Mal som možnosť. Možnosť urobiť niečo, po čom som veľmi túžil. Malo to však jeden háčik. Musel to najskôr prebrať s jedným mojim klientom. Vedel som, že by sa mu to nepáčilo. Podľa všetkého by povedal nie.
A preto som to neurobil. Nepýtal som sa, či môžem. Jednoducho som urobil to, čo som chcel, a čakal, čo sa stane.
Môj klient vôbec nebol nadšený, ale presne to som čakal. Nepáčilo sa mu to. Postavil som ho však pred hotovú vec a ospravedlnil sa za problémy, ktoré tým vznikli.
On mal 2 možnosti. Mohol povedať, že je to neprípustné, alebo to nejakým spôsobom budeme vedieť vyriešiť. Najskôr váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre tú druhú možnosť.
Keby som sa pýtal, či môžem
Ak by som opýtal, či môžem urobiť to, čo chcem, s určitosťou by som počul nie. Ak by som sa pýtal o povolenie, sám pred sebou by som si staval zamknutú bránu, od ktorej som nemal kľúč.
Tým, že som sa nepýtal a urobil to, čo som chcel, a následne prosil o prepáčenie za spôsobené ťažkosti, som sa odmietnutiu vyhol.
Povedať NIE je jednoduché
Ľudia často vidia problémy omnoho väčšími, ako naozaj sú. A povedať nie je také jednoduché. Keď ich však postavíte pred hotovú vec, povedať nie už nemôžu. Už je neskoro, veď ste to už predsa urobili. Nie je cesty späť. Človek je preto nútený danú vec stráviť a nejako sa s ňou vyrovnať. Keď pridáte dobré vysvetlenie toho, prečo ste niečo urobili, ľudia sa s tým stotožnia. Možno nie hneď, ale možno už na druhý deň.
Hovorí sa: „Keď sa neopýtaš, odpoveď je vždy nie“. Ja by som to pozmenil na: „Keď sa opýtaš, odpoveď môže byť nie.“ Vyhni sa negatívnej odpovedi a vôbec sa nepýtaj.
Urob to, čo chceš. Ak s tým má niekto problém, ospravedlň sa a vysvetli svoje dôvody.
Nepýtaj sa o povolenie, pros o prepáčenie.
Stáva sa vám často, že vám niekto povie nie? Používate techniku nepýtaj sa-urob to-pros o odpustenie? Aké s ňou máte skúsenosti?
Najnovšie komentáre