Moja osobná skúsenosť" style="display: none;" />
V roku 2021 som na blogu Sám Sebe Pán nepublikoval ani jeden článok. V roku 2020 som napísal a publikoval 3 články a v roku 2019 som zverejnil iba jeden podcast (ktorý bol nahratý v roku 2018). Za posledné 3 roky som teda publikoval iba 4-krát, zatiaľ čo v roku 2018, mojom poslednom aktívnom roku, som na tomto blogu publikoval celkovo 11-krát. V roku 2017 dokonca až 23-krát.
Čo sa so mnou stalo? Prečo som prestal písať? A ako to ovplyvnilo môj život a život môjho blogu? Dočítaš sa v tomto článku.
V akom stave bol blog Sám Sebe Pán, keď som prestal písať
V roku 2018 bolo na blogu Sám Sebe Pán spolu vyše 66 tisíc ľudí, ktorí spoločne blog navštívili 90 tisíc krát. To je priemerne 9,5 tisíc návštev mesačne. To nie je zlé na obyčajný blog, že?
Okrem toho, že bol blog Sám Sebe Pán čítaný, bol aj vcelku živý. Ľudia moje články radi komentovali. Za rok 2018 bolo na články napísaných vyše 100 komentárov, v roku 2017 ich bolo až 210.
Prihlásených na odber nových článkov na email bolo v roku 2018 vyše 1200 čitateľov, zatiaľ čo na Facebooku mal blog vyše 3000 fanúšikov.
Môjmu blogu sa darilo. Okrem toho som písanie, či nahrávanie podcastov mal vždy rád. Prečo som s tým teda prestal?
Prečo som sa rozhodol prestať publikovať
Prestal som písať z jedného jednoduchého dôvodu: Písanie mi neprinášalo dostatočný zárobok.
Kvôli nízkym príjmom som bol neustále pod stresom z toho, že nebudem mať dostatočné množstvo peňazí na život – nájom, jedlo a tak ďalej. V tej dobe, v rokoch 2017 a 2018 som skoro úplne prestal pracovať pre klientov. Venoval som sa iba blogu, písaniu a vydaniu mojej knihy a online kurzom. Kniha a online kurzy mi prinášali zárobky, ktoré na začiatku vyzerali sľubne. No ako čas plynul, prinášali mi menšie a menšie zisky, až som sa dostal do finančnej tiesne. V tom čase som bol na Taiwane, v Taipei a nemohol som si dovoliť napríklad kúpiť 40-eurovú permanentku do posilňovne, či kúpiť 25-eurový proteín. Vďaka tej finančnej tiesni som sa dostal do takej depresie, v akej som dávno nebol.
Vtedy mi pomohol môj super kamarát Mišo Duchoň. V tom čase iba rozbiehal svoju koučovskú kariéru a ja som mal to šťastie byť jedným z jeho prvých klientov. Mišo mi nedával rady, ale vhodnými otázkami ma naviedol k tomu, že som sa sám rozhodol urobiť vo svojom živote niekoľko zmien. Jednou z nich bolo začať znovu cvičiť, no tou najväčšou bolo prestať na určitý čas blogovať a venovať svoj produktívny čas budovaniu svojho príjmu – aby som sa už nemusel stresovať kvôli tomu, koľko mi o mesiac príde na účet peňazí. A tak som prestal písať a venovať sa marketingu mojej knihy, či online kurzov.
Čo sa udialo, keď som prestal písať
Chcel som písať články, ale neurobil som tak
Nutkanie písať som mal stále. Moja myseľ si nedá pokoj a neustále vymýšľa. Pomaly každý deň dostanem nejaký nápad na článok, ktorý by som mohol napísať. Naučil som sa však toto svoje nutkanie prekonať a jednoducho tak neurobiť, aj keď som po tom túžil. Povedal som si totiž, že najskôr musím pomôcť sebe, až potom môžem pomáhať ostatným.
Ono sa to nezdá, ale blogovanie nie je iba o písaní. Áno, písanie, úprava článku a samotná publikácia zaberie veľké množstvo času, ale nesmierne časovo náročná je aj komunikácia s fanúšikmi. Odpisovať na komentáre pod článkami, či na súkromné emaily od fanúšikov je síce duševne napĺňajúce, ale taktiež časovo a energicky vyčerpávajúce. A tak som prestal nie len písať, ale tiež som dával menšiu prioritu odpisovaniu na komentáre a emaily od fanúšikov. Už som neodpisoval v priebehu hodín, či dní, no v priebehu týždňov, či dokonca mesiacov. Niekedy ma to aj zamrzelo, no vždy som si povedal, že najskôr musím vyriešiť svoje problémy, až potom môžem pomáhať iným riešiť tie ich.
Fanúšikovia sa mi začali ozývať a pýtať sa, čo sa deje
Čím dlhšie som na blogu nič nové nepublikoval, tým viac ľudí sa ma začalo pýtať, čo sa stalo. Kamaráti medzi rečou spomenuli, že som už dávno nič nepublikoval. Fanúšikovia sa ma v emailoch pýtali, kde som, čo robím a prečo nepíšem. Vraj im moje články chýbajú.
V tých momentoch som mal túžbu vrátiť sa k písaniu, no vždy som sám seba prehovoril. Najskôr musím pomôcť sebe, potom môžem pomáhať ostatným.
Postupne všetko utíchlo
Ako čas plynul a ja som nič nepublikoval, postupne sa môj blog vytrácal z mysle ľudí. Chodiť na blog, na ktorom nič nové nie je, nebaví nikoho. Google si tiež všimol, že už nepublikujem nový obsah a tak postupne prestal ľuďom zobrazovať moje staršie články vo vyhľadávaní. Predtým sa môjmu blogu v Googli darilo a aj staré články mali veľmi dobrú návštevnosť. V roku 2018 prišlo na môj blog cez Google 65 tisíc ľudí, v roku 2021 ich bolo iba smutných 900. Až na pár naozaj skalných fanúšikov mi ľudia taktiež prestali písať emaily, či písať správy na Facebooku.
Klesajúca návštevnosť webu potom, ako som prestal pravidelne písať
Prestal som publikovať aj na Instagrame
Na Facebooku som nič nepublikoval už dávno, no potupne som pridával menej a menej fotiek aj na Instagram. Keď som v auguste 2020 Instagram prestal používať úplne, ako bloger a digitálny nomád som sa z verejného života vytratil úplne.
„Okej, ale čo si teda robil?“
Dobrá otázka, ďakujem za opýtanie.
Z polo-skrachovanej firmy som vybudoval novú, prosperujúcu značku
Od svojich 19-tich rokov sa živým ako grafický dizajnér a web dizajnér. Keď som začal zarábať na online kurzoch a chystal sa publikovať svoju knihu, prestal som skoro úplne robiť pre klientov a venoval som sa skoro výhradne svojim súkromným projektom. Keď to prestalo fungovať, začal som sa znovu zameriavať na prácu pre klientov. Predtým som fakt, že pracujem pre iných ľudí, bral skoro ako hanbu. Keď som si však v Taipei uvedomil, že je to moja najväčšia šanca dostať sa z negatívnej špirály svojho života, zahodil som svoje ego za hlavu a išiel do toho.
V rokoch 2019, 2020 a 2021 som primárne pracoval pre klientov a zároveň budoval svoju firmu pod novým menom: Brandbonsai. Čo sa dá dosiahnuť za tri roky je neuveriteľné, keď je to tvojou prioritou. Ani zďaleka nemôžem povedať, že som za vodou, no konečne mám pocit, že idem dobrým smerom.
Brandbonsai – Zmŕtvychvstanie mojej webdizajnérskej firmy
Predtým som sa snažil predávať produkty súkromným osobám. To je nesmierne náročné, pretože tvojou konkurenciou je úplne všetko, od tenisiek Nike, cez letné dovolenky v Chorvátsku, až po mesačné predplatné za Netflix. Predať niečo firme je mnohokrát jednoduchšie. Firmy vedia, že tvoje služby potrebujú, zatiaľ čo fyzickým osobám musíš často vysvetľovať, prečo by vlastne mali chcieť to, čo im ponúkaš.
Naučil som sa programovať
Tým, že som veľa pracoval pre firmy, som sa nesmierne zlepšil. S programovaním som začal už na svojich súkromných projektoch, ale písal som takzvaný špagetový kód. To je taký, ktorý sa ťažko upravuje a v ktorom sa pomaly ani jeho autor nevyzná. Vďaka veľkému návalu problémov od klientov som mal možnosť sa zlepšiť, naučiť sa objektovo-orientované programovanie a vytvoriť niekoľko zaujímavých projektov. Predovšetkým na jeden z nich som veľmi hrdý: volá sa Email Marketér a je to automatizovaný emailingový systém pre weby a eshopy.
Email Marketér – Môj momentálne najväčší projekt, ktorý som naprogramoval
Písal som veľa, ale namiesto článkov na blog som písal návody pre klientov a pre svoj biznis
Pre klientov spoločnosti Brandbonsai som vytvoril členskú zónu, v ktorej nájdu okrem iného aj množstvo návodov pre online podnikateľov – od manažovania svojho eshopu, cez rôzne marketingové tipy, až po nastavenia našich WordPress pluginov. Tých návodov máme už vyše 40 pre klientov, plus množstvo interných, ktoré používame pri chode našej spoločnosti.
Štatistiky návodov pre klientov spoločnosti Brandbonsai na webe Môj Brandbonsai
Spoznal som ženu svojho života
Pri randení som nikdy nemal problém s produktivitou. Na Taiwane som mal obdobie, kedy som chodil niekedy aj na 5 rande za týždeň. Doobeda som vždy pracoval a pred rande ešte stihol ísť aj do posilky. Na všetko som mal čas. Vo Vietname som však stretol svoju vysnívanú ženu, s ktorou som trávil skoro každý deň.
Poznali sme sa iba tri dni, keď sme sa prvýkrát pobozkali. Poznali sme sa iba mesiac, keď sme sa presťahovali do spoločného bývania. Poznali sme sa iba 9 mesiacov, keď sme sa zasnúbili a menej ako 1,5 roka, keď sme sa rozobášili. Ďalší skoro rok nám trvalo vybaviť všetky papiere na to, aby sme sa mohli spoločne presťahovať na Slovensko, čo sa nám v júni 2021 podarilo. Toto je príbeh sám o sebe a verím, že si raz nájdem čas vám ho vyrozprávať.
Záver
Možno sa teraz pýtaš, prečo ti to vlastne všetko hovorím. Prečo som zrazu, po troch rokoch mlčania, začal znovu písať. Ani sám presne neviem. V posledné mesiace som nad tým premýšľal stále viac a viac. Písanie mi chýbalo. Chýbala mi aj komunita, ktorá sa okolo blogu vytvorila – aj keď chápem, že tým mojim odmlčaním som ju asi zničil.
Taktiež premýšľam nad tým, či ľudia vlastne ešte čítajú dlhé články. Príde mi, že dnes fičí pozerať 3-minútové videá na Youtube a 10-sekundové videá na Tiktoku. Takže, ak si si prečítal či prečítala celých 1500 slov tohto článku, ďakujem ti :)
– Lubo Jurík, 4.1.2022, Prievidza
Najnovšie komentáre