Lukáš Čech: Ak by si dnes zomrel, bol by si spokojný s tým, čo po sebe zanecháš?

SámSebePán.sk som nevytvoril iba preto, aby som mohol písať o mne a mojich zážitkoch. Vytvoril som ho s cieľom zdieľať moje skúsenosti, ale hlavne spájať ľudí s podobným myslením a spôsobom života.

Presne preto vám budem prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí do tejto kategórie patria. Všetko sú to Slováci, ktorí žijú nekonvenčný život. Neriadia sa názormi a predstavami iných – robia si to, čo chcú. Sú sami sebe pánmi.

Dosť bolo však úvodných slov, poďme rovno k prvému rozhovoru na SámSebePán.sk.

Predstavujem: Lukáš Čech

Úprimne, po troch rokoch života v Austrálií som so Slovenskom a Slovákmi veľmi v kontakte nebol. Všetky knihy a blogy som čítal anglické, a preto som sa k tým slovenským nedostal. To sa ale všetko zmenilo, keď som sa náhodou dostal k Lukášovi niekde na Facebooku.

Vtedy bol niekde v Južnej Amerike, v džungli, a staral sa o dospelú pumu. Bol už nejakú dobu na cestách a mal niekoľko web stránok, cez ktoré som sa toho o ňom dozvedel viacej. Som rád, že dnes ho môžem nazvať mojim kamarátom – aj keď sme sa nikdy osobne nestretli (zatiaľ :)).

Okrem iného je Lukáš veganom, veľkým bojovníkom za ochranu zvierat a stihol napísať knihu o cestovaní. Viac sa toho o ňom dozvieš v tomto rozhovore.

 

 

Čo bolo hlavným dôvodom, prečo si sa rozhodol pre nekonvenčný život digitálneho nomáda. Čo ťa inšpirovalo k životu na cestách?

Stále som žil nekonvenčne (do istej miery) a stále ma lákalo potiahnuť to ďalej. Páčili sa mi ľudia s tetovaniami, dredami, ktorí žili po svojom. Ale akosi som sa ocitol v Londýne, s 9-5 jobom v kancelárii, v celkom typickom živote – hypotéka, dom, auto. Zlomovým bodom bol rozchod so snúbenicou po 4 rokoch, kde som si uvedomil, že som úplne slobodný a môžem si spraviť, čo chcem. Niekde sa mi pritrafila otázka:

Ak by si dnes zomrel, bol by si spokojný s tým, čo po sebe zanecháš?

A odpoveď bola NIE – dobrá kariéra a výplata, auto, elektronika neznamenajú nič. Povedal som si, že je čas to zmeniť a žiť podľa mojich ozajstných životných hodnôt, ktoré som popri tej kariere akosi pozabudol.

Začal som čítať blogy iných, ktorí otočili svoj život o 180 stupňov a netrvalo dlho, predal a rozdal som všetko čo som mal v Londýne, dal výpoveď v práci, dal si spraviť pár tetovaní a piercingov, kúpil jednosmerný lístok do Ecuadoru a odvtedy som sa už neobzrel späť. :)

 

 

Mal si z niečoho obavy predtým, ako si sa prvýkrát vydal na cesty? Čo nakoniec rozhodlo, že si sa rozhodol vycestovať aj napriek obavám?

Som veľký šprt čo sa prieskumu týka, a pri rozhodovaní si všetko preštudujem do detailu. Mal som otázky ohľadom kariéry, stáleho príjmu a ako živobytia v budúcnosti, ale na všetko som našiel odpoveď v knihách alebo na blogoch, ktoré som čítal. Mnoho ľudí to spravilo už predtým, a delia sa s nami o tom na ich blogoch, ako napr. www.ndoherty.com, www.fluentin3months.com, www.chrisguillebeau.com a moho ďalších.

Prečítal som toľko vecí o tom, ako na to, že som nemal žiadne obavy vycestovať. Cítil som, že to je presne ako to má byť, presne to, čo chcem. Namiesto obáv som cítil len radosť, ako taký malý chlapec pred prvým školským výletom von z dediny :).

Stále som nevedel, ako presne budem zarábať, ale vedel som, že sedením na zadku v Londýne to nezistím…

 

 

Po svete cestuješ dlhodobo. Mnoho ľudí určite zaujíma, ako si zárabaš na život. Cestovanie predsa nie je lacná záležitosť.

Náklady na cestovanie závisia od krajiny, kde si, a od teba – či robíš veľa turistických vecí, ktoré stoja viac, či si varíš sám, alebo stále ješ v reštauráciách, či žiješ v lacných hosteloch alebo drahých hoteloch.

Ale môj cestovný život ma stojí oveľa menej, ako môj predošlý, kancelársky život. Mám menej starostí a nákladov, ale viac zážitkov a skúseností. Napríklad v Peru alebo Ecuadore som žil za nejakých 400-500 EUR na mesiac. Keď si odpočítam náklady na tetovania a podobné veci, (ktoré nerobí každý cestovateľ :) ), tak priemerne ma život na cestách stojí 700 EUR na mesiac. To je menej ako priemerná mesačná mzda na Slovensku. S tým rozdielom, že cestovaním minieš tieto peniaze na videnie úžasného sveta, nové skúsenosti, priateľov, dobrodružstvá a vedomosti.

Ak ostaneš doma, tak to minieš na cestovanie do a z práce, faktúry a inkasá, pôžičky, a

udržovanie samého seba v status quo, kde sa toho veľa neučíš.

 

 

Máš viacero online projektov a web stránok. Ako ti blogovanie dopomohlo k dosiahnutiu svojho cieľa?

Blogovanie mi otvorilo dvere ku škále skúseností, ktoré teraz používam na tieto projekty. Takisto ma to donútilo nad vecami rozmýšľať hlbšie – pretože píšem pre verejnosť. Takto sa zrodilo veľa nápadov. Niektoré z nich sa uskutočnili a teraz mi pomáhajú žiť život, aký chcem.

Viac som o tom napísal v tomto článku – 1. krok k samostatnosti – začni blogovať.

V ňom nájdeš všetky dôvody prečo ti blogovanie môžem len odporučiť.

 

Ja osobne som sa dlho nevedel rozhodnúť, či písať v slovenčine, alebo v angličtine, alebo oboje. Skúšal som oboje naraz, ale všetko mi trvalo dvakrát toľko, preto som s tým prestal. Ty píšeš niektoré svoje web stránky v slovenčine, iné v angličtine. Píšeš všetko v oboch jazykoch? Ako rozlišuješ, čo napíšeš po anglicky a čo po slovensky?

Začal som písať po anglicky, aby som si otestoval blogovanie (www.lukascech.com). Potom som si povedal, že anglických stránok o cestovaní je veľa, slovenských je veľmi málo. Tak som spustil www.posveteposvojom.com. Ako si spomenul, písať pre oba blogy je priveľa práce, tak som anglický blog zastavil a teraz sa venujem len slovenskému.

Slovensko sa práve rozbehuje v tomto smere – ľudí to začína zaujímať viac, takže je to dobrý čas začať takýto blog. Vo svete sa to rozbehlo už dávnejšie, takže je ťažšie presadiť sa.

 

Aký veľký význam pre teba má fakt, že hovoríš cudzím jazykom? Bol by si schopný robiť to, čo robíš, keby si nehovoril anglicky, prípadne španielsky? Ako si sa k týmto jazykom dostal?

Cudzie jazyky sú z môjho pohľadu veľmi dôležité. “Koľkými jazykmi hovoríš, toľkokrát si človekom.” nie sú len kecy. Hovoriť anglicky je základ – otvorí ti to svet. A je to najľahší jazyk, naučíš sa ho rýchlo.

S angličtinou sa ti rozšíri obzor, čo sa týka čítania svetových kníh, webstránok, ale aj cestovania – dohovoríš sa skoro všade.

Takisto som veľkým zástancom používania jazyka krajiny, v ktorej sa nachádzaš. V južnej Amerike som už od začiatku kecal lámanou španielčinou namiesto angličtiny. Teraz som v Brazílii asi 5. deň a s miestnymi rozprávam len portugalsky (ako také 4 ročné dieťa….). Takto budeš mať úplné iné skúsenosti – miestni sa ti otvoria viac, porozprávaš sa s ľuďmi, ktorí by ťa normálne obišli, ako turistu. A naučíš sa nový jazyk behom mesiacov.

Mojím cieľom je hovoriť 10 jazykmi behom nasledujúcich 4 rokov. Už hovorím 6, či už plynule alebo lámane, ale dohovorím sa. Odporúčam www.fluentin3months.com, Benny je expert na učenie sa cudzích jazykov rýchlo.

Nebol by som schopný robiť to čo robím teraz bez cudzích jazykov. Keď nehovoríš anglicky tak sa začni učiť dnes, je to to najlepšie čo môžeš spraviť pre svoju budúcnosť.

Myslím si, že najlepšie sa učí priamo v danej krajine – takže všetky jazyky, ktoré sa chcem naučiť sa naučím tak, že v danej krajine budem žiť. Takže Brazília, India, Francúzsko, Rusko, Čína a pravdepodobne Afrika, bacha na to – mám vás na radare!

 

 

Čítaš? Aký význam majú pre teba knihy? Ktorá kniha najviac ovplyvnila tvoj život a prečo?

Čítanie bola jedna z prvých zmien, ktoré začali tento nový životný štýl. Od 15ky až do 27-mich som prečítal len málo kníh a to tak o obchodovaní s devízami alebo o HTML. Až keď som sa začal zaujímať o zmenu v živote, som začal čítať knihy o tom, ako byť lepším človekom, o cestovaní, o zdravom živote.

Nečítam veľa beletrie, zaujíma ma skôr náučná literatúra, veda, fakty a veci, ktoré ma naučia byť lepším človekom. Myslím si, že človek by sa nikdy nemal prestať učiť – či už čítaním kníh, skúsenosťami alebo kurzami, to je jedno. Ale rozširovať náš obzor obohatí náš život a život ľudí okolo nás.

Nečítam veľa beletrie, ale najviac ma ovplyvnila jedna – je to niečo mezdi autobiografiou a beletriou, nikto nevie, koľko pravdy v celom príbehu je. Ale to nevadí. Je to Shantaram od Gregory David Roberts. Odkedy som prečítal tú knihu, tak chcem žiť v Indii. Takisto som ju prečítal v čase, keď som prechádzal veľkými zmenami, takže znamená pre mňa veľa.

Ďalšie knihy, ktoré môžem odporučiť sú Disrupting the Rabblement, od Niall Doherty, jeho blog a táto kniha mi otvorila oči, alebo Vagabonding od Rolf Potts.

 

Nedávno si vydal svoju prvú digitálnu knihu. Povedz nám niečo o celom procese jej vzniku. Prečo si sa rozhodol knihu napísať, ako dlho ti jej písanie trvalo, no v neposlednom rade, aká bola odozva čitateľov? Vieš nám povedať, koľko kníh si doposiaľ predal?

Áno, vydal som knihu Po svete po svojom, môžeš si ju stiahnuť ako PDF z mojej stránky, alebo kúpiť pre Kindle na gorila.sk, alebo rajknih.sk.

Nápad na napísanie knihy som dostal krátko po spustení www.posveteposvojom.com. Napadlo mi, že keď si slovák, ktorý nehovorí anglicky, chce prečítať o cestovaní, tak po slovensky toho veľa nie je. Takisto som si za čas strávený na cestách nazbieral skúsenosti, ktoré je škoda ponechať si len pre seba. Na svojom blogu píšem o týchto skúsenostiach takisto, ale v knihe to je všetko na jednom mieste, stručne a k veci, všetky informácie, ktoré človek potrebuje vedieť pred cestovaním.

A takisto to bol jeden z mojich projektov, ako si na živobytie zarobiť na cestách.

Knihu som napísal asi behom mesiaca v džungli v Peru, kde som pracoval v záchrannom centre pre zvieratá a po večeroch som mal veľa času. Tak som sa venoval yoge, cvičil som a napísal túto knihu. Bolo to super – cez deň mi po hlave skákali opičky, potom som sa okúpal v rieke a sadol si za laptop na písanie knihy :). Taká bežná denná rutina…

Chcel som sa podeliť s informáciami a vedomosťami, ale takisto som si chcel vyskúšať, aké to je, spraviť svoj vlastný produkt, náijsť prostriedky na predaj, zverejniť ho a podobne.

Kniha sa predala zhruba 40 krát, od Novembra, čo nie je veľa, ale nie je to zlé na samo-publikáciu a fakt, že som to všetko spravil sám z Peru :). Naučil som sa pri jej tvorení toľko vecí, že aj keby sa nepredala ani raz, tak to stálo za to. A pomohol som 40 ľuďom pri rozhodovaní či a ako cestovať, takže som spokojný!

Odozva čitateľov bola skvelá, pozri si komentáre na mojej stránke.

 

 

Si veľkým zástancom vegánstva. Keby si mal povedať iba jeden jediný dôvod, prečo by ľudia mali prejsť na vegánsku stravu, aký by to bol?

Čo sa týka stravy –  7 biliónov ľudí zabije ročne okolo 60 biliónov živých tvorov. Ľudské telo nepotrebuje mäso a mlieko na prežitie, tak prečo trápiť a zabíjať nevinné tvory len na uspokojenie našich chúťok. Jeden vegán ušetrí ročne život asi 40 zvieratám. (a  navyše žije zdravšie)

Čo sa týka kožušiny a testovania na zvieratách – človek je jediný tvor, ktorý chápe to zbytočné utrpenie, ktoré spôsobujeme zvieratám kvôli móde a nekonkluzívnym testom, tak prečo v tom pokračujeme?

 

Na cestách po rôznych krajinách toho určite zažiješ mnoho. Čo bolo doposiaľ tvoje najväčšie dobrodružstvo?

Najväčšie dobrodružstvo bolo pracovať s dospelou pumou 5 týždňov v džungli v Bolívii. Mám na to neskutočné spomienky a niekoľko dobrých jaziev ako pripomienku :). Napísal som o tom tento článok.

Ale nerád vyberám len jedno dobrodružstvo, pretože veci, ktoré človek zažíva sa nedajú hodnotiť na jednom rebríčku. Mám skvelé zážitky z džunglí, zo stopovania, našiel som si veľmi dobrých priateľov, naučil sa veci, o ktorých som ani nesníval, vyšplhal sa do 6310 metrov nad morom, potápal sa so žralokmi. Ale hlavne – našiel som si slobodný rytmus života, o ktorom som stále sníval.

 

 

Momentálne sa nachádzaš v Uruguaji. Ako dlho tam plánuješ ostať? Aké máš plány do budúcnosti? Plánuješ vlastne?

Už som v Brazílii :). V Uruguayi som bol zhruba mesiac, teraz neviem presne čo a ako – možno ostanem v Brazílii, možno pojdem na pár mesiacov do Paraguaya (je to tam lacnejšie), a potom sa vrátim do Brazílie. Neviem a nemusím to vedieť – môžem sa rozhodnúť kedy chcem a ísť kam chcem. Svet je gombička :).

Hm, neplánujem, snívam a potom si tie sny uskutočňujem:). Plány ako také nemám, mám len nápady, ako napríklad, že rád by som žil v Indii. Kedy? Ani srnka netuší. Takisto by som raz chcel postaviť ekologický dom z hliny, slamy, solárne panely, recyklovaná voda. Kde na svete a kedy takisto neviem, ale viem, že to chcem. A možno si spravím vlastné záchranné centrum pre zvieratá. Alebo možno ma zožerie krokodíl alebo domorodci v Brazílskej džungli…. tak si radšej užívam dnešok, tento moment, naplno.

Odkazy

posveteposvojom.com

www.facebook.com/PoSvetePoSvojom