V máji 2017 so mnou redaktorka portálu Aktuality.sk, Ivana Hečková, urobila rozhovor na tému ADHD – hyperaktivity u dospelých. Publikovaný rozhovor bol výrazne skrátený, preto som sa rozhodol s odstupom času na mojom blogu publikovať jeho plnú, neupravenú verziu. Verím, že vám budú informácie z rozhovoru nápomocné.

Ak nevieš, čo je to ADHD či ako sa prejavuje, najskôr si prečítaj tento môj starší článok:

Problémy, ktoré spôsobuje porucha pozornosti a hyperaktivita u dospelých a ako sa s nimi vysporiadať

 

Celý rozhovor pre Aktuality.sk

ADHD je zväčša diagnostikovaná už v detstve. Kedy a ako si ty zistil, že trpíš týmto ochorením?

ADHD je zväčša diagnostikovaná v detstve, ale pred pätnástimi či dvatsiatimi rokmi povedomie o ADHD nebolo také rozšírené ako teraz. A ADHD dospelých je aj dnes ešte stále na Slovensku relatívne neznámym pojmom.

Celý svoj život som bojoval s problémami, ktoré sú s ADHD spojené. Lenže ani ja, ani nikto iný nevedel prísť na ich príčinu. To, že mám ADHD, som si uvedomil pred dvomi rokmi, keď som sa náhodou dostal k článku jednej americkej podnikateľky, ktorá popísala problémy, s ktorými celý svoj život bojuje, a premostila to tým, že je to spôsobené nejakým ADHD a odkedy začala brať nejaké lieky, darí sa jej omnoho lepšie. Keď som ten článok čítal, tlačili sa mi slzy do očí, pretože síce som mal v tej dobe už 28 rokov, až vtedy som mal prvýkrát pocit, že mi niekto skutočne rozumie. Že sú na svete aj iní ľudia, ktorí majú podobné problémy ako ja, a teda že nie som ten podivín, ktorý je iný ako všetci ostatní.

Keď som si uvedomil, že príčinou mojich ťažkostí môže byť ADHD, začal som o tom čítať množstvá článkov a prečítal aj 400-stranovú knihu o ADHD od amerického psychiatra Douglasa A. Puryeara, po ktorej prečítaní som si bol na 100% istý, že môj život a ADHD sú a vždy boli prepojené.

 

Pamätáš si na nejaké situácie z detstva, kedy sa u teba prejavovali príznaky ochorenia?

V prvom rade si myslím, že ADHD nie je ochorenie. Nie je to niečo, čo ťa jedného dňa napadne ako nejaký vírus. Nie je to niečo, čo sa dá vyliečiť. Buď to máš, alebo nemáš. Je to stav, nie ochorenie.

Možno tým, že som introvert, moje príznaky v detstve neboli až také badateľné. Keď sa napríklad v škole nudí extrovertné dieťa s ADHD, podľa všetkého bude vyrušovať, bude hlučné či nepozorné. Ja som síce často umieral od nudy na hodinách s nudnými učiteľmi či pre mňa osobne nudným učivom, ale vedel som aj to, že by som nemal vyrušovať a tak som si skôr kreslil alebo robil niečo iné. Na základnej škole ma však niektorí učitelia nemali príliš v láske, a boli to práve učitelia predmetov, ktoré ma absolútne nezaujímali. Náhoda?

Taktiež som pri ničom nevedel vydržať dlho. Raz som chodil na flautu, potom na aikido, potom na strelecký, potom som hral futbal, potom som začal jazdiť na skateboarde. Rýchlo som sa pre veci nadchol, a často ma to aj rýchlo prešlo. Na druhú stranu, keď ma niečo bavilo, napríklad kreslenie alebo stavanie z Lega či Chevy, vedel som pri tom bez slova vydržať aj hodiny.

ADHD nie je ochorenie. Nie je to niečo, čo ťa jedného dňa napadne ako nejaký vírus. Nie je to niečo, čo sa dá vyliečiť. Buď to máš, alebo nemáš. Je to stav, nie ochorenie.

 

O deťoch s ADHD je známe, že stále potrebujú behať, skákať či vykonávať nejakú aktivitu. Platí to aj o dospelých pacientoch?

U dospelých sa hyperaktívna časť ADHD neprejavuje fyzicky, ale skôr mentálne. Nazývam to hyperaktívnou mysľou. Človek nad všetkým neustále premýšľa, analyzuje, so žiadnym rozhodnutím nie je úplne spokojný a vždy si myslí, že mu ešte nejaká časť skladačky chýba, aby daný problém rozlúskol. Kvôli neustálemu toku myšlienok často potom ani večer nemôže zaspať.

 

Je pre teba ťažké zostať dlhšie pri nejakej činnosti? Máš nejaké overené spôsoby, ktoré ti pomáhajú zotrvať?

Pokiaľ pracujem na niečom, čo ma baví a napĺňa, tak s tým nemám problém. Ak ale musím alebo potrebujem urobiť niečo, čo ma nebaví, tak sa premáham a hľadám si výhovorky a odkladám to a prokrastinujem.

Spôsobov, ako urobiť niečo, do čoho sa ti nechce, je mnoho. Iba táto jedna otázka by mohla byť samostatným článkom. Mne osobne pomáha napríklad alternatíva techniky Pomodoro, kedy si povieš, že na danej veci budeš robiť iba 25 minút, potom si dáš 5 minút pauzu a pôjdeš robiť niečo iné. Lenže často, keď už sa prinútiš pracovať na niečom tých 25 minút, zrazu si uvedomíš, že to nie je až také zlé a môžeš na tom robiť pokojne aj ďalšiu hodinu.

Dobrým tipom je aj nájsť nejaký hlbší dôvod pre robenie toho, čo musíš urobiť. Čítal som o štúdii, v ktorej porovnávali hodnotu šťastia profesionálnych upratovačiek. Tie, ktoré upratovali kancelárie iba preto, že to bola ich práca, boli podstatne menej šťastné a naplnené ako tie, ktoré v tom videli hlbší zmysel – že robili život krajší tým ľudom, ktorých kancelárie upratovali. Aj takáto drobná zmena – že niečo nerobím len preto, že musím, ale preto, že tým niekomu pomôžem či urobím tento svet o trochu krajším – môže v značnej miere ovplyvniť našu motiváciu. A to neplatí len pre ľudí s ADHD, ale pre všetkých.

Ďalší dôležitý bod je odstrániť čo najviac rušivých elementov. Ľudia s ADHD sú jednoducho vyrušení, pretože aj ten najmenší impulz ich zaujme a potom stratia sústredenie na to, čo robili. Preto je napríklad pri práci na počítači žiadúce, aby si človek vypol všetky zvonenia na svojom telefóne, vypol email a Facebook, a počúval hudbu, v ktorej sa nespieva rečou, ktorej rozumie.

Počúvať počas kreatívnej práce rádio je asi najväčší zabijak produktivity. Pamätám si, ako som počas posledného ročníka strednej školy stážoval v jednej dizajnérskej firme, kde každý deň počúvali Fun rádio. Hovoril som si, aké je to skvelé, koľká voľnosť. Absolútne som si neuvedomoval, ako veľmi ma to vyrušovalo a znižovalo to moju produktivitu. Ľudia, ktorí nemajú ADHD, vedia ten šum z pozadia „vypnúť“, zatiaľ čo ľudia s ADHD to nedokážu, prípadne dokážu iba na krátku chvíľu.

Aj taká drobná zmena – že niečo nerobím len preto, že musím, ale preto, že tým niekomu pomôžem či urobím tento svet o trochu krajším – môže v značnej miere ovplyvniť našu motiváciu.

 

Na svojom blogu píšeš aj o problémoch s komunikáciou a o tom, že skáčeš ľuďom do reči. Je to niečo, za čím tiež podľa teba stojí práve ADHD?

ADHD má niekoľko hlavných súčastí a každý človek má „zloženie“ svojho ADHD iné. ADHD taktiež neexistuje samé o sebe, je úzko prepojené s tvojou osobnosťou. Impulzivita je častou súčasťou ľudí s ADHD, avšak u každého je jeho intenzita iná. U niekoho sa nemusí prejavovať skoro vôbec, zatiaľ čo u niekoho iného môže byť výrazná.

Druhým problémom v komunikácii s inými ľudmi je strata pozornosti kvôli rôznym iným vnemom, ktoré sa dejú v okolí, prípadne kvôli nudnému, zdĺhavému monológu nášho partnera. Ľudia bez ADHD nemajú problém počúvať nudný príbeh svojho kamaráta, pretože vedia, že je neslušné začať sa obzerať po okolí. Ľudia s ADHD to nedokážu.

Keď sa napríklad s niekým zhováram v kaviarni, musím sa pozrieť na každého človeka, ktorý prejde okolo. Aj keď svojho partnera počúvam, nedokážem dlho len tak sedieť a pozerať sa na neho. Moja myseľ toho potrebuje viac a tak sa obzerá po okolí a pozerá na nápisy a na poháre a na to, čo majú ľudia oblečené. Takéto malé mentálne výlety sa však prejavia na reči tvojho tela, ktoré môže tvoj partner podvedome zachytiť. V tom horšom prípade si zrazu uvedomíš, že nepočúvaš, čo ti tvoj partner hovorí, čo je potom poznať na tvojej reakcii na to, čo bolo povedané.

 

Tvoja myseľ vraj nikdy nespí. Je pre teba náročné vypnúť a zastaviť tok myšlienok, prestať všetko analyzovať?

Áno. Preto milujem posilňovanie, kde úplne vypnem a celé moje sústredenie ide iba na tréning. Aj medzi cvikmi, keď oddychujem, je relatívne jednoduché nemyslieť na nič komplikované. Sústredím sa na svoje dýchanie, na svoje telo. Presne pre ten istý dôvod je skvelá aj jóga. Meditácia je ideálna pre upokojenie mysle, ale pre ľudí s ADHD podľa môjho názoru nie je vhodná – hlavne nie na začiatku – pretože sa budeš stresovať tým, že stále na niečo myslíš a nevieš „meditovať“. Myslieť na všeličo možné je podstatne náročnejšie, keď sa musíš sústrediť na balancovanie svojho tela v nejakej póze počas jógy, alebo keď zdvíhaš železo. Vtedy neriešiš svoje rodinné problémy, ani svoje podnikanie, ani to, čo si dáš na večeru. A to nesmierne pomáha odbúravať stres.

 

Obmedzuje ťa neustále premýšľanie a analyzovanie aj v medziľudských vzťahoch?

Áno! Čoskoro publikujem svoju prvú knihu [Už som ju publikoval.]. Volá sa Láska k Aziatkám a je to 380 strán [Nakoniec má 396 strán] analyzovania mojich vzťahov s dievčatami z východnej a juhovýhodnej Ázie, ktoré som zažil za posledných 7 rokov. Som si istý, že sa v mojich príbehoch nájde mnoho ľudí s ADHD dospelých, či ľudí, ktorí majú podobné ťažkosti.

 

Akým iným spôsobom sa ešte ADHD prejavuje v tvojom každodennom živote?

Myslím, že som toho popísal dosť v mojich predchádzajúcich odpovediach. Venoval som sa však predovšetkých negatívnym prejavom ADHD, tak teraz spomeniem aj tie pozitívne, ktoré sú veľmi hodnotné.

Ľudia s ADHD sú kreatívni. Majú neustály prísun nových myšlienok a nápadov. Vedia si pospájať skutočnosti a vyvodiť iné závery. Často majú umelecké sklony – napríklad mnoho dizajnérov či hercov má ADHD. Ľudia s ADHD sa tiež vedia „supersústrediť“. Keď ich niečo baví, tak pri tom vedia stráviť aj hodiny. Zabudnú na čas a okolitý svet, a často ich nenapadne sa ísť ani len najesť či napiť.

Ľudia s ADHD sa vedia „supersústrediť“. Keď ich niečo baví, tak pri tom vedia stráviť aj hodiny. Zabudnú na čas a okolitý svet, a často ich nenapadne sa ísť ani len najesť či napiť.

 

Ako vnímaš fakt, že sa na ADHD v súčasnej spoločnosti nazerá ako na ochorenie detí, z ktorého väčšina z nich „vyrastie“ a v dospelosti „zmizne“?

Áno, detí z ADHD často vyrasnú. Avšak v 50-66% prípadov¹ tomu tak nie je a ADHD pretrvá aj do dospelosti. Problém vidím predovšetkým v nízkom povedomí v spoločnosti a v slabej informovanosti lekárov. Keď som išiel s mojimi problémami k psychologičke, podľa niekoľkých testov, ktoré dáva pravdepodobne aj deťom, mi diagnostikovala akútnu úzkosť. Nechcela pochopiť, že úzkosť je častým symptómom ľudí s ADHD, a nie príčinou mojich problémov. Podľa výsledku testu pozornosti skonštatovala, že moja pozornosť je primeraná môjmu veku. Nerozumela tomu, že ľudia s ADHD dospelých sa vedia sústrediť na úlohu, ktorá ich baví alebo ktorá je pre nich výzvou, ako tomu bolo v prípade toho krátkeho, asi 5-minútového testu.

Úzkosť je častým symptómom ľudí s ADHD, a nie príčinou problémov.

¹ – Lara C, Fayyad J, de Graaf R, et al. Childhood predictors of adult attention-deficit/hyperactivity disorder: results from the World Health Organization World Mental Health Survey Initiative. Biol Psychiatry. 2009;65(1):46-54. Ebejer JL, Medland SE, van der Werf J, et al. Attention deficit hyperactivity disorder in Australian adults: prevalence, persistence, conduct problems and disadvantage. PLoS One.2012;7(10):e47404. Barkley RA, Fischer M, Smallish L, Fletcher K. The persistence of attention-deficit/hyperactivity disorder into young adulthood as a function of reporting source and definition of disorder. J Abnorm Psychol. 2002;111(2):279-289

 

Podľa tvojej web stránky je jasné, že aj napriek ochoreniu si dokážeš stanoviť ciele. Čomu všetkému sa venuješ?

Ďakujem. Stále mám však problém s tým, že si naberám toho na seba až príliš veľa. Neustále mám nápady na nové a nové projekty, lenže už teraz sa nestíham venovať ani tým, ktoré mám. Preto som za poslednú dobu niekoľko projektov zrušil, aj keď mi to vždy bolo ľúto.

Momentálne mám niekoľko hlavných projektov, ktorým sa venujem. Blogom Sám Sebe Pán™ sa už viac ako štyri roky snažím inšpirovať ľudí k tomu žiť život podľa svojich vlastných predstáv. Online kurzami Zarábaj Ako Pán™ pomáhať ľuďom osamostatniť sa tým, že si vytvoria nezávislý zdroj príjmu. Čoskoro (24.6.2017) sa uskutoční už druhý ročník konferencie digitálnych nomádov, moderných podnikateľov a cestovateľov s názvom Festival Digitálnych Nomádov, ktorý spoluorganizujem [Podujatie sa už uskutočnilo a dopadlo skvelo]. A ako som už spomínal, čoskoro vydávam svoju prvú knihu Láska k Aziatkám – Intímna spoveď mladého Slováka s vášňou pre ázijské dievčatá [Ešte raz, už som ju vydal].

 

Autorka rozhovoru: Ivana Hečková

Skrátená verzia rozhovoru bola pôvodne uverejnená 31. mája 2017 na webe Aktuality.sk.

Chceš byť sám sebe pánom či paňou?

vyše 900 ľudí pravidelne dostáva nové články zo SámSebePán.sk zadarmo priamo do svojej emailovej schránky. Pridaj sa k nim a buď medzi prvými, ktorí si nové články prečítajú.


Máš k článku otázku alebo pripomienku?

Páčil sa ti tento článok? Chceš sa podeliť o svoje osobné skúsenosti? Napíš mi do diskusie nižšie. Odpovedám na každý komentár.