Bojím sa, že neuspejem

Otváram email od svojho dobrého kamaráta. Napísal nový článok. Ako čítam nadpis, zachveje ma. Otváram článok a čítam, no čím viac toho prečítam, tým viac je moje telo v strese.

Kopíruje ma. 90% toho, čo napísal, má podľa všetkého odo mňa – z mojich interných materiálov, ktoré používal, keď pre mňa pracoval, a ktoré som neskôr použil na tvorbu svojich online kurzov. Už predtým som si všimol, že sa inšpiruje mojou tvorbou, či už tým, čo robím, alebo tým, ako to robím.

Moja reakcia však bola prehnaná. Ako povedal môj iný dobrý kamarát, Andrej Staš, človek môže vždy reagovať buď na základe lásky, alebo na základe strachu. Mal pravdu. Reagoval som na základe strachu. Ale strachu z čoho?

Človek môže vždy reagovať buď na základe lásky, alebo na základe strachu.

Precitlivená reakcia je dôkazom hlbšieho problému

Vždy, keď je tvoja reakcia na niečo precitlivená, môžeš si byť istý tým, že problém je zakorenený niekde inde; nie tam, kde si myslíš. V knihe Majstrovstvo lásky (v angličtine The Mastery of Love) autor Don Miguel Ruiz píše, že celé ľudstvo je nakazené akousi kožnou chorobou. Každá jedna rana na našej duši je otvorenou, citlivou kožnou ranou, ktorej keď sa niekto dotkne, reagujeme precitlivelo.

Vždy, keď je tvoja reakcia na niečo precitlivená, môžeš si byť istý tým, že problém je zakorenený niekde inde; nie tam, kde si myslíš.

Reakcia bojuj alebo utekaj

Keď niekto píše o podobných veciach ako ja, či keď niekto začne robiť podobné veci ako ja, moje telo sa vyľaká. Dostane sa do stresovej reakcie podobnej tej, ktorá sa v tvojom tele udeje, keď ťa niekto v noci v tmavej uličke prepadne s nožíkom v ruke. Vtedy má tvoje telo iba dve možnosti: zutekať alebo sa brániť (v angličtine flight or fight response). Ničoho iného tvoje telo v danom okamihu nie je schopné. V podobnej situácii ide totiž o sekundy. Nemáš čas premýšľať.

Problém však nastáva, keď sa tvoje telo dostane do stresu v situácii, ktorá nie je priamym ani nepriamym ohrozením tvojho života, ale v ktorej je potrebné situáciu či problém logicky analyzovať. Keď je potrebné sa rozhodnúť, ako zareagovať, zmysluplne, nie bezhlavo.

Problém nastáva, keď sa tvoje telo dostane do stresu v situácii, ktorá nie je priamym ani nepriamym ohrozením tvojho života.

Mojím problémom je, že akýkoľvek náznak konkurencie v mojom tele automaticky vyvolá takúto prehnanú, vystresovanú reakciu. Nech sa snažím koľko chcem danú situáciu logicky analyzovať, obranný mechanizmus svojho tela nie som schopný zastaviť. Svoje podvedomie neovplyvníš svojím vedomím – minimálne nie krátkodobým, jednorazovým snažením. Zmena podvedomia si totiž vyžaduje mesiace či roky sústredenej práce pre jeden konkrétny problém.

Nájdi hlavnú príčinu svojho problému

Čo je to myslenie nedostatku

Môj strach z neúspechu musí z niečoho prameniť, a tým niečím je podľa všetkého myslenie nedostatku (v angličtine scarcity mindset).

Väčšina Slovenska má v podvedomí zaryté, že všetkého je nedostatok a tak si to svoje treba chrániť. Zo západu ku nám už roky smeruje myslenie dostatku (v angličtine abundance mindset), ktoré hovorí, že všetkých zdrojov je dostatok pre všetkých. V reálnom svete to znamená, že keď napríklad predávaš dizajnové stolné lampy a niekto iný začne cez internet predávať to isté, nespanikáriš. Myslenie dostatku ti totiž hovorí, že zákazníkov je dostatok pre vás oboch.

Slovensko verzus USA

Podobné myslenie je jednoduché pre Američanov, keďže v USA žije 320 miliónov ľudí, a v Kanade ďalších 35 miliónov. U nás na malom Slovensku je nás iba 5,5 milióna. Vďaka tomu každá nová konkurencia znamená výrazne väčší úbytok z „koláča“.

Američania často argumentujú tým, že na veľkosti trhu nezáleží, pretože čím väčší trh (viac ľudí), tým viac konkurencie prirodzene vznikne. Štatistický predpoklad to potvrdzuje, lenže trh neurčuje iba počet ľudí, ale aj ich kúpna sila. To znamená koľko peňazí každý človek na danom trhu minie za určité obdobie. A kúpna sila Slovenska sa so západným svetom nedá porovnávať (Slovensko: 133.4 – 65. v poradí, USA: 16 720 – 1. v poradí).

Boj s podvedomím

Druhým problémom na Slovensku je, že myslenie nedostatku je u väčšiny ľudí prednastavené ako základné nastavenie, čím sa medzi ľuďmi šíri ako vírus. Je náročné veriť, že budeš mať dostatok, keď sa väčšina ľudí okolo teba bojí presného opaku.

Dôvodom je, že tvoje podvedomie prijíma všetko, aj to, čo ty svojím vedomím odmietneš. Presne preto sa hovorí, že veľakrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Pretože keď počuješ nejaký názor dostatočný počet krát, či chceš či nechceš, postupne tomu začneš veriť. Presne takto som sa dostal do najväčšej depresie svojho života, keď som si začal myslieť, že Taiwanci sú rasisti a nemajú radi cudzincov.

Tvoje podvedomie prijíma všetko, aj to, čo ty svojím vedomím odmietneš.

Strach z konkurencie a online podnikatelia

To, že sa ľudia na Slovensku boja konkurencie, vidieť aj v sfére digitálnych nomádov a online podnikateľov. Ľudia riešia, čo robia iní. Ako oni boli tí prví, a ostatní iba kopírujú. Bohužiaľ, aj ja sám sa niekedy podobným myšlienkam neviem ubrániť – ako popisujem aj v úvode tohto článku.

Ako to však zmeniť? Ako prekonať svoj strach z nedostatku, čiže strach z neúspechu? Ako sa stať lepším, prajnejším človekom, a zároveň zažiť v živote menej stresu a viac radosti? Je totiž jednoduché dávať niekomu rady. Je jednoduché povedať: „Neboj sa, bude dosť pre všetkých.“ To si vieš povedať aj ty sám. Lenže žiť to je podstatne náročnejšie. Myslieť si niečo je prvý krok, ale pokiaľ v to nezačneš veriť, nezačneš to ani žiť, a nikdy sa to nestane tvojou skutočnosťou.

Myslieť si niečo je prvý krok, ale pokiaľ v to nezačneš veriť, nezačneš to ani žiť, a nikdy sa to nestane tvojou skutočnosťou.

Záver

Každý z nás žije vo svojej vlastnej realite. Každý z nás si vytvára svoj vlastný svet. Ak si myslíš, že si škaredý, celý svet ti potvrdí, že to tak skutočne je. Úplne rovnako, keď budeš veriť, že neuspeješ, celý svet ti bude ukazovať tvoj neúspech. Keď budeš veriť tomu, že ťa iní kopírujú, všade budeš o tom nachádzať dôkazy – presne ako sa stalo aj mne.

Kvôli mojej reakcii na situáciu z úvodu článku som slovne zaútočil na svojho kamaráta. Moja reakcia bola premyslená a uistil som sa, že neobsahuje žiadne negatívne emócie. Aj napriek tomu som však kvôli mojej prehnanej reakcii možno prišiel o dobrého kamaráta.

V minulosti som kvôli mojej reakcii na základe strachu prišiel o dievča, na ktoré myslím doteraz. Teraz sa ku mne táto situácia vrátila v neromantickom kontexte. Život ti bude dávať dookola stále tú istú lekciu, až dokým ňou úspešne neprejdeš. Podvádzať sa nedá. Život totiž neoklameš.

Život ti bude dávať dookola stále tú istú lekciu, až dokým ňou úspešne neprejdeš.

– Lubo Jurík, 16. marca 2017

Teraz je rad na tebe

Stala sa ti podobná situácia, v ktorej si reagoval na základe strachu? Ako si sa s daným strachom vysporiadal? Čo robíš preto, aby sa podobná situácia v budúcnosti nestala znova?