SámSebePán.sk som nevytvoril iba preto, aby som mohol písať o mne a mojich zážitkoch. Vytvoril som ho s cieľom zdieľať moje skúsenosti, ale hlavne spájať ľudí s podobným myslením a spôsobom života. Presne preto vám budem prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí do tejto kategórie patria. Všetko sú to Slováci, ktorí žijú nekonvenčný život. Neriadia sa názormi a predstavami iných - robia si to, čo chcú. Sú sami sebe pánmi. Dosť bolo však úvodných slov, poďme rovno k prvému rozhovoru na SámSebePán.sk. Predstavujem: Lukáš Čech Úprimne, po troch rokoch života v Austrálií som so Slovenskom a Slovákmi veľmi v kontakte nebol. Všetky knihy a blogy som čítal anglické, a preto som sa k tým slovenským nedostal. To sa ale všetko zmenilo, keď som sa náhodou dostal k Lukášovi niekde na Facebooku. Vtedy bol niekde v Južnej Amerike, v džungli, a staral sa o dospelú pumu. Bol už nejakú dobu na cestách a mal niekoľko web stránok, cez ktoré som sa toho o ňom dozvedel viacej. Som rád, že dnes ho môžem nazvať mojim kamarátom - aj keď sme sa nikdy osobne nestretli (zatiaľ :)). Okrem iného je Lukáš veganom, veľkým bojovníkom za ochranu zvierat a stihol napísať knihu o cestovaní. Viac ...

Mal som možnosť. Možnosť urobiť niečo, po čom som veľmi túžil. Malo to však jeden háčik. Musel to najskôr prebrať s jedným mojim klientom. Vedel som, že by sa mu to nepáčilo. Podľa všetkého by povedal nie. A preto som to neurobil. Nepýtal som sa, či môžem. Jednoducho som urobil to, čo som chcel, a čakal, čo sa stane. Môj klient vôbec nebol nadšený, ale presne to som čakal. Nepáčilo sa mu to. Postavil som ho však pred hotovú vec a ospravedlnil sa za problémy, ktoré tým vznikli. On mal 2 možnosti. Mohol povedať, že je to neprípustné, alebo to nejakým spôsobom budeme vedieť vyriešiť. Najskôr váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre tú druhú možnosť. Keby som sa pýtal, či môžem Ak by som opýtal, či môžem urobiť to, čo chcem, s určitosťou by som počul nie. Ak by som sa pýtal o povolenie, sám pred sebou by som si staval zamknutú bránu, od ktorej som nemal kľúč. Tým, že som sa nepýtal a urobil to, čo som chcel, a následne prosil o prepáčenie za spôsobené ťažkosti, som sa odmietnutiu vyhol. Povedať NIE je jednoduché Ľudia často vidia problémy omnoho väčšími, ako naozaj sú. A povedať nie je také jednoduché. ...

Lifestyle Design je koncept, o ktorý som zakopol pred viac ako rokom, ešte keď som bol v Austrálií. Po 2,5 roku u protinožcov som už mal kúpenú letenku naspäť na Slovensko. Netušil som ale, čo so svojim životom. Čo v živote robiť, a čo dosiahnuť. Presne vtedy mi koncept zvaný Lifestyle Design prišiel na pomoc. Lifestyle Design je pomenovanie pre budovanie si takého životného štýlu, aký ti presne vyhovuje. Voľne by sa dal teda do slovenčiny tento pojem preložiť ako "Budovanie životného štýlu". Aby si vedel, kam chceš ísť, musíš vedieť, kde sa nachádzaš teraz V Austrálií som strávil vyše 2,5 roka. Za ten čas sa môj život výrazne zmenil. Moje myslenie a videnie sveta je úplne iné ako bolo predtým. Úplne. Hovoril som už, že rozhodnutie ísť do Austrálie bolo doposiaľ najlepším rozhodnutím v mojom živote? Aj keď som mal na konci môjho pobytu v Austrálií 25 rokov, stále som patril medzi tých mladších. Väčšina mojich kamarátov boli ľudia starší ako ja, od 26 hore až po 35. Ľudia v takomto veku však na Slovensku žijú úplne iný život. Sú usadení. Majú mnohoročný vzťah, alebo dokonca hypotéku a/alebo deti. Oni presne vedia, ako bude vyzerať ich život o 5, ...

Je neuveriteľné, ako veľmi angličtina zmenila môj život. Nejde o to, že som sa anglicky naučil práve v Austrálii. Ide o to, že kvôli angličtine som mohol nájsť veľmi kvalitné informácie o akejkoľvek téme, o ktorej som sa chcel niečo nové dozvedieť. A slová VEĽMI KVALITNÉ sú v tomto prípade veľmi dôležité. Slovensko a zdroje informácii Na slovenských stránkach sa dá nájsť mnoho informácii. Rozdiel je v tom, že Slovensko je veľmi malá krajina. Ľudia na Slovensku myslia inak, ako ľudia z iných kútov sveta, napríklad v Amerike alebo Austrálii. Na slovenských stránkach som sa toho naučil mnoho, no najväčší pokrok nastal, keď som začal skúšať čítať v angličtine. Prvé kroky k čítaniu v angličtine Na začiatku to bolo veľmi ťažké. Veľa slovám som nerozumel, musel som si ich prekladať a snažiť sa pochopiť ich v danom kontexte. Čítal som veľmi pomaly a nedokázal som pochopiť zložitejším problémom. Potom som sa pomaly začal v čítaní zlepšovať. Deň za dňom, článok za článkom, pamätal som si viac slov a ich význam. Naučil som sa, ako čítať celé vety. Namiesto toho, aby som skúšal prekladať význam každého jedného slova, skúšal som pochopiť význam celej vety. To mi pomohlo zlepšiť rýchlosť môjho čítania ...

“Rodičov nezaujíma spravodlivosť, chcú iba poriadok a ticho.” ― Bill Cosby Keď som ukončil strednú školu, môj otec chcel, aby som sa zamestnal. Ja som v tej dobe dostal zákazku na vytvorenie 2 web stránok, jedného informačného portálu a jedného internetového obchodu, a cítil som, že to má potenciál. Zarobené peniaze mi stačili zhruba na pol roka života. Samozrejme, že sa to môjmu otcovi nepáčilo a tlačil ma do rozposielania životopisov. Ja som ale nechcel. Vzoprel som sa. Nejakú dobu to trvalo, ale poradilo sa mi rozbehnúť vlastné podnikanie - vlastné grafické a webové štúdio. Od tohto môjho rozhodnutia ubehlo už 7 rokov a nikdy som ho neoľutoval. Moje webové štúdio doteraz funguje. Keby som dal na odporúčanie môjho otca, možno by som bol doteraz zamestnaný a zarábal na niekoho iného. Možno by mi pravidelný príjem stačil a ja by som nikdy neodišiel do Anglicka, či do Austrálie. "Ľudia na smrteľnej posteli omnoho viac ľutujú veci, ktoré neurobili, ako veci, ktoré urobili." Keď som sa s kamarátom rozhodol odísť na 2,5 roka do Austrálie a oznámil to mojej mame, zalial ju studený pot. Samozrejme, že by bola najradšej, keby som nešiel. "Až do Austrálie, na druhý koniec sveta? Veď tam ...

Mám čerstvých 26 rokov a doteraz som ani len netušil, ako chcem, aby vyzeral môj vysnívaný život. Život, ktorý by ma robil naozaj šťastným. Samozrejme, myslel som si, že viem. Ale je rozdiel myslieť si, že vieš, a naozaj vedieť a byť si istý. Si si istý, že vieš, ako vyzerá tvoj vysnívaný život? Keď sa opýtam viacerých ľudí, ako by vyzeral jeden deň ich vysnívaného života, väčšina odpovedí je v štýle: "Nič by som nemusel robiť, nemusel by som ísť do práce a robil by som iba to, čo by som chcel." Je tak? Povedal by si niečo podobné? Aký je problém s takýmto "vysnívaným" životom? Je veľmi málo špecifický. Presne preto takýto vysnívaný život nikdy nedosiahneš, a ak áno, aj tak nebudeš šťastný. Nejde o to definovať, že nechceš robiť, ale HLAVNE o to, čo robiť chceš. Keď nepôjdeš do práce a nebudeš sa musieť starať o upratovanie, či nakupovanie, čo tým získaš? Správne, množstvo voľného času. Urobí ťa ale veľa voľného času šťastným? Som si istý, že nie. Množstvo voľného času má v našom jazyku presnejší výraz - nuda. Pokiaľ budeš mať vo svojom každodennom živote veľa voľného času, ale nebudeš mať čo robiť, skôr či neskôr ...

Práve čítam knihu Alchemist, ktorú som dostal ako darček k mojim nedávnym narodeninám. Kniha vyšla už v roku 1988 a jej autorom je Brazílčan Paulo Coelho. Bola preložená do viac ako 56 jazykov, pričom sa jej na celom svete predalo viac ako 30 miliónov kusov. Dokonca drží aj Guinesov rekord ako najviac prekladaná kniha ešte žijúceho autora. Nejdem rozoberať knihu samotnú a jej obsah. O čo mi ide je trošku niečo iné. Knihu Alchemist čítali ľudia ako Bill Clinton a Will Smith, či mnoho iných úspešných, celosvetovo známych ľudí. Niektorí z nich dokonca danú knihu verejne odporúčali. Nestačí iba čítať... Všetci vieme, že čítanie je prospešné a nikomu nemôže uškodiť. Čo si ale mnoho ľudí neuvedomuje je fakt, že veľmi záleží na tom, čo čítame. Čítanie románov alebo sci-fi je fajn, no nie som si istý, či ťa to k niečomu inšpiruje, alebo motivuje. Čítanie pre oddych a zábavu je samozrejme úplne v poriadku a určite lepšie, ako pozeranie seriálov a reality šou v telke, no ako také ťa nikam neposunie. Knihy, sny a inšpirácia Úspešní ľudia milujú písať knihy, a úspešní ľudia čítajú knihy úspešných ľudí! Každý z más má nejaký sen. Určite aj ty, že? Je však veľmi ...

Aký typ hudby počúvaš? Rap, pop, reggae, disco, trance, techno, dubstep, alebo dokonca kórejský pop? Alebo niečo úplne iné? Pravdepodobne sa však nestaráš o to, čo počúvajú iní, ale počúvaš hudbu, ktorá sa páči tebe. Je tak? Počúvaš hudbu, ktorá sa páči tebe a iba tebe a nedáš sa ovplyvniť ničím a nikým iným. Prečo sa potom dáš vo svojom živote ovplyvňovať inými ľuďmi a ich názormi na to, čo by si mal robiť a ako žiť? Princíp je úplne rovnaký. Keby ti niekto povie, aký štýl hudby máš počúvať, urobil by si to? Pochybujem. (A keby aj áno, bol by si skutočne šťastný?) Poznám toľko ľudí, ktorí išli na školu, ktorú im vybrali rodičia, aj keď oni chceli študovať niečo úplne iné. Po škole sa zamestnali, aj keď chceli začať podnikať. Obliekajú sa podľa toho, čo sa páči iným. A takto môžem pokračovať. Poviem ti jedno tajomstvo. Keď sa budeš správať podľa toho, čo od teba očakávajú iní, nikdy v živote nebudeš šťastný. Kašli na to, čo chcú iní. Neži ich život. Rob to, čo chceš. Kúp si, čo sa páči tebe, a nedaj sa ovplyvniť názormi nikoho, ani svojich kamarátov, alebo blízkych. Buď sám sebe pán! Kedy si ...

Tento článok som napísal 19. februára 2012 pre môj anglický blog. Teraz ho tu uverejňujem aj v slovenčine. Ľudia sú sebeckí. Je to tak. Nepíšem to ale ako nejakú sťažnosť, skôr ako fakt. Fakt, s ktorým ešte stále nie je veľa ľudí vyrovnaných. Ľudia sa starajú iba o seba. O svoje potreby. O svoje záujmy. Prečo by aj nemali? Štát sa v dnešnej dobe o nikoho nepostará. Aj rodina sa často poháda iba kvôli osobným záujmom. Kto toho zdedí koľko a podobne. Nechcem ale písať o tom. Chcem písať o motivácií. Často krát vidím ľudí, ktorí podľahnú tlaku davu. Davu, ktorý neocení snahu. Davu, ktorý sa nezaujíma o nič iné ako sebecké záujmy. Príklad Vytvoríš niečo. Vytvoríš to srdcom, dáš do toho svoje vnútro, veľmi ti na tom záleží. A ľudia? Snažia sa získať z toho čo sa dá, potom odídu. Neocenia. Nepodporia. Keď nájdu chybu, idú inde. Neupozornia, nedajú feedback. Prečo by aj mali? Nemusia. Ako premeniť negativizmus na motiváciu Keď niečo vytvoríš a ľudia ohrnú nosom, vôbec to neznamená, že si prehral. Ľudia si až príliš nahovárajú, že prehrať je zlé. Prehrať je zlé, iba ak si z toho nič nezoberieš. Keď urobíš tú istú chybu znova. To ...

Tento článok som napísal 29. novembra 2011 pre môj anglický blog. Teraz ho tu uverejňujem aj v slovenčine. Možno sa pýtate, kto som, že tu chcem hovoriť o tom, ako sa stať úspešným. Ešte som poriadne ani nič nedosiahol a už o tom píšem. Je síce pravda, že som nič také prevratné v živote nedosiahol – no podstatou je, že verím, že úspech raz budem mať. Teda nie že ho budem mať, to znie ako by ten úspech len tak z ničoho nič prišiel, sám od seba. Ja hovorím o tom, že ten úspech dosiahnem. Sám, svojim činením a snahou. Lenže pre mnoho ľudí, a najmä na Slovensku, toto vyznie ako čistá naivita. Naivita verzus odvaha Ja by som to nazval inak. Nie naivita, ale skôr odvaha. Ten risk niečo skúsiť s tým, že viem, že to možno nevyjde. A tu je tá chyba, ktorú robí väčšina ľudí, ktorí niečo skúsia. Ako náhle raz padnú na kolená a odrú sa, už sa boja vstať a skúsiť to znova. Boja sa, že opäť neuspejú a odrú sa. Strach a deti Pamätáte sa, keď ste boli malé deti a dostali prvý bicykel? Koľko krát ste padli na zem a rozbili si kolená ...