Čo sa to s nami stalo? Nie je tomu tak dávno, čo sme všetci používali ICQ a písali sme si v reálnom čase. Pokojne aj hodinu. Alebo sme dokonca telefonovali. Pamätáš si na tie časy, keď si nepremýšľal nad tým, či kamošovi zavoláš, alebo nie, lebo možno je busy a nechceš ho otravovať?
Pamätáš si na tie časy, keď ti prišla správa a ihneď si odpísal? Nie ako teraz, že ti niekto napíše a ty tú správu vidíš ihneď, ale povieš si, že odpíšeš neskôr, aby ten kamarát nemal pocit, že si „chceš písať“.
Pred pár rokmi sme to robili pri online randení, aby ženy nemali pocit, že celý deň sedíme pri telefóne a čakáme na ich správu. Prečo to však teraz robíme aj s našou rodinou a kamarátmi? Čo sa stalo, že sa z okamžitých správ (Instant Message alebo IM) stal e-mail, kedy napíšeš správu a očakávaš odpoveď možno v ten deň, možno zajtra, možno o pár dní a možno vôbec?
Máme desiatky rôznych IM apiek, telefón máme neustále pri sebe, ale na správu neodpíšeme ihneď, aj keď ju ihneď vidíme. Prečo? K čomu je to dobré? To sme naozaj všetci takí zaneprázdnení? A čím? Alebo sa zaujímame iba o seba a svoje potreby a to, ako sa má naša rodina, či naši kamaráti nás až tak nezaujíma?
Máme desiatky rôznych IM apiek, telefón máme neustále pri sebe, ale na správu neodpíšeme ihneď, aj keď ju ihneď vidíme.
Pred pár rokmi vznikol pri online zoznamovaní fenomén známy pod menom „ghosting“, doslovne „zduchovatenie“, vo voľnom preklade „zmiznutie“. Predstav si situáciu, že si s nejakým dievčaťom píšeš cez internet už nejakú dobu a ona ti zrazu už neodpíše. Napíšeš jej znovu, no ona to opäť odignoruje. Ty si ostal úplne bez vysvetlenia toho, čo sa stalo. Akoby sa z teba stal duch, akoby si ani neexistoval. Ghosting pri online randení je sebecký, no ako-tak ho ešte chápem. Prečo sa však zrazu stal ghosting bežným aj medzi kamarátmi, medzi ľuďmi, ktorí sa poznajú pokojne aj roky?
Ako sa to stalo? Čo s tým mienime robiť? Pretože keď to pôjde takýmto smerom aj ďalej, tak čoskoro budeme iba nalepení na svojich Instagramoch a Tik-Tokoch, kontrolovať čísla videní a likeov a followerov, a ani si neuvedomíme, že vlastne nemáme nikoho, komu na nás skutočne záleží.
Keď sa ti tvoj otec, tvoj brat, tvoj kamarát, tvoj kolega ozve, no ty sa ozveš späť o týždeň a odpovieš jednou vetou, a na druhú správu už ani neodpovieš, tí ľudia sa ti postupne prestanú ozývať. Uvedomia si tú smutnú skutočnosť, že nemáš záujem byť v kontakte, akceptujú ju a už sa ti neozvú. A ty sa jedného dňa zobudíš a uvedomíš si, že, možno okrem tvojej priateľky, nikomu na tebe nezáleží.
– Lubo Jurík, 8. októbra 2022, Bratislava
Najnovšie komentáre