“Rodičov nezaujíma spravodlivosť, chcú iba poriadok a ticho.” ― Bill Cosby Keď som ukončil strednú školu, môj otec chcel, aby som sa zamestnal. Ja som v tej dobe dostal zákazku na vytvorenie 2 web stránok, jedného informačného portálu a jedného internetového obchodu, a cítil som, že to má potenciál. Zarobené peniaze mi stačili zhruba na pol roka života. Samozrejme, že sa to môjmu otcovi nepáčilo a tlačil ma do rozposielania životopisov. Ja som ale nechcel. Vzoprel som sa. Nejakú dobu to trvalo, ale poradilo sa mi rozbehnúť vlastné podnikanie - vlastné grafické a webové štúdio. Od tohto môjho rozhodnutia ubehlo už 7 rokov a nikdy som ho neoľutoval. Moje webové štúdio doteraz funguje. Keby som dal na odporúčanie môjho otca, možno by som bol doteraz zamestnaný a zarábal na niekoho iného. Možno by mi pravidelný príjem stačil a ja by som nikdy neodišiel do Anglicka, či do Austrálie. "Ľudia na smrteľnej posteli omnoho viac ľutujú veci, ktoré neurobili, ako veci, ktoré urobili." Keď som sa s kamarátom rozhodol odísť na 2,5 roka do Austrálie a oznámil to mojej mame, zalial ju studený pot. Samozrejme, že by bola najradšej, keby som nešiel. "Až do Austrálie, na druhý koniec sveta? Veď tam ...

Mám čerstvých 26 rokov a doteraz som ani len netušil, ako chcem, aby vyzeral môj vysnívaný život. Život, ktorý by ma robil naozaj šťastným. Samozrejme, myslel som si, že viem. Ale je rozdiel myslieť si, že vieš, a naozaj vedieť a byť si istý. Si si istý, že vieš, ako vyzerá tvoj vysnívaný život? Keď sa opýtam viacerých ľudí, ako by vyzeral jeden deň ich vysnívaného života, väčšina odpovedí je v štýle: "Nič by som nemusel robiť, nemusel by som ísť do práce a robil by som iba to, čo by som chcel." Je tak? Povedal by si niečo podobné? Aký je problém s takýmto "vysnívaným" životom? Je veľmi málo špecifický. Presne preto takýto vysnívaný život nikdy nedosiahneš, a ak áno, aj tak nebudeš šťastný. Nejde o to definovať, že nechceš robiť, ale HLAVNE o to, čo robiť chceš. Keď nepôjdeš do práce a nebudeš sa musieť starať o upratovanie, či nakupovanie, čo tým získaš? Správne, množstvo voľného času. Urobí ťa ale veľa voľného času šťastným? Som si istý, že nie. Množstvo voľného času má v našom jazyku presnejší výraz - nuda. Pokiaľ budeš mať vo svojom každodennom živote veľa voľného času, ale nebudeš mať čo robiť, skôr či neskôr ...

Práve čítam knihu Alchemist, ktorú som dostal ako darček k mojim nedávnym narodeninám. Kniha vyšla už v roku 1988 a jej autorom je Brazílčan Paulo Coelho. Bola preložená do viac ako 56 jazykov, pričom sa jej na celom svete predalo viac ako 30 miliónov kusov. Dokonca drží aj Guinesov rekord ako najviac prekladaná kniha ešte žijúceho autora. Nejdem rozoberať knihu samotnú a jej obsah. O čo mi ide je trošku niečo iné. Knihu Alchemist čítali ľudia ako Bill Clinton a Will Smith, či mnoho iných úspešných, celosvetovo známych ľudí. Niektorí z nich dokonca danú knihu verejne odporúčali. Nestačí iba čítať... Všetci vieme, že čítanie je prospešné a nikomu nemôže uškodiť. Čo si ale mnoho ľudí neuvedomuje je fakt, že veľmi záleží na tom, čo čítame. Čítanie románov alebo sci-fi je fajn, no nie som si istý, či ťa to k niečomu inšpiruje, alebo motivuje. Čítanie pre oddych a zábavu je samozrejme úplne v poriadku a určite lepšie, ako pozeranie seriálov a reality šou v telke, no ako také ťa nikam neposunie. Knihy, sny a inšpirácia Úspešní ľudia milujú písať knihy, a úspešní ľudia čítajú knihy úspešných ľudí! Každý z más má nejaký sen. Určite aj ty, že? Je však veľmi ...

Aký typ hudby počúvaš? Rap, pop, reggae, disco, trance, techno, dubstep, alebo dokonca kórejský pop? Alebo niečo úplne iné? Pravdepodobne sa však nestaráš o to, čo počúvajú iní, ale počúvaš hudbu, ktorá sa páči tebe. Je tak? Počúvaš hudbu, ktorá sa páči tebe a iba tebe a nedáš sa ovplyvniť ničím a nikým iným. Prečo sa potom dáš vo svojom živote ovplyvňovať inými ľuďmi a ich názormi na to, čo by si mal robiť a ako žiť? Princíp je úplne rovnaký. Keby ti niekto povie, aký štýl hudby máš počúvať, urobil by si to? Pochybujem. (A keby aj áno, bol by si skutočne šťastný?) Poznám toľko ľudí, ktorí išli na školu, ktorú im vybrali rodičia, aj keď oni chceli študovať niečo úplne iné. Po škole sa zamestnali, aj keď chceli začať podnikať. Obliekajú sa podľa toho, čo sa páči iným. A takto môžem pokračovať. Poviem ti jedno tajomstvo. Keď sa budeš správať podľa toho, čo od teba očakávajú iní, nikdy v živote nebudeš šťastný. Kašli na to, čo chcú iní. Neži ich život. Rob to, čo chceš. Kúp si, čo sa páči tebe, a nedaj sa ovplyvniť názormi nikoho, ani svojich kamarátov, alebo blízkych. Buď sám sebe pán! Kedy si ...

Tento článok som napísal 19. februára 2012 pre môj anglický blog. Teraz ho tu uverejňujem aj v slovenčine. Ľudia sú sebeckí. Je to tak. Nepíšem to ale ako nejakú sťažnosť, skôr ako fakt. Fakt, s ktorým ešte stále nie je veľa ľudí vyrovnaných. Ľudia sa starajú iba o seba. O svoje potreby. O svoje záujmy. Prečo by aj nemali? Štát sa v dnešnej dobe o nikoho nepostará. Aj rodina sa často poháda iba kvôli osobným záujmom. Kto toho zdedí koľko a podobne. Nechcem ale písať o tom. Chcem písať o motivácií. Často krát vidím ľudí, ktorí podľahnú tlaku davu. Davu, ktorý neocení snahu. Davu, ktorý sa nezaujíma o nič iné ako sebecké záujmy. Príklad Vytvoríš niečo. Vytvoríš to srdcom, dáš do toho svoje vnútro, veľmi ti na tom záleží. A ľudia? Snažia sa získať z toho čo sa dá, potom odídu. Neocenia. Nepodporia. Keď nájdu chybu, idú inde. Neupozornia, nedajú feedback. Prečo by aj mali? Nemusia. Ako premeniť negativizmus na motiváciu Keď niečo vytvoríš a ľudia ohrnú nosom, vôbec to neznamená, že si prehral. Ľudia si až príliš nahovárajú, že prehrať je zlé. Prehrať je zlé, iba ak si z toho nič nezoberieš. Keď urobíš tú istú chybu znova. To ...

Tento článok som napísal 29. novembra 2011 pre môj anglický blog. Teraz ho tu uverejňujem aj v slovenčine. Možno sa pýtate, kto som, že tu chcem hovoriť o tom, ako sa stať úspešným. Ešte som poriadne ani nič nedosiahol a už o tom píšem. Je síce pravda, že som nič také prevratné v živote nedosiahol – no podstatou je, že verím, že úspech raz budem mať. Teda nie že ho budem mať, to znie ako by ten úspech len tak z ničoho nič prišiel, sám od seba. Ja hovorím o tom, že ten úspech dosiahnem. Sám, svojim činením a snahou. Lenže pre mnoho ľudí, a najmä na Slovensku, toto vyznie ako čistá naivita. Naivita verzus odvaha Ja by som to nazval inak. Nie naivita, ale skôr odvaha. Ten risk niečo skúsiť s tým, že viem, že to možno nevyjde. A tu je tá chyba, ktorú robí väčšina ľudí, ktorí niečo skúsia. Ako náhle raz padnú na kolená a odrú sa, už sa boja vstať a skúsiť to znova. Boja sa, že opäť neuspejú a odrú sa. Strach a deti Pamätáte sa, keď ste boli malé deti a dostali prvý bicykel? Koľko krát ste padli na zem a rozbili si kolená ...