potom odídu. Neocenia. Nepodporia. Keď nájdu chybu, idú inde. Neupozornia, nedajú feedback. Prečo by aj mali? Nemusia.
Ako premeniť negativizmus na motiváciu
Keď niečo vytvoríš a ľudia ohrnú nosom, vôbec to neznamená, že si prehral. Ľudia si až príliš nahovárajú, že prehrať je zlé. Prehrať je zlé, iba ak si z toho nič nezoberieš. Keď urobíš tú istú chybu znova. To je prehra.
Čo ale vidím ja, je motivácia. Motivácia dokázať ľudom, že to, čo vytvorím nabudúce, už bude úžasné. Už neohrnú nosom. Ja im to dokážem. Len musím veriť. V seba. V svoje schopnosti. V budúcnosť. Potom to pôjde.