Ako som zvýšil svoju produktivitu o 82% jednou drobnou zmenou, ktorú môže urobiť každý

Tých 12 mesiacov, kedy som žil v Taipei na Taiwane, som si nahováral, že mojou hlavnou prioritou je práca na mojich projektoch. Mojou druhou prioritou bolo cvičenie a budovanie svojej postavy, a tou treťou bolo randenie a, povedzme, hľadanie ideálneho vzťahu. Okrem toho som sa samozrejme venoval aj práci pre klientov, ktorá ma živila. Lenže myslieť si, že máš nejaké priority je jedna vec, ale správať sa tak je niečo úplne iné.

Myslieť si, že máš nejaké priority je jedna vec, ale správať sa tak je niečo úplne iné.

Ako tvoj každodenný život ovplyvňuje tvoje priority

Chodiť do posilňovne mi vyhovovalo okolo obeda, ale ešte predtým, ako som obedoval. Doobeda som mentálne najproduktívnejší a tak som si povedal, že od rána odrobím 3 až 4 hodiny a potom pôjdem cvičiť. Po posilke som sa naobedoval a chvíľu oddychoval. Na večer som potom buď opäť pracoval, alebo – ako sa počas môjho života na Taiwane stávalo dosť často – išiel na rande. A presne to bol ten problém.

Hovoril som si, že moje vlastné projekty, moje podnikanie, sú mojou top prioritou. Pritom som však išiel do posilňovne aj napriek tomu, že som vedel, že po odcvičení som vyčerpaný a často sa mi za počítač nechce. Myslel som si, že moje podnikanie je mojou hlavnou prioritou, pritom som chodil niekedy aj na 5 rande týždenne.

Čo to spôsobilo? Že som sa najviac posúval dopredu nie v tom, v čom som chcel, ale v mojich druhotných prioritách. Moja postava sa začala konečne formovať na niečo, za čo sa nemusím na pláži hanbiť. A so ženami som nabral za krátky čas toľko skúseností, koľko mnohí nezískajú za celý svoj život. (Keď hovorím o skúsenostiach, nemyslím tým nevyhnutne počet zárezov na mojom opasku, ale skôr všeobecné skúsenosti s medziľudskými vzťahmi.)

Musíš vedieť, čo chceš, a musíš sa tak aj správať

Vtedy som to nevidel, ale teraz to už vidím. Späť na Slovensku som už štvrtý mesiac. Odkedy som doma, všetko som robil podobne, ako keď som žil na Taiwane či v Thajsku. Doobeda som pracoval, potom som išiel cvičiť, potom som sa najedol a oddychoval, a na večer, ak som vládal, opäť som pracoval. Od kedy som doma v Prievidzi, na rande nechodím, keďže v Prievidzi žiadne (bezdetné) Aziatky nie sú.

Z mojich top 3 priorít – môjho podnikania, budovania môjho tela a vzťahov, je teda už niekoľko mesiacov tá posledná priorita mimo hry. To znamená, že by som mal mať viac času ako na prácu, tak na cvičenie. Lenže odkedy som doma, randenie s Aziatkami bolo nahradené mojou rodinou, ktorá mi chýbala, keď som bol v zahraničí. S rodinou trávim čas zvyčajne cez víkend a často kvôli tomu nepracujem aj 3 dni. Ver mi, nie je jednoduché sústrediť sa na prácu, keď sa chce s tebou hrať tvoja 1,5-ročná neterka (zatiaľ jedináčik). Druhá vec je, že keď som so svojou rodinou, tak pre mňa práca a ani len môj telefón neexistujú. Teraz som s nimi a tak si ten čas cením. Pretože keď opäť raz odídem, znovu mi budú chýbať.

Môj problém

Poďme však späť k nášmu problému. Na Taiwane, aj keď som v ten deň išiel do posilňovne, často som potom pracoval alebo išiel na rande. Lenže odkedy som doma, často som úplne vyčerpaný a poobede až navečer neurobím úplne nič. Randenie s Aziatkami som vymenil za pozeranie filmov a čítanie autobiografií a memoárov.

Neviem, prečo ma cvičenie na Slovensku unaví viac ako v Ázii. Možno je to spôsobené mojou chronickou alergiou, ktorá sa mi doma prejavuje viac ako v Ázii či v Austrálii. Každopádne, práca na mojich projektoch je pre mňa stále hlavnou prioritou. Nie je ňou cvičenie, aj keď mi na ňom záleží. A nie je ním ani moja rodina. Aj keď ich všetkých nesmierne milujem, musím (a chcem) vybudovať niečo vlastné. Niečo väčšie ako ja.

Aj drobná zmena môže mať enormné pozitívne následky

Verím, že ste stále so mnou, pretože sa dostávam k pointe. Asi pred týždňom som urobil drobnú zmenu a už teraz vidím obrovský rozdiel vo svojej výkonnosti. Tou zmenou bolo, že som začal chodiť cvičiť večer.

Predtým som sám sebe argumentoval tým, že cvičiť cez obed má mnohé výhody. Posilka je zvyčajne poloprázdna. Viem si lepšie naplánovať stravovanie. A večer môžem ísť von s kamošmi alebo s nejakou chutnou Aziatkou.

Už dlhšie som si však všímal, že v dni, kedy nejdem cvičiť a naobedujem sa doma, dám si kávu a idem ďalej pracovať, po chvíli ma moja poobedná únava prejde a nemám problém pracovať podstatne dlhšie, ako som pracoval cez dni, kedy som bol cvičiť. Cvičenie ma príliš vyčerpá a tak poobede potrebujem power nap – akýsi krátky, 10 až 15-minútový spánok. Ten mi niekedy pomohol, ale niekedy nie a potom som bol celé poobedie a večer nemohúci, schopný iba pozerania filmov a napchávania sa (väčšinou niečoho zdravého, aj keď občas som aj zhrešil).

Môj upravený denný režim

Moje pracovné dni vyzerajú v posledné dni takto. Vstávam o siedmej, dám sa dokopy, naraňajkujem sa (zvyčajne 2 vajíčka so sezamom, celozrnným chlebom a množstvom čerstvej zeleniny), urobím si kávu s kokosovým olejom a zhruba od ôsmej pracujem. Okolo desiatej si urobím proteínový nápoj s čerstvým ovocím a ovsenými vločkami alebo pšeničnými klíčkami, a idem späť za počítač. Okolo jednej si urobím obed, upracem, dám si krátku pauzu, urobím si druhú kávu s kokosovým olejom a idem späť do práce. Okolo štvrtej mám niečo ako druhý obed – s rovnako veľkou porciou jedla. Potom si urobím zelený čaj a opäť makám. Okolo pol šiestej večer sa balím a idem do posilňovne. Vrátim sa medzi ôsmou a pol deviatou večer, navečeriam sa, dám si druhý proteín, vybalím sa a zvyčajne aj operiem. Po deviatej potom idem na gauč, kde odpíšem tým dvom Aziatkám, s ktorými som stále v kontakte, a čítam si na svojom Kindle. Naposledy som čítal autobiografie Arnolda Schwarzeneggera a Russella Branda – tá prvá bola inšpiratívna a motivačná, zatiaľ čo tá druhá riadne zábavná.

Výhodou toho, že som začal chodiť cvičiť večer nie je len to, že som produktívnejší, ale aj to, že večer mi únava z cvičenia umožnuje veľmi rýchlo a jednoducho zaspať, čo zase zlepšuje kvalitu môjho spánku a teda aj moju produktivitu v nasledujúci deň. Mimochodom, aj tento článok píšem o pol desiatej večer, tesne po tom, ako som prišiel domov z posilňovne. Buja!

Grafické porovanie efektivity jednej drobnej zmeny

Ak vás toto moje obkecávanie nebavilo, mám tu pre vás aj jeden graf. Je to porovnanie mojej produktivity v dni, kedy som bol v posilňovni cez obed, a v dni, kedy som bol v posilňovni až večer.

Graf vznikol spriemerovaním počtu produktívnych hodín za posledné 4 dni, kedy som cvičil na obed a za posledné 4 dni, kedy som cvičil večer. Keď som cvičil cez deň, priemerne som v ten deň odpracoval 4,16 hodiny. Keď som cvičil večer, priemerne som odpracoval 7.5775 hodiny, čo robí presne 82,1514% nárast mojej produktivity v dni, kedy idem do posilňovne.

Zmenou času cvičenia som zvýšil svoju produktivitu v dni, kedy cvičím, o viac ako 82%.

Záver

Jedna vec je niečo chcieť, druhá je optimalizovať celý svoj život tak, aby si mal čo najväčšiu šancu to dosiahnuť. Môžeš si hovoriť koľko chceš, že chceš schudnúť (alebo pribrať). Pokiaľ budeš aj naďalej žrať hlúposti, nepodarí sa ti to. Môžeš si hovoriť koľko chceš, že chceš začať podnikať na internete a vycestovať ako digitálny nomád do Ázie. Ak budeš na svojom projekte pracovať iba 3 hodiny týždenne, svoj cieľ nedosiahneš nikdy.

Ak chceš niečo v živote dosiahnuť, musíš na tom makať. Nikto ti nič nedá zadarmo. Ani tvoj Boh, a ani vesmír. Nestačí ti modliť sa. Nestačí ti priať si. Želať, aby sa tak stalo. Naštvi sa a urob všetko preto, aby si dosiahol to, čo ti nedá spávať už tak dlhú dobu. Si pripravený?

P.S.

Pointou tohto článku nie je, že ak cvičíš ráno alebo cez deň, mal by si začať chodiť cvičiť večer. Táto zmena fungovala u mňa. Ty si musíš nájsť svoj ideálny denný harmonogram, ktorý bude vyhovovať tebe. Ktorý tebe umožní byť tým najproduktívnejším.

– Lubo Jurík, 23. mája 2017, Prievidza

Myšlienka na diskusiu

Pamätáš si na nejakú podobnú drobnú zmenu, ktorú si vo svojom živote urobil a ktorá mala veľké pozitívne následky na tvoj život? Čo bolo tou zmenou? Podeľ sa s nami v komentári nižšie.