Jedným z najväčších rizík blogovania a sociálnych médií všeobecne je potenciál vytvoriť si falošný self-image, falošný obraz o sebe samom. Každý jeden z nás, kto má nejakú verejnú online prezenciu – či už je to vlastný blog, alebo iba obyčajný profil na Facebooku či na Instagrame – si vytvára akýsi svoj verejný obraz tým, akým spôsobom sa na danom médiu prezentuje.

Keď si však podobný verejný obraz vytvoríš, po určitej dobe začneš veriť v to, čo o sebe verejne prezentuješ. Ten image, ten obraz, ktorý si si o sebe vytvoril, začne byť súčasťou tvojej identity, tvojej osobnosti.

Avšak svoje podvedomie neoklameš, respektíve nie na dlho. Začneš si uvedomovať, že ten obraz, ktorý si si vytvoril, nie je skutočný. Ľudia okolo teba ho akceptovali. Akceptovali ho, pretože veľakrát hovorené klamstvo sa stáva skutočnosťou – a to je vedecky podložený fakt (zdroj v angličtine). Problém je, že tvoje podvedomie vie, že klameš.

Príklady vytvárania falošných obrazov v online svete

Možno na Instagram pridávaš svoje selfies, ktoré ti chalani like-ujú a píšu ti do komentárov aká si sexy, krásna a ako si ťa chcú zobrať za ženu. Ale ty vieš, že používaš pushpup podprsenku a máš omnoho menšie prsia, ako to vyzerá. Ty vieš, že používaš filtre, ktoré ti vyhladia tvár, a že tvoja skutočná tvár nie je taká čistá a jemná ako na fotkách. A možno dokonca používaš aj novodobé filtre, ktoré vizuálne zväčšia tvoje prsia, zoštíhlia tvoj pás či dokonca zúžia tvoju bradu a zväčšia tvoje oči. Tvoji online fanúšikovia to možno netušia, ale ty hlboko vo svojom vnútri vieš, že si fake.

Možno na svojom blogu píšeš o tom, ako veľa cestuješ a pridávaš fotky zo samých krásnych pláží, lagún a iných zaujímavých miest. Možno sa tváriš ako digitálny nomád, ktorý cestuje po svete, zatiaľ čo pracuje zo svojho laptopu, nech sa nachádza kdekoľvek. Možno sa tváriš ako úspešný podnikateľ. A možno ti to ľudia žerú. Lenže ty hlboko vo svojom vnútri vieš, že to nie je pravda. Že síce veľa cestuješ, ale cestuješ čo najlacnejšie ako sa dá, pretože na viac nemáš. Ty vieš, že síce zarábaš online, ale zarábaš tak málo, že sa každý mesiac stresuješ, či zarobíš dosť na to, aby si mal peniaze na nájom a jedlo. Tvoji online fanúšikovia to možno netušia, ale ty hlboko vo svojom vnútri vieš, že si fake. A to ťa zvnútra pomaly zožiera.

Nie je nič horšie ako klamať samého seba

Naučili sme sa predstierať, že sme tým, kým nie sme, a snažíme sa byť niekým iným, len aby sme boli dosť dobrí pre mamu, pre otca, pre učiteľa, pre náboženstvo, pre čokoľvek. Predstierame a predstierame, a staneme sa majstrami v tom byť tým, kým nie sme. Čoskoro zabudneme, kým skutočne sme, a začneme žiť naše obrazy.
– Don Miguel Ruiz

Najhoršie klamstvo, aké môže ktokoľvek povedať, je klamstvo sebe samému. Pred sebou samým totiž neutečieš. Tvoja duša, tvoje vnútro, je vždy tam, kde si aj ty. Myšlienky tvojho podvedomia sa nedajú vypnúť.

Mnoho ľudí sa za svoj život naučilo svoje podvedomie ignorovať. Nepočúvať. To sú ľudia, ktorí napríklad nemajú problém niečo ukradnúť (aj keď len nejakú drobnosť napríklad z práce). Nahovorili si totiž, že je to v poriadku. Ich podvedomie však stále vie, že to v poriadku nie je. Presne to je dôvod, prečo sa často tí, ktorí podvedú svojho partnera alebo partnerku, skôr či neskôr k svojmu činu priznajú. Nedokážu totiž so sebou žiť. Nedokážu žiť s vedomím, že urobili niečo, čo je proti ich zásadám a teraz to zatajujú. Neustále na to myslia a nevedia sa zbaviť pocitu viny.

Lenže ľudia, ktorí si vytvorili svoj falošný obraz online, síce tiež môžu mať časom pocit viny, že ľudí zavádzajú, ale nič s tým neurobia. Stali sa totiž na danom obraze o sebe samom závislými. Nechcú o daný image prísť. A tak radšej budú klamať nie len druhých, ale aj seba samých. Budú v sebazaprení. Budú sa biť so svojím podvedomím a sami sebe nahovárať, že to, čo robia, je v poriadku.

Prečo na tom záleží?

Nejdem moralizovať. Nebudem vám hovoriť, že vytváranie podobných falošných obrazov o sebe samých je zlé, pretože je to zavádzanie či klamanie. To viete aj vy sami, každý jeden z vás.

Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že tým, že si vytvárame falošné obrazy, trpíme my sami. Vytvoríme si pre seba akúsi škatuľu a potom sa do nej snažíme zapasovať, nech sa deje, čo sa deje. Snažíme sa dokázať iným a predovšetkým samým sebe, že do danej škatule patríme – a to aj keď sme z nej už možno dávno vyrástli, alebo aj keď nás tá škatuľa už dávno obmedzuje. A čo keď tá škatuľa vlastne nikdy nebola pre nás? Čo keď sme si ju vytvorili iba preto, lebo nás do toho dotlačila spoločnosť? Čo keď sme si ju vytvorili, lebo sme si mysleli, že to je niečo, čo by sme mali?

Falošné obrazy a ja

Ja sám mám niekoľko falošných obrazov, ktoré som si o sebe vytvoril buď sám, alebo mi k tomu dopomohli iní.

#Lubojedigitálnynomád

Nálepka digitálneho nomáda mi prischla nie preto, že by som to chcel alebo že by som si ju cielene vytvoril. Prischla mi, pretože som sa pohyboval v danej komunite a robil veci, ktoré digitálni nomádi robia – cestoval a pracoval zo svojho laptopu. Keď potom prišli prvé rozhovory do veľkých slovenských médií (napríklad Hospodárske noviny, Trend, Sme a pod.), daná škatuľa bola vytvorená – či som si to želal, alebo nie.

Ako digitálny nomád som žil celé 3 roky, čo je dosť dlhá doba na to, aby sa táto nálepka stala súčasťou môjho obrazu o sebe samom. Tá škatuľa, ktorú som si pre seba vytvoril, však zapríčinila, že ľudia odo mňa očakávajú, že budem žiť v zahraničí, publikovať krásne fotky z tropických krajín a písať o živote digitálneho nomáda. Lenže vo februári 2017 som sa po 3 rokoch v Ázii vrátil späť na Slovensko.

Vedel som, že doma budem minimálne rok, pretože som úmyselne zbankrotoval svoju webdizajnérsku firmu, pretože som chcel vybudovať podnikanie, ktoré bude postavené na základoch toho, čomu verím a čo ma napĺňa. Odkedy som však doma, ľudia sa ma neustále vypytujú, kedy opäť odídem a kam mám namierené tentokrát. Každý jeden človek, s ktorým sa stretnem a ktorý vie, že som žil dlho v zahraničí (najskôr 3 roky v Austrálii, potom 3 roky v Ázii), sa ma opýta túto otázku. Každý jeden. Doteraz som vždy odpovedal, že odídem najskôr v januári 2018, pretože na jeseň mám prednášky po celom Slovensku (a v Čechách), a keďže tá posledná je začiatkom decembra, ostanem doma aj na Vianoce, keďže som doma na zimu nebol celé 3 roky.

Teraz je však začiatok októbra a môj odchod do Ázie v januári vôbec nevyzerá reálne. Môjmu novému podnikaniu sa totiž zatiaľ nedarí tak, aby som si to mohol dovoliť. A to spôsobuje obrovskú vojnu môjho obrazu, ktorý som si o sebe vytvoril (že som digitálny nomád a cestujem a žijem v zahraničí) a reality (že na to momentálne nemám peniaze). Ľudia odo mňa očakávajú, že som niekým, kým momentálne nie som, a to ma zvnútra zožiera.

#LubojemilovníkAziatiek

Veľmi podobné je to aj s mojou láskou k ázijským dievčatám. Áno, od roku 2009 som randil a mal vzťahy iba s dievčatami z Ázie. Áno, napísal a vydal som o tom nedávno aj knihu Láska k Aziatkám. Áno, ázijské dievčatá sa mi stále páčia. Avšak, odkedy som späť doma na Slovensku, som otvorený aj možnosti vzťahu so Slovenkou – pokiaľ by sme k sebe pasovali na úrovni našich hodnôt, cieľov a emočného rozvoja.

Lenže nálepka „Lubo má rád iba Aziatky“ už bola vytvorená. A ja cítim, ako s tým sám bojujem zakaždým, keď sa ma niekto opýta, či teraz mám nejakú Aziatku, alebo či sa chystám späť do Ázie kvôli nim. Existenciu danej škatule, ktorú som si sám pre seba chtiac či nechtiac vytvoril, cítim aj vtedy, keď som s nejakým slovenským dievčaťom, ktoré sa mi páči a ju možno ani len nenapadne, že by som mohol mať záujem, keďže „Lubo má rád iba Aziatky“.

#Lubojeúspešnýčlovek

Niekedy ti nálepka „prischne“

Treťou obrovskou nálepkou, ktorú som dostal je, že som úspešný. Mať čítaný blog a fanúšikov mnohí považujú za úspech. Dlhodobo žiť v exotických krajinách mnohí považujú za úspech. Mať svoje vlastné online podnikanie mnohí považujú za úspech. Napísať a vydať svoju vlastnú knihu mnohí považujú za úspech. Prednášať pred stovkami ľudí mnohí považujú za úspech. Robiť rozhovory do novín, časopisov, rádií, televízií a iných médií mnohí považujú za úspech.

Niekedy si nálepku vytvoríš ty sám

Nálepka toho, že som úspešný, mi bola čiastočne daná, no čiastočne som si ju vytvoril aj ja sám. Keď som žil v Ázii, rozhodol som sa vytvoriť online kurz, ktorý učí ľudí vytvoriť si svoje vlastné online podnikanie. V dobe, keď som na danom projekte začal pracovať, na Slovensku ešte neexistoval žiadny produkt od digitálneho nomáda, ktorý sa venoval zarábaniu cez internet (žiadny ebook, žiadny online kurz, nič). Vedel som, že mám množstvo skúseností, ktoré ľuďom vedia pomôcť. Vedel som, že ľudia sa ma na zarábanie cez internet často pýtajú. A tak som vytvoril produkt, ktorý chceli. S čím som však nepočítal je, že na to, aby som im ten produkt mohol predať, musel som si vytvoriť ďalší verejný obraz o sebe samom – že som úspešný online podnikateľ.

Na začiatku by sa dalo povedať, že som bol úspešný freelancer – väčšinu mojich príjmov totiž tvorila práca pre klientov, pre ktorých som tvoril web stránky, robil grafiku a iné veci spojené s ich podnikaním. Okrem freelancingu som však nemal žiadne iné online podnikanie. Môj kurz Zarábaj Ako Pán™ mal byť tým prvým. Lenže v danom kurze som nehovoril iba o zarábaní cez internet ako freelancer, ale aj o iných spôsoboch zarábania – napríklad predajom digitálnych produktov či využívaním affiliate marketingu. A práve vďaka tomu mi ľudia priradili ďalšiu nálepku – nálepku úspešného online podnikateľa.

Bol pre mňa vytvorený nový image, ktorý sa moje podvedomie časom snažilo potvrdiť. Lenže ja som iba donedávna síce zarábal cez internet, ale väčšinu mojich príjmov tvorila práca pre klientov. Žiadny iný úspešný biznis som nemal. A keď som sa snažil úspešný online biznis si vytvoriť, pracoval som menej pre klientov, čo zapríčinilo, že už aj môj príjem z freelancingu bol nestabilný a každý mesiac som si musel počítať, či budem mať dosť peňazí na základné životné potreby.

Môj image mi hovoril, že som úspešný online podnikateľ. Realita mi však hovorila, že nemám žiadnu finančnú stabilitu a tým pádom nie som finančne úspešný. Môj obraz o sebe samom sa bil s mojou skutočnosťou, čo zapríčinilo, že som sa cítil mizerne – ako klamár, či podvodník. A vtedy aj tá najmenšia narážka či pripomienka tohto faktu nesmierne bolela.

Napríklad taký Peťo Chodelka sa môže vykašľať na to, že mu niekto na internete napíše, nech svoje slová podloží dôkazmi a uverejní svoje príjmy. On to dokonca aj robí – ako jeden z mála ľudí na Slovensku či v Čechách. No aj keby svoje príjmy nezverejnil, môže sa nad daným komentárom len v duchu pousmiať a ísť ďalej, pretože nie len on, ale aj jeho podvedomie vie, že on finančne úspešný je. Keď sa však niekto niečo podobné opýta mňa, moje telo sa automaticky dostane do obrannej reakcie a ja mám chuť utiecť. Pred sebou samým však neutečieš.

 

Tým, že som vytvoril kurz Zarábaj Ako Pán™, som si neúmyselne o sebe vytvoril falošný obraz, ktorý momentálne nie som schopný dodržať. A preto sa často pristihnem pri tom, ako cenzurujem sám seba. Chcel by som napríklad napísať nový článok, kde by som uverejnil výsledky svojej najnovšej reklamnej kampane, ale neurobím tak, pretože sa bojím, že si tým poškodím môj image úspešného online podnikateľa. Ak by som online kurz Zarábaj Ako Pán™ nevytvoril, môj image úspešného online podnikateľa by neexistoval, ľudia by nemali žiadne očakávania a ja by som mohol pokojne písať o tom, že som minul 50 eur na reklamnú kampaň, ktorá mi zarobila 50 eur (takže som na nule), aj keď pred pol rokom mi podobná kampaň zarobila 10-krát toľko. Teraz sa však bojím urobiť tak, pretože to poškodí môj image. Aj keď ten obraz sa nezakladá na skutočnosti, už je vytvorený a existuje dosť dlho na to, aby ho moje podvedomie bránilo. Veľakrát povedané klamstvo sa stáva pravdou.

Záver

Stále viac a viac vidím, že obrazy, ktoré som si pre seba vytvoril, ma obmedzujú. Napríklad v tomto období mám pocit, že ľuďom nemám čo povedať. Najradšej by som zrušil svoj blog, Facebook aj Instagram účet a išiel offline aspoň na 6 mesiacov. Najskôr sa totiž musím niekým stať, až potom o tom môžem hovoriť a písať.

Ľudia odo mňa očakávajú, že som vždy pozitívny, že žijem v Ázii, že randím s Aziatkami a že mám úspešný online biznis. Ale vieš čo? Moje podvedomie vie, že momentálne nie je ani jedno z toho pravda. A potom ma zavolajú prednášať stredoškolským študentom o tom, ako zarábať cez internet a cestovať po svete. A ja tam chcem ísť, pretože to potvrdzuje môj obraz o sebe samom, ale zároveň viem, že ten obraz je falošný a že by som ľuďom nemal hovoriť o tom, ako sa stať niekým, kým ja sám momentálne nie som.

Podvedomie je mocnejšie ako si myslíš. Tvoje podvedomie ovplyvňuje tvoje sebavedomie, ktoré ovplyvňuje tvoju motiváciu, ktorá ovplyvňuje tvoj úspech. Keď sa budeš hrať na to, že si úspešný, aj keď úspešný zatiaľ nie si, vytvoríš si tým o sebe falošný image, ktorý tvoje podvedomie odmietne. To zničí tvoje sebavedomie a tvoju motiváciu, čo zapríčiní, že ostaneš na mizine, demotivovaný a nasraný na celý svet, no hlavne na seba samého.

Hovorí sa: „Fake it till you make it“, alebo v slovenčine: „Predstieraj to, až dokým sa tak nestane“. Môžeš však pred ľuďmi predstierať koľko chceš, samého seba nikdy neoklameš.

– Lubo Jurík, 2.10.2017, Prievidza

Chceš byť sám sebe pánom či paňou?

vyše 1000 ľudí pravidelne dostáva nové články zo SámSebePán.sk zadarmo priamo do svojej emailovej schránky. Pridaj sa k nim a buď medzi prvými, ktorí si nové články prečítajú.


Máš k článku otázku alebo pripomienku?

Páčil sa ti tento článok? Chceš sa podeliť o svoje osobné skúsenosti? Napíš mi do diskusie nižšie. Odpovedám na každý komentár.